O hladošov spod Kolonádového mosta sa stará milá Jarmila

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.9.2022
https://www.trnavskyhlas.sk/c/5433-o-hladosov-spod-kolonadoveho-mosta-sa-stara-mila-jarmila/o-hladosov-spod-kolonadoveho-mosta-sa-stara-mila-jarmila/

Pod Kolonádovým mostom v Piešťanoch to žije. Neudomácnili sa pod ním bezdomovci, ale vtáky, ktoré tu našli svoj domov a útočisko.

Chlieb a pečivo nie sú najvhodnejším krmivom pre labute.

 

Najmä v zimných mesiacoch im dobre padne poriadne sa napapať bez väčšej námahy. Na vode plávajú kačky, lisky – vodné sliepky, čajky a dominantné labute. Okolo lietajú aj holuby. Pod mostom sa na potravinovej ponuke priživujú aj potkany.


Príjemná romantika. Až na ten nie príliš vábny most. Neviem prečo sa mu hovorí aj Sklený? Žeby pre tých zopár okien, ktoré pozdĺž neho tvoria súvislú stenu?
O denné menu sa vtákom raz za dva týždne stará aj Jarmila Kubánová. „Najprv nazbieram zvyšný chlebík alebo pečivo. Nakrájam si to na kocky a idem na vychádzku. Je to pre mňa spojenie príjemného s užitočným. Mám ich rada. Robia mi spoločnosť. Som v meste, a pritom prírode.“ Je to pre ňu totálny balzam na dušu. Aj sa s nimi porozpráva. Mená im však nedáva.

 

Pani Jarmila nosí vtákom pod mostom niečo do zobáka.


„Už si na mňa zvykli. Veľa ľudí im hádže z mosta. Ja som si povedala, že prídem sem dolu, bližšie k nim,“ hovorí. „Keby som sem chodila každý deň, tak by som sa ich už asi nikdy nezbavila. Neviem, odkiaľ vedia, že prídem. Aj keď sme sem chodievali spolu s mužom, zdiaľky vedeli, kto sme. Žiaľ, už chodievam len sama... Ony sú už ako domáci maznáčikovia.“

 

Labuť je blízka príbuzná kačiek a husí.


Vyhadzovať chlieb je ľúto viacerým. Je lepšie sa poprechádzať a nakŕmiť dlhé hladné krky. „V zime sem chodí menej ľudí, a pritom tie zvieratá potrebujú pomoc oveľa viac. Aj keď som robila v kúpeľoch v kuchyni som pozbierala zvyšky a niekam ich odniesla. Kŕmila som mačky, labute, kačky... :-) Teraz už také možnosti nemám, tak dostávajú len chlieb a pečivo. Labute sú kusom zmyslu môjho života.“
Prvé labute sa v Piešťanoch objavili v roku 1963. O trinásť rokov neskôr doviezli šesť týchto vtákov z Plzne. Udomácnili sa na teplom ramene Váhu. Odvtedy skrášľujú hladinu rieky a patria neodmysliteľne k jej panoráme.
Tunajším hladošom najviac vyhovujú obilniny alebo granulovaná kŕmna zmes pre husi. Chlieb a pečivo to nie sú.

 

Frido Vajs
Foto: Michal Hlavatovič

prispievatelia | 7.2.2012 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk