Agresívni bojovníci všetko zničili, vyžrali a ťahali ďalej

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/5168-agresivni-bojovnici-vsetko-znicili-vyzrali-a-tahali-dalej/agresivni-bojovnici-vsetko-znicili-vyzrali-a-tahali-dalej/

Malé vidiecke múzeum ako zaujímavý doplnok archeologickej lokality Molpír v Smoleniciach. Nemusí to byť len povinná nuda školských exkurzií, ale aj miesto na zoznámenie sa so životom kedysi. Stačí sa naň len pozrieť trochu menej odbornými očami.

Skýtsky bojový čakan a tieto strelky by mohli byť dôkazom toho, že sídlisko zničili nájazdové kmene vekerzugskej skupiny. Šikovní bojovníci mohli za minútu vystreliť aj viac než dvadsať šípov, ktoré si tvarom a hmotnosťou vyrábali na žiadaný dostrel. Aby o nich mali rýchly prehľad, označovali si ich aj farebne. Boli to doslova mašiny na zabíjanie.

 

Starostka Pavlína Hornáčková je rada, že ho majú v dedine. Najväčší nápor zažívajú počas letných mesiacov a na konci školského roka, keď v ňom zamestnávajú aj sprievodkyne. Ak príde niekto individuálne, stačí, ak sa zastaví na obecnom úrade a ochotne sa ho ujmú. „Sme k dispozícii aj počas rôznych sympózií, ktoré sa konajú na zámku.“

Exponáty sú zapožičané zo Západoslovenského múzea v Trnave. To na ne aj dohliada. Okrem exponátov z Molpíru je súčasťou múzea aj stará farská knižnica, súkromná zbierka motýľov a izba so starým nábytkom a dobovými krojmi. „Samostatné prežitie malého múzea nie je reálne. Kultúra nie je zisková. Obec na ňu dopláca. Sme však radi, že ho máme,“ dodáva prvá žena obce.

 

Odbornú revíziu exponátov musia zamestnanci Západoslovenského múzea v Trnave urobiť každých šesť rokov. Archelóg Tomáš Kolon, fotograf Tomáš Vlček a revízna komisárka Milada Mášiková.

O oživenie kopca nad dedinou, ktorý je aj unikátnou archeologickou lokalitou, sa postará aj novovzniknuté občianske združenie Naše Smolenice. Obnovia náučný chodník a zarastený kamenný múr.

Obranca v bráne
Najprv trochu encyklopedických informácií: Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kristom počas staršej doby železnej – halštatskej doby, rozprestieralo veľké hradisko. Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe.

 

Najdôležitejšou bola pravdepodobne výroba nití a tkanín a obchod s nimi. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo 800 ľudí.

 

Kopa drobných hlinených praslenov je jasným dôkazom toho, že blahobyt miestnej aristokracii prinášalo najmä tkanie látok a obchod s nimi.

 

Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené v prvej polovici 6. storočia pred Kristom. Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne.

 

Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace zrejme so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline. Toľko učebnice.

 

Z tohto dávneho krígľa mohli piť čosi ako dnešné pivo. Aj v tom čase si na to vyberali nádoby, ktoré im dobre padli do ruky.

 
Zničili, vyžrali
Archeológ Západoslovenského múzea v Trnave Tomáš Kolon sa po mojich prvých zvedavých otázkach len chytil za hlavu. Žiadny odborný text do mňa nenahustí. Ale odvážne to skúsil.

Najstaršie nálezy pochádzajú z devätnásteho storočia. Začal ich zbierať miestny kaplán Ferdinand Sándorfy. Po ňom sa na Molpír na polstoročie akoby zabudlo, až kým neprišiel archeológ Mikuláš Dušek z Archeologického ústavu. Spolu s manželkou Sigrid začali intenzívne skúmať a vyhrabávať vzácne nálezy, ktoré aj rekonštruovali.

 

Funkčné závažia na tkáčske stavy.

Donedávna bola teória zániku osídlenia Molpíru spájaná so vzburou miestneho obyvateľstva proti vlastnej aristokracii. Jednoducho ich už mali plné zuby, pretože sociálne rozdiely sa až príliš prehĺbili. Bolo to čosi podobné, ako dnešná politika.

 

Mali ich plné zuby. Tunajší panovník býval aj náboženským vodcom. O tom svedčí odkrytie kultového centra. V tom čase to mali panovníci ťažké. Mohli si užívať blahobytu, kým neprišla neúroda. Aj za ňu boli zodpovední. Darilo sa im, kým bolo dobre. Keď prostý ľud zistil, že stratili kontakt z bohmi, mali smolu.

 

 

Bronzová loďkovitá spona, ktorú v minulosti používali na zopnutie odevu. Tieto praktické a módne doplnky nachádzajú archeológovia na širokom území Európy.

Lenže nález skýtskeho bojového čakana, trojbokých a trojkrídelkovitých hrotov šípov vrátane prenosnej bronzovej formy na ne a nádherným prelamovaním zdobeného chrániča hrotu kopije rozprúdili polemiku o tom, že sídlisko zničili nájazdové kmene. Zaniklo násilne. Vyhorelo a v jeho múroch bolo nájdených množstvo streliek šípov. Podobne v tom čase zanikali aj iné hradiska kalenderbergskej kultúry. Agresívni bojovníci všetko zničili, vyžrali a ťahali ďalej.

 

Ženy sa chceli páčiť vždy. Bronzový náramok bol módnym doplnkom. Pôvodne bol krajší – bronzový. Teraz má zelenú patinu.

Niť života
Kultúry sa tu striedali jedna za druhou a život v týchto miestach sa vždy podarilo obnoviť. Molpír mal zaujímavú polohu a viedli okolo neho obchodné cesty. Dlho bolo záhadou, na čom molpírski panovníci bohatli. Nález množstva závaží a praslenov svedčí o tom, že ich živilo tkanie látok.

 

Odtiaľ pochádza aj kultový význam žien. Tá, ktorá vedela dobre tkať, bola cennejšia. Veď aj bohyňa osudu tkala niť života. Aj v starom Grécku dávali bohatým ženám do hrobu praslen ako symbol aristokracie. Molpír mal tiež svoje vzácne ženy. Niektoré prasleny, a nielen prasleny, ale i závažia pravdepodobne slúžili aj ako amulety. Niektoré závažia boli aj idolmi.

 

Kotúčovitý idol s mesiacovitým vykrojením nemal žiadny praktický význam. Bol jednoznačne kultovým predmetom.

Boháčov z Molpíru nepochovávali pri sídlisku. Vzácnych mužov a ženy vozili niekam ďalej. Obyčajných ľudkov pravdepodobne spaľovali tu. Pri pohreboch boháčov sa hojne jedlo a pilo. K násiliu, ženám a blahobytu patrí aj nejaké opojenie. Tomáš Kolon nechcel ani počuť o tom, žeby ľudia v minulosti nejako cielene chľastali.

 

Časť vykurovadla. Zakrývali ním misku s uhlíkmi. Keby táto dierkovaná nádobka nemala na špici väčšiu dieru, bol by to pravdepodobne cedník.

 

Snažil sa mi vysvetliť, že opájanie sa nápojmi malo náboženský význam. Z dnešného pohľadu som mu to však príliš neveril. Alkoholické nápoje na území dnešného Slovenska máme doložené veľmi dávno. V čase rozkvetu Molpíru sa museli spoliehať najmä na kvasné procesy. Vtedy ešte nedestilovali. Opojné nápoje mali na priblíženie sa k bohom. Údajne v tom čase ešte nepili pre radosť, ale v niektorých prípadoch duchovne museli. :-) 

 

Malá nádobka mohla slúžiť na vzácne mastičky, ale mohla byť aj detská hračka alebo ak archeológovia netušia čo by to mohlo byť povedia, že to bol kultový predmet. :)

 

 

Zásobnica, ktorá slúžila najmä na potraviny, zvyčajne na obilie. Miestni obyvatelia chovali najmä hovädzí dobytok. Mlieko dojili do menších nádob.

 

 

Foto: Michal Hlavatovič 

Vladimír Kampf | 2.2.2012 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk