Počítačové majstrovstvá: Na preteky chodí s taškou, kombinézou a prilbou

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/382-pocitacove-majstrovstva-na-preteky-chodi-s-taskou-/pocitacove-majstrovstva-na-preteky-chodi-s-taskou-/

Len tak v šiltovke si sadá do sedačky. Chytí volant, stlačí pedál a ide to. Rýchlosť do dvesto kilometrov za hodinu. Pred ním okruh v Brne. Okolo ďalší pretekári. Pritlačí na plyn, aby sa udržal na prvej pozícii. Podarilo sa! S náskokom prechádza cieľom. A pritom sa nepohol z obývačky.

Na trenažéri je to vraj rovnaké ako na okruhu. Foto: Marianna Wolfová

 

Automobilový pretekár Patrik Nemec (37) totiž cvičí doma na trenažéri. V aute sedí, až keď pricestuje na preteky. Funguje to? Vraj áno. Trenažér pozná všetky okruhy, akékoľvek počasie aj tých najlepších súperov. Cez počítač sa už dokonca jazdia aj majstrovstvá sveta.
Detstvo prežil Patrik v garáži, s otcom Františkom Nemcom, ktorý bol automobilovým pretekárom a postavil si vlastné auto GIOM. Prvá verzia bola len na pretekársky okruh, ďalšia aj na cesty. Patrik jazdil na motokárach od štyroch rokov. V sedemnástich, ešte nemal ani vodičák, prvýkrát pretekal na automobilových majstrovstvách v Česku v továrenskom tíme BMW. Zajazdil druhý najlepší meraný čas.

 

Autá v Octavia Cupe sú na chlp rovnaké, všetko závisí od šikovnosti pretekára. Foto: archív Patrika Nemca

Veliteľský šofér
Sľubne rozbehnutá kariéra? „Musel som ísť na vojnu, našťastie, robil som šoféra veliteľovi útvaru a on ma za to púšťal na preteky,“ hovorí Patrik Nemec. „Potom som však prestal pretekať. Na desať rokov som vypadol z toho kolotoča a bolo veľmi ťažké dostať sa späť.“
Stretli sme sa na mieste, kde kedysi jeho otec vyrábal autá. Patrik tu má teraz hlavný stan aj firmu na autosúčiastky. Keď vznikali autá GIOM, boli Piešťany akousi automobilovou veľmocou. Áut tu vraj bolo pomaly viac ako bicyklov. Na piešťanskom letisku sa odjazdilo tridsaťštyri ročníkov Ceny Slovenska. Mala celkom dobrý cveng, v 70. rokoch sem prichádzali najlepší pretekári. Práve vtedy Patrikov otec na okruhu rozmlátil prvú farebnú kameru Československej televízie. Bezpečnosť na pretekoch bola úplne iná ako dnes. Káble od kamery naťahali technici tesne popri trati, František Nemec sa do nich zaplietol, havaroval a zdemoloval pritom drahú kameru a takmer aj kameramana. Skoro ho za to zavreli.

 

Úľava po pretekoch. Patrik za víkend schudne aj tri kilá, také sú náročné psychicky aj fyzicky. Foto: archív Patrika Nemca 

Na chlp rovnaké
„Kamarát ma raz nahovoril, aby sme šli testovať autá do Sosnovej. Vtedy ma to tak chytilo, že som začal zháňať peniaze na preteky. Ako? Chodil som za ľuďmi a prosil som ich, aby ma podporili. Nejako sa podarilo vykryť celú sezónu BMW Challenge.“ Cupové preteky sa vyznačujú tým, že medzi sebou pretekajú na chlp rovnaké autá. Technické parametre nesmie nikto meniť, takže všetko závisí od šikovnosti jazdca. Po dvoch rokoch prešiel do Octavia Cupu.
„Tieto preteky mám rád aj preto, že do nich netreba vrážať toľko peňazí,“ vysvetľuje Patrik. „Prídem na okruh s taškou, kombinézou a prilbou. O všetko ostatné sa starajú.“ Pretekár si auto totiž iba prenajíma. V cene za prenájom je dovoz na preteky, kompletný servis aj mechanici. Jediné, čo si pretekár môže upraviť, je nastavenie podvozku. Ostatné je identické na všetkých dvadsiatich súťažných vozidlách. Motory sú zaplombované. Nikto nemôže nič meniť.
Pretekár teda sedí v aute až na mieste činu. A kedy trénuje? Patrik to na trenažéri v obývačke veľmi nepreháňa. Vraví, že trénuje, keď sa mu chce, plus dva – tri dni pred odchodom na preteky. Okrem toho lyžuje, korčuľuje, bicykluje a občas si zájde aj na pivo. „Ponímame to celé viac ako zábavu, než ako robotu.“ Jedna sezóna v Octavia Cupe stojí zhruba milión českých korún. Ani výhra prvej ceny to pretekárovi nekompenzuje. Každý má vlastný džob, vlastnú firmu a nejakých sponzorov.

 

Klasika po vyhratých pretekoch. Šampanské nesmie chýbať. Foto: archív Patrika Nemca

O tri kilá ľahší
Najnáročnejšie na pretekaní je získať peniaze. Hneď za tým nasleduje, aspoň pre Patrika, desať minút pred štartom. Vtedy sa zo všetkých síl snaží byť pokojný. „A trasú sa mu nohy,“ prezrádza Patrikov syn, desaťročný Dávid, ktorý už tiež pričuchol k benzínu a jazdí motokáry.
Po štarte nervozita opadne. Patrik vraj úplne pokojne odjazdí približne polhodinové preteky. „V polovici sa modlím, aby už bol koniec. Je to vyčerpávajúce, hlavne keď tlačíme auto na auto. Za víkend na pretekoch schudnem tri kilá.“
Jazdci, ktorí sa v prvých pretekoch umiestnili na prvom až ôsmom mieste, si otočia miesta. Prvý štartuje z ôsmej pozície, ôsmy z prvej, a tak ďalej. Takto najrýchlejší dokáže, či je naozaj dobrý.
Autá sa po okruhu rútia priemernou rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Motory sú stavané viac na zrýchlenie, ako na vysokú rýchlosť. Aj drobná kolízia môže rozladiť geometriu auta. Kontaktov je cez preteky, ináč, veľa. Pretekári sú veľmi vyrovnaní a dopredu sa derú ako osy. Patrik Nemec ešte úraz nemal, ale raz doňho súper narazil a rozbil mu celý bok auta. V Octavia Cupe sa zatiaľ, našťastie, nikto nezabil ani nedochrámal. Iba autá na preteky doplácajú. Plechy, dvere, nárazníky, to je spotrebný materiál.
A aké má plány tridsaťosemročný pretekár? Vyhrať budúcu sezónu Octavia Cupu a ukončiť tým kariéru. Potom bude trénovať nádejných pilotov. Svojich synov. Mladší má len štyri roky a ešte nedočiahne ani na pedále, ale už teraz je jasné, že z neho bude pretekár. 

 

V Octavia Cupe sa ešte žiadny pretekár nezabil. Kontakty sú však bežné, plechy vyklepávajú asi dosť často. Foto: archív Patrika Nemca

 

prispievatelia | 1.2.2011 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk