Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 25.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/4674-za-dverami-radsej-organ-ako-organ/za-dverami-radsej-organ-ako-organ/
Čítanie kníh nielen rozširuje náš rozhľad a slovnú zásobu, ale zlepšuje pravopis. Vďaka nemu sa nám na také malé zašité miestečko v mozgu dostanú slová, ktoré by sme inak nevedeli napísať správne, lebo zdanlivo nie je rozumné vysvetlenie, prečo sa tak píšu.
Príklad: Prečo je jedenkrát spolu a jeden raz oddelene chápem. Ale prečo je tentoraz už spolu? Asi zavolám jazykovedcom.
Je však omnoho viac prípadov, kedy sa spisovné slovo naozaj dá racionálne odvodiť a len žasnem nad vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, ktorí napíšu slová ako kôli, jastné, súčastnosť, zúčasniť sa, neako, potencionálny a podobne. Napadlo by mi (nie ma) ich ešte oveľa viac, ale aj tak by sa sem všetky nezmestili. Keď počujem, že niekto pracuje v obore, doporučuje mi niečo iné, ako list, spýta sa mohla by ste ísť so mňou? a kľudne sa pri tom usmieva, ešte aj s mäkkým slovenským ľ, len ťažko udržím jazyk za zubami. Niekedy neznalosťou jazyka vznikajú vtipné situácie. Napríklad, kto by nechcel vidieť najväčší orgán, ktorý majú v Zelenči? Škoda, že organ s krátkym a už toľkých nezaujíma.
Tento stĺpček má slúžiť pre pobavenie, nie ako prejav chválenkárstva. Tie najväčšie perly totiž pokojne mohli vyjsť v našich novinách, ak by ich jazykový redaktor Benko Škreko včas neodhalil. Lebo aj náš pravopis niekedy dosť pokryvkáva. (Týmto pozdravujem kolegyňu, ktorý kríva s ypsilonom :).) Asi mu za to kúpim bomboniéru. Dúfam, že mu nevybuchne. :)
Katarína Rosinová | 16.12.2011 | Za dverami | https://www.trnavskyhlas.sk