Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 23.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/33231-slavny-futbalovy-rozhodca-kuipers-v-trnave-kopia-bude-vzdy-horsia-ako-original/slavny-futbalovy-rozhodca-kuipers-v-trnave-kopia-bude-vzdy-horsia-ako-original/
Majstrovstvá Európy vo futbale do 19 rokov, ktoré v piatok vyvrcholili na Štadióne Antona Malatinského v Trnave finálovým triumfom Anglicka nad Izraelom, priviedli na Slovensko viacero zvučných mien. Jedným z nich bol aj Holanďan Björn Kuipers, donedávna jeden z najuznávanejších európskych rozhodcov. O svoje zážitky z kariéry či dojmy z turnaja sa s nami podelil v exkluzívnom rozhovore.
Björn Kuipers. Foto: autor
Takmer 20 rokov ste strávili na futbalovom trávniku v čiernom. Ako ste sa dostali ku kariére rozhodcu?
- Po odpoveď na túto otázku sa samozrejme musíme vrátiť veľa rokov dozadu. Futbal som mal rád a hral od detstva. Najmä v mládežníckych kategóriách som k rozhodcom a ich výkonom býval veľmi kritický, stále som sa na nich sťažoval.
Na jednom zápase, mal som vtedy asi 16, bol prítomný aj môj otec, ktorý býval rozhodcom v nižších súťažiach. Po ňom si ma vzal nabok a povedal mi: „ Björn, to ako sa správaš k rozhodcom, už nie je prijateľné. Ak si myslíš, že to budeš vedieť lepšie, skús si to sám.“ A ja som to skúsil a bol to skvelý krok.
Mali ste na začiatku svojej kariéry nejaký rozhodcovský vzor, niekoho kto vás inšpiroval?
- Úprimne, ani príliš nie. Pochopil som, že každý rozhodca má svoj štýl, svoju identitu a aj to, že nie je dobré byť kópiou, ale originálom. Kópia bude vždy horšia ako originál. Preto je potrebné vytvoriť či nájsť si vlastný štýl, vlastnú cestu. A toto hovorím aj dnešným mladým rozhodcom.
Vašou prvou zastávkou na najvyššej úrovni bola domáca Eredivisie. Ako spomínate na toto obdobie?
- Eredivisie je výborná súťaž, tradičná i moderná zároveň, s dobrými štadiónmi. Skvelé boli tradičné derby zápasy medzi Ajaxom Amsterdam a Feynoordom Rotterdam či PSV Eindhoven, vždy sa hrali vo fantastickej atmosfére. Nemôžem nespomenúť i zápasy o holandský Superpohár. To všetko ma pripravilo i na kariéru v Európe.
Okrem domácej súťaže máte na konte samozrejme aj množstvo stretnutí v Lige majstrov a Európskej lige či na vrcholných podujatiach FIFA a UEFA. Je niektorý zápas, na ktorý rád spomínate?
- Počas toľkých rokov na najvyššej úrovni človek nazbiera množstvo krásnych spomienok. Tie najkrajšie mám však na finále Ligy majstrov v roku 2014 medzi Atléticom Madrid a Realom Madrid, ktoré sa hralo v Lisabone. Neuveriteľný zápas.
Fantastické bolo aj finále Pohára konfederácií v roku 2013, dvanásť mesiacov pred domácim svetovým turnajom, v ktorom sa stretla Brazília so Španielskom. Zápas sa hral na slávnej Maracane a tá atmosféra bola neskutočná. V tom čase mnohí Brazílčania protestovali proti usporiadaniu majstrovstiev sveta v Brazílii a preto sa na neho upierala obrovská pozornosť. Celé Rio de Janeiro žilo týmto zápasom.
Počas svojej kariéry ste sa stretli s obrovským množstvom hráčov. Môžete niektorého z nich vyzdvihnúť ?
- Skôr nie, snažil som sa vážiť si každého hráča, s ktorým som sa stretol. Toto platilo rovnako tak pre najvyššie úrovne ako aj pre mládežnícke či nižšie kategórie. Viete, tu je treba si uvedomiť, že každý jeden futbalista sa v zápase snaží bojovať za svoje farby, či už klubové alebo národné. Snaží sa vyhrať a dať do toho všetko. A futbal práve preto niekedy veľmi emotívny. Je úlohou nás rozhodcov, aby sme kontrolovali priebeh hry a chránili podstatu futbalu.
Dobrý futbal ide ruka v ruke s dobrou atmosférou a štadiónom. Utkvel Vám niektorý obzvlášť v pamäti?
- Neuveriteľný bol štadión Maracaná v Rio de Janeiro, skvelú atmosféru si pamätám aj z finálového zápasu z Lisabonu či z domácej ligy. Okrem tradičných bášt ako sú Amsterdam, Eindhoven či Rotterdam bola výborná kulisa napríklad aj v Enschede. Ak sa nemýlim, práve s Enschede získal aj jeden z slovenských hráčov majstrovský titul, že? Miroslav Stoch – môžete sa ho spýtať, aká výborná atmosféra býva v Enschede.
V dobrej atmosfére sa napokon aj rozhodcovi určite lepšie píska, ako na prázdnom štadióne...
- Určite. Futbal sa hrá pre ľudí. A keď sa zápas podarí, tak máme radosť všetci. Dobrá atmosféra, dobrá hra, dobrý výkon rozhodcu – to všetko spolu tvorí mozaiku. Viete, rozhodca nie je a nikdy ani nebude stopercentný ani absolútne bezchybný, to je v podstate nemožné. Ak by som však mohol spomenúť jeden zápas, ktorý sa k dokonalosti takmer priblížil, bol by to zápas semifinále Ligy majstrov medzi Borussiou Dortmund a Realom Madrid. Pískať či hrať v Dortmunde je vždy fantastický zážitok, no tento zápas bol jedinečný, vtedy vyšlo takmer vyšlo. Som veľmi rád, že k výbornému výkonu oboch mužstiev a neopakovateľnej atmosfére sa pridal aj náš dobrý výkon a výsledkom bol výborný zápas, po všetkých stránkach.
Vráťme sa teraz na chvíľku k nám na Slovensko, k práve skončenému turnaju. Aká bola Vaša funkcia na ME U19?
- Som pozorovateľom UEFA a zároveň členom komisie rozhodcov.
Na turnaji bolo množstvo mladých hráčov. Čo vravíte na slová niektorých skeptikov, podľa ktorých je skutočných talentov vo futbale čoraz menej?
- Vravím, že skutočných talentov je stále dosť. V každej krajine a v každom klube, ako sme mohli práve na tomto Eure vidieť. Okrem tvrdej práce je však potrebné najmä ostať pokorný a je potrebné aj to, aby futbal aj bavil. Potom sa úspechy dostavia.
Čo poviete na úroveň turnaja?
- Musím povedať, že ľudia, ktorí pripravovali turnaj odviedli kusisko dobrej práce. Všetko bolo pripravené a zorganizované na jednotku. Spokojnosť so zabezpečením i priebehom turnaja je preto vysoká. Okrem toho boli všetci, od prvého dňa, veľmi milí, priateľskí a pohostinní.
Takže sa vám na Slovensku páči?
- Máte krásnu krajinu, prírodu aj mestá. Po večeroch som sa prechádzal po Trnave a je to nádherné, historické a útulné mesto. A pôsobí veľmi čisto. Odnášam si len tie najlepšie dojmy.
EDUARD GUNIŠ
prispievatelia | 3.7.2022 | Rozhovory | https://www.trnavskyhlas.sk