Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 24.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/4308-pradedo-trnavcana-zachranoval-ludi-z-topiaceho-sa-titanicu/pradedo-trnavcana-zachranoval-ludi-z-topiaceho-sa-titanicu/
V apríli uplynie už sto rokov od potopenia legendárneho Titanicu. Na záchrane jeho pasažierov sa podieľal aj prastarý otec Trnavčana Milana Pavlíka. Dezider Engel vtedy slúžil na anglickej lodi Carpathia. Zomrel pred 70 rokmi 22. novembra 1941.
Milan Pavlík s americkým pasom svojho pradeda. Dezider Engel vďaka životu námorníka ovládal osem rečí. Po slovensky sa ale nenaučil. Foto: autor
Aj vďaka jeho rozprávaniam sa ľudia na Slovensku dozvedeli o okolnostiach najväčšej námornej tragédie v dejinách ľudstva, ktorú zapríčinila ľudská pýcha.
Čašníkom na mori
Dezider Engel sa narodil 9. marca 1855 v Budapešti. Vyučil sa za čašníka a ako 22-ročný odišiel do Anglicka k lodnej spoločnosti Cunard, ktorá vlastnila parník Carpathia. „Na nej odslúžil tridsať rokov,“ zaspomínal na pradeda Milan Pavlík. „Najskôr do roku 1895 ako čašník osemnásť rokov, potom ďalších dvanásť ako šéf reštauračného personálu od 1903 až do 1915 roku. Medzi týmito etapami sa na osem rokov vrátil do Budapešti, kde si z našetrených peňazí kúpil a prevádzkoval krčmu. Na more sa vrátil, keď ovdovel. Zrejme mu to nevynášalo,“ poznamenal.
Nemali šťavu
V čase potopenia Titanicu Dezider Engel slúžil. „Boli na ceste z Ameriky do Európy, keď 15. apríla zachytil radista signál vysielaný z potápajúcej sa lode. Carpathia bola jedinou loďou, ktorá sa vydala na pomoc, hoci najbližšie k Titanicu bola loď Californian. Ešte sa tam plavil aj parník Frankfurt, ale ten bol veľmi vzdialený. Obe tieto lode však signál nezachytili, pretože stáli a mali vypnuté generátory, ktoré do rádiostaníc nedodávali elektrinu. Boli totiž upozornení na plávajúce ľadovce, čo kapitán Titanicu ignoroval. Carpathia už bola za ľadovcovou bariérou, išla spomalene, keď radista zachytil signál CQD. Ihneď dal kapitán príkaz na otočenie a k Titanicu plávali plnou parou. Keby Californian mal šťavu v rádiostanici, zachránili by sa všetci pasažieri. Nielen tých 711,“ konštatoval Milan Pavlík, ktorý príbehy pradeda počul už len sprostredkovane od svojho otca a najstaršieho brata.
Obavy z mín
To, čo sa odohrávalo na Titanicu, bez prikrášlenia či nadsádzky ukázal oscarový veľkofilm. „Zachránení pasažieri personálu všetko vyrozprávali. Tú hrôzu proste potrebovali zo seba dostať von. Posádka Carpathie zas mala strach, že sa loď z preťaženia potopí, tak namiesto do Stredozemného mora zamierili do New Yorku.
Prastarý otec sa aj napriek tejto životnej skúsenosti plavil na mori ešte ďalšie tri roky. Z lode ho dostala obava z inej hrozby – mín. Tie počas Prvej svetovej vojny nakládli na obchodných lodných trasách Nemci a lode na ne často narážali,“ uviedol Milan Pavlík.
Návrat chudobného
Dezider Engel však nešiel do Európy, kde zúrila vojna. Usadil sa v Amerike, v Californii. „Kúpil si tam poschodový domček a žil z nájomného. Popritom mal plaveckú školu a učil plávať výhradne ženy. Keď sa mu zhoršil zdravotný stav, trpel silnou reumou, chcel, aby moja babka, jeho dcéra, prišla za ním do Ameriky spravovať majetok. Tá ale nevycestovala, tak pradedo nakoniec o všetko prišiel. Možno ho o majetok pripravila družka, ktorá si jeho dobrosrdečnosť naplno užívala aj so svojou dcérou. Keď potreboval opateru, tak sa naňho vykašlali. Ostalo mu len na lístok na loď a v roku 1936 sa vrátil. Nie však do Budapešti, ale do Dolných Otrokoviec, kam sa babka s dedkom pred vojnou presťahovali na židovský majer, na ktorom bol dedkov otec správcom. V tom čase už ale aj s mojimi rodičmi a starším bratom bývali na usadlosti Budín, ktorú v 1918 roku kúpili po parcelizácii. Tam aj pradedo dožil,“ dodal Milan Pavlík.
Gabriel Kopúnek | 22.11.2011 | Trnava | https://www.trnavskyhlas.sk