Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 18.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/3329-najviac-frflu-ti-s-mizernym-vykonom/najviac-frflu-ti-s-mizernym-vykonom/
Štefan Kassay (70) patrí medzi významné osobnosti slovenského vedeckého a podnikateľského života. Kariéru začínal ako sústružník, aby sa z neho cez ďalšie profesie stal úspešný podnikateľ.
Trnava mu prirástla k srdcu. Našiel si tu kopu skvelých priateľov. Foto: Vladimír Kampf
Po sústružníckej praxi robil konštruktéra, potom odišiel na vojnu. Vrátil sa do školských lavíc, zmaturoval a pokračoval v štúdiu na technickej univerzite. V roku 1972 nastúpil do televízie ako redaktor
pre vedu a techniku. Päť rokov pôsobil ako spravodajca televízie v Budapešti, Juhoslávii a Rumunsku. Popritom opäť študoval na Karlovej univerzite v Prahe žurnalistiku. Takmer súčasne skončil aj vedeckú ašpirantúru na technickej univerzite.
Prežil niekoľko profesných životov. Striedal zamestnania. Vždy mal na ne dostatok energie „Nazdávam sa, že je to dané osvojeným životným štýlom,“ snaží sa nájsť vysvetlenie. „Športovaním, kontaktmi s ľuďmi a prežívaním neustále nových udalostí. A tiež odhodlaním plánované úlohy včas splniť a nezabudnúť, že mám aj svoju rodinu a okolie, voči ktorému som zodpovedný. Pri množstve povinností mi to pripadá ako samozrejmosť, nemám pocit nejakého zvláštneho energetického výdaja či únavy.“
Poznačený profesiami
Ako dieťa chcel byť automechanikom. To v ňom pretrvalo dlhé roky. Až napokon s otcom zmontovali auto značky Tudor. V tom čase to bola senzácia, na ktorú si len tak hocikto netrúfol. K tomu neskôr pribudlo cestovanie za novými pracovnými príležitosťami. „Moji rodičia i starí rodičia boli Košičania. Iba v období vojny otec pracoval ako zámočník v Miškolci, čo bola istá forma náhrady vojenskej služby. Po vojne sa moji rodičia už vrátili domov do Košíc.
Všetky profesie Štefana Kassaya nejako poznačili. „Prvotná profesia sústružníka ma vychovala k tvrdosti a disciplíne, k plneniu denných výkonov a tiež k zlepšovaniu a vynálezcovstvu. Žurnalistika mi dala možnosti bližšie spoznávať život v širokom okolí, lepšie porozumieť medziľudským vzťahom. Stala sa aj zdrojom schopnosti konfrontácie a hodnotenia vývoja politicko-ekonomických názorov a hľadania východísk v zložitých situáciách. Získal som širší rozhľad a naučil sa komunikovať. V spätosti s pedagogickou prácou som mohol tieto poznatky bohato uplatniť pri výchove novej generácie graduovaných odborníkov. Ekonomika ma posunula do chápania podstaty spoločenských javov a ekonomických procesov v spoločnosti i v podnikoch.“ Prostredníctvom filozofie spoznával názory mysliteľov v daných obdobiach. Zároveň študoval dejiny umenia, čo viedlo ku kultivovaniu jeho osobnosti a k racionálnemu spojeniu s reálnym životom. Intelektuálny guláš s robotníckym základom.
Sústružnícke návraty
Hovorí, že všetko, čo robil, robil rád. „Moje profesijné premeny boli vlastne odrazom zmien spoločenských reálií a istej adaptability k meniacim sa okolnostiam. Historická možnosť spravovať veľký podnik viedla k rastu mojej osobnej zodpovednosti a cieľavedomej orientácii v ďalšom profesijnom živote.“
Na svoje predošlé povolania nikdy nezabudol. Aj k sústruhu sa vrátil viackrát. „Napríklad počas vojenčiny, keď som si vlastnoručne vyrábal súčiastky a montoval prototypy svojich zlepšovacích návrhov a patentov.“ Alebo neskôr, keď po mnohoročnom pôsobení ako novinár odišiel do Verzeuge Machinen Fabrik v Magdeburgu za hosťujúceho sústružníka. „Vtedy mi išlo mi hlavne o to, aby som si v rámci ašpirantskej prípravy zdokonalil odbornú nemčinu. Aj v súčasnosti mám svoj malý sústruh a frézku a ak mám nejakú voľnú chvíľku, veľa vecí do domácnosti si zmajstrujem sám,“ dodáva.
Ekonomika ho začala zaujímať keď mu chýbali peniaze a mal rodinu, o ktorú sa bolo treba postarať. Ale to Kassay hovorí iba žartom. „Keďže výroba mi nebola cudzia a zaujímali ma pracovné podmienky a požiadavky, ako aj nové produkčné metódy, v rámci vedeckej ašpitantúry som sa pustil do štúdia odvetvových a prierezových ekonomík.“
Nie je ekonomika nuda? „Ak sa zamyslíme nad tým, že všetci zamestnanci podniku sú odkázaní na svoj príjem a veria v stabilitu firmy, a teda aj svojho zamestnania, hlavne v tomto ťažkom období, je nevyhnutné skoncentrovať všetky sily na udržanie ekonomickej prosperity podniku. Človeka to naplno zaujme a je si vedomý, čo ľudia v podniku od neho očakávajú. Takže na nudu nezahyniem, ako konštatoval jeden zo známych ekonomických časopisov.“
Zachránená fabrika
Trnavu pozná od štrnástich rokov, keď sem prišiel za učňa a vyučil sa za sústružníka vo vtedajších Štátnych pracovných zálohách. „Vtedy som netušil, že sa raz do Trnavy vrátim, že budem mať na starosti veľký podnik a že sa budem sa môcť kochať z nádhery tohto prostredia, že tu spoznám toľko skvelých ľudí.“ K Figaru Trnava sa dostal počas privatizácie už ako vlastník Pečivární Sereď, spracoval privatizačný projekt a so svojím spoločníkom sa nanovo prihlásil do privatizačného tendra. „Náš projekt vyhral medzi sedemnástimi účastníkmi súťaže, zväčša nadnárodnými korporáciami zvučných mien, z ktorých mnohé sú dnes našou konkurenciou. Vtedy sme netušili, čo všetko nás čaká, aké náročné bude poprivatizačné obdobie a aké náročné budú neustále sprísňujúce sa podmienky a premeny podnikateľského prostredia,“ spomína.
Nové systémy riadenia tejto fabriky ju pravdepodobne zachránili od osudu ostatných veľkých podnikov na okolí. „Kúpili sme fabriku s amortizovaným výrobným zariadením, niektoré bolo staršie ako dvadsať rokov. Dnes je to moderná fabrika, ktorá sa môže rovnať podnikom svetovej triedy. Stačí spomenúť výrobnú linku Strada, na ktorej sa vyrábajú cukríky Verbena, všetko je automatizované. Mohol by som vymenovať rad iných investícií, ale radšej ako jednotlivosti by som uviedol možnosť poukázať na neustále sa zlepšujúce ekonomické výsledky spoločnosti I.D.C. Holding, a. s., počas uplynulých dvadsiatich rokov. Je to rad systematických opatrení v organizácii práce, investície do výrobných prostriedkov a samozrejme starostlivosť o ľudí.“
Svoj špecifický názor má prof. Kassay aj na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu. „O kríze toho už bolo povedané veľa. Jediným receptom je každodenná poctivá robota a dosahovanie primeranej výkonnosti vo vysokokonkurenčnom podnikateľskom prostredí. Trvanie krízy je závislé od toho, ako sa v celej spoločnosti vysporiadame s negatívnymi javmi a ako dokážeme kooperovať v medzinárodnom podnikateľskom prostredí.“
Jednoduché, ale kedy sa budú mať ľudia dobre tak, aby nefrflali? „Isté je, že ľudia frflali i v období, keď kríza nebola. Nazdávam sa však, že je zbytočné vzdychať nad danými okolnosťami, podstatné je urobiť všetko, aby sa veci pohli dopredu. Teda pracovať disciplinovane a plniť uložené úlohy. Mám osobnú skúsenosť, že najviac frflú tí, ktorých pracovný výkon je mizerný.“
Štvrtý zväzok
Profesor Kassay je doslova posadnutý prehodnocovaním vývoja ekonomickej situácie v spoločnosti. „Každý deň pracujem na riešení perspektívnych otázok rozvoja našej korporácie. Súčasťou rozvoja je štúdium odbornej literatúry, predovšetkým zbieranie skúseností z podnikov, ktoré dosahujú najvyššie ekonomické parametre. S tým súvisí aj vydávanie mojej pentalógie s názvom Podnik a podnikanie. V súčasnosti dokončujem štvrtý zväzok zaoberajúci sa výrobou a logistikou.“
Na svoj vek rieši kopu práce a ešte sa mu nechce nechať ju mladším. „Ak sú jasné ciele a vízie či podnikateľská misia, potom plánované úlohy vyplynú z potreby ich realizácie. Okrem toho, každý deň prináša nové prekvapenia a úlohy, ktoré treba neodkladne riešiť.“ Hovorí, že v podstate za neho všetko rieši sám život a nič by na ňom nemenil. „Je to tak: Všetko čo robím, robím rád.“
Vladimír Kampf | 24.9.2011 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk