Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 23.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/32656-futbalova-glosa-bol-to-pocit-ako-ked-po-10-rokoch-vyjdete-z-basy/futbalova-glosa-bol-to-pocit-ako-ked-po-10-rokoch-vyjdete-z-basy/
Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.
Striedačka Hrnčiaroviec v stretnutí so Sláviou Trnava. V modrom Peter Vozár. Foto: Ján Král
Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Slávia Trnava 2:0 (1:0)
Milí priatelia,
uplynulá nedeľa bolo plná pozitív. Po prvýkrát v sezóne som vydržal zápas až do konca.
Síce, od 86. minúty, ale je na čom stavať.
Vyhrali sme 2:0, trénerko konečne našiel útočníka a aj na hru sa už dalo pozerať.
Pome od začiatku. Nastúpili sme s prehusteným stredom, kde po minulotýždňovej abstinencii opäť kormidloval kapitán Sedlo, vpravo vzadu začala prvýkrát v sezóne nová brazílska akvizícia Luis Henrique de Oliveira. Skrátene Jožo.
Hostia tiež pricestovali s defenzívnou taktikou, zameraní na dlhé lopty na rýchle krídla.
Tým, že sa stiahli dozadu, umožnili nám byť ofenzívnejším tímom. Vpredu Andy Q. skvele menil miesto, podržal loptu a dostal sa aj do prvej šance zápasu, z dobrej pozície však minul.
Všetko si však vynahradil v 13. minúte, keď Doktor Matúš našiel chirurgickým centrom nabiehajúceho Vláďa na ľavej strane, ten z prvej sklepol na nabiehajúceho Queta a ten hlavičkou nezadržateľne skóroval.
13. minúta a 1:0.
Taký pocit, že vyhrávame sme už dlho nemali, je to také niečo, ako keď po 10 rokoch vyjdete z basy a podarí sa vám dohodnúť si rande.
So ženou.
Ešte lepšie je, ak sa vám hneď zadarí, a k tomu pocitu sme boli blízko po druhom góle.
Opäť z pravej strany rýchla kontra a strieľaný Jožov center, Sedélko nabehnutý už od polovice ihriska, pred šestnástkou nahodil klzák, preplachtil celým veľkým vápnom, súperova obrana však nepočítala s leteckými útokmi, S-300 je už aj tak u susedov, tak Sedlo hlavicou pohladil loptu, a tú sa mu aj s pomocou brániaceho hráča podarilo dostať do štrikovaného.
29. minúta a 2:0.
Oči sa nám normálne zarosili, spomienky na časy, kedy to bolo bežné, že vyhrávame, normálne nostalgia.
Našťastie si ju chlapci na ihrisku nepripúšťali a zodpovedne bojovali o prvé jarné body.
Vzadu to s prehľadom kontroloval Ivo Hlinka, ktorý slušne podporoval aj rozohrávku.
V 35. minúte sme sa dožadovali ruky v pokutovom území hostí, rozhodcova píšťalka však pravdepodobne v duchu pravidiel zostala nemá, tak sme na lavičke riešili, čo ruka je a čo nie je.
Prišli sme na toto: v pokutovom území nesmieš driblovať, ani podberať loptu bagrom.
Polčas.
Do druhého dejstva sme nastúpili v identickej zostave a identicky pokračoval aj vývoj zápasu. Opäť sme sa snažili byť ofenzívnejším tímom, nevytvárali sme však dostatok šancí, na to, aby sme definitívne položili súpera na kolená tretím gólom.
Postupom času Slávia prešla na hru na troch útočníkov, tým pádom sa im v obrane otvárali celé bloky, bohužiaľ sme neuspeli v predfinálnej fáze.
Na druhej strane nás podržala obrana, kde kraľoval už spomenutý Ivo Hlinka, prípadne stál v bráne pripravený Šutinho.
Trénerka išlo chvíľami od jedu rozhodiť pri Vláďových rohoch, lebo ich kopal tak vo svojej výške. Alebo na Paru, čiže lopta sa príliš nevzdialila od zeme.
Blížil sa koniec zápasu, stav stále 2:0 a čas na taktické striedania. Na lavičke 4 kusy, možno by nás dokázal niekto poskladať do jedného zdravého.
Tak som sa teda v 86. minúte dostal na plac a v poslednej minúte vybojoval roh.
Samozrejme, že som ho kopol na „Vláďa“.
Koniec.
Opäť sme sa posunuli na menej deprimujúce predposledné miesto v tabuľke a budúci týždeň cestujeme do Smoleníc.
To mám takú príhodu. Boli sme z práce na jednej takej veľkej akcii, nezajednali si hotel, že však ráno po skončení vyrazíme.
Lenže kolega si ustlal v aute a Petrík bol nútený zbytok noci stráviť v jednom non stop bare. Trochu si nadránom zdriemol a zobudil sa na to, že je v Smoleniciach a za chvíľu mu ide autobus.
Rýchla ranná vodka a rýchlym krokom na zastávku, nech to stihnem. V rannom svetle však tie Smolenice vyzerali dosť čudne, všetko bolo také iné, sprvu som teda len rýchlo kráčal, ale ten pocit, že Matrix šuviks, ten stále silnel.
Všetko mi doplo zhruba po dvesto metroch.
Veľká budova a nej nápis:
RADNICE.
Zrazu všetko do seba zapadlo. More, však ja som v Ostrave a stačí ísť zobudiť kolegu do auta.
Veľmi dobrá akcia to bola.
Nazdáááár.
PETER VOZÁR
prispievatelia | 12.4.2022 | Futbalová glosa | https://www.trnavskyhlas.sk