Retro: Už je to jasné! Grékov pochovali broskyne

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/5662-retro-uz-je-to-jasne-grekov-pochovali-broskyne/retro-uz-je-to-jasne-grekov-pochovali-broskyne/

Ako sa zmenil svet za posledných dvadsať rokov? Čo sa týka nášho regiónu, na to hľadáme každý týždeň odpoveď na stránkach Nového Trnavského hlasu extra. Zalistujme spolu v čísle 8 s dátumom 29. februára – 3. marca 1992.

Fanúšikovia Jozefa Adamca tlieskali svojmu idolu na športovej oslave jeho päťdesiatin v hale Slávie. FOTO: NTHE

 

Boli to vtedy krušné časy plné existenčných problémov. Hľadal sa modus vivendi Slovákov a Čechov, operovalo sa pojmom konfederácia, ale kdesi v tajnom zákulisí sa už rodili ústavy dvoch samostatných štátov. Pokračovala privatizácia, rástla nezamestnanosť, stúpali ceny, kriminalita nadobúdala stále brutálnejšiu tvár.


Život nezaplatíš
„Kto neprežil, ten nevie...“ znie nadpis emotívnej reportáže na prvej strane čísla. Autorka popisuje dojmy zo stretnutia pozostalých po zavraždených dozorcoch z Leopoldova. Zástupcovia policajných odborov im priniesli peniaze z celoštátnej zbierky, ktoré ich mali vytrhnúť z najväčšej biedy. Konečná suma 900-tisíc sa rozdelila na osem častí, päť pre vdovy, resp. rodičov obetí, tri pre ťažko zranených príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, ktorí prežili. Článok Tatiany Koprdovej je plný výčitiek a otázok, na ktoré nikto nevedel dať rozumnú odpoveď...


Kde sú tí šesťpercentní?
S tónom reportáže korešponduje aj editorial Kala Uhríka Hľadanie. Komentuje v ňom prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je so stavom spoločnosti spokojných šesť percent obyvateľstva. Prejdime rovno k pointe: „Pochodím mesto, uličky, obchody i hostince. Stretám známych, neznámych i kamarátov. Presviedčam sa, že najvýbušnejšia môže byť taká banálna a naoko nevinná otázka: Ako sa máte? Nikoho z tých šiestich percent sa mi nepodarilo nájsť. Azda klame výskum verejnej mienky? Čert, či ktovie. Možno mám iba smolu.“


Všetko je inak
Dnes už vieme, ako dopadla ruka veľkej privatizácie na Trnavské automobilové závody. Ešte stále sa ťahajú spory, ktoré pripravili o nervy stovky ich bývalých zamestnancov. Oj, o čo trpkejší je pohľad na riadky, ktoré vítajú premenu štátneho podniku na akciovú spoločnosť, na črtajúcu sa spoluprácu s nemenovanou zahraničnou automobilkou.

 

Tatiana Koprdová sa o tom obsiahlo zhovárala s čerstvým predsedom predstavenstva Jozefom Puschenreiterom. „Človek okamžite vidí ten dopad,“ optimisticky hodnotí zmeny predseda, „z ktorého pramení tá zmena v uvažovaní. Ľudia sa začínajú inak chovať. Ten, kto nebol ochotný robiť hodinu nadčas, chce pracovať v sobotu – nedeľu. Práve pre túto oblasť vzťahov je proces privatizácie taký potrebný.“

 

Ja sa vôbec nebojím. Pozrite sa, mám tu kamarátov i hračky. Snímka z netradičnej škôlky v Katolíckej jednote, kde raz do týždňa, v stredu postrážia deti mamičkám, ktoré si potrebujú niečo vybaviť. FOTO: NTHE


Ty sa zedereš
Autorka ukončila reportáž pekným kontrapunktom. „Keď som odchádzala z riaditeľovej kancelárie v Bielom dome, bolo čosi okolo pol šiestej. Vrátnicou som prechádzala spolu s mladíkom, ktorý (súdiac podľa jeho predchádzajúceho rozhovoru s pravdepodobne kolegom, opúšťajúcim podnik druhou stranou) už ,zabalil‘ popoludňajšiu šichtu. ,Ty sa raz v tej tazke zedereš...‘ kričí naňho chlap v montérkach s veľkou taškou pod pazuchou, ktorý mieril opačnou stranou ako my, do podniku. ,A ty kam ideš?‘ znelo provokačne namiesto odpovede. ,Ná nevidíš, kradnúť... ‘ zakontroval, ukazujúc na prázdnu tašku, a vošiel do vrátnice.“ Ja len dodávam: Chudáci, ešte si nestihli ukradnúť ani klinec, a už bola ukradnutá celá Tazka.


Keby boli poslúchli...
V glose Radujme sa, veseľme sa! píše značka tk o svojom zdesení, keď si na základe cenovky chcela kúpiť na trhu kilo dovozových broskýň za pätnásť korún a pri platení s hrôzou zistila, že toľko stojí jeden kus.
„Doma som sa dozvedela,“ pokračuje autorka, „že Gréci majú nadbytok úrody broskýň, že takmer 40 percent bude opäť ,pochovaných‘ napriek tomu, že ich vývozné i konzervárenské možnosti stúpli. Podľa ministerstva poľnohospodárstva bolo 260-tisíc ton broskýň z celkovej úrody 670-tisíc ton vyhodených!

 

K likvidácii časti gréckej produkcie broskýň dochádza prakticky už osem rokov, lebo zber vzrástol takmer o 200 percent, ale domáca spotreba a vývoz stúpli len o 25 percent. Nemám nič proti pomoci zaostalým, rozvojovým a neviem akým krajinám, ale v tomto momente sme my tá zaostalá, rozvojová a neviem aká krajina. Čo keby sme my dostali aspoň takú malú – malilinkú pomoc od inej ,rozvojovej‘ krajiny, a nemusela by byť ani zadarmo, len za trochu prijateľnejšie ceny.“ Aha, a vraj kde si Gréci už pred dvadsiatimi rokmi zamiesili na dnešné ekonomické problémy!


Aj my sa minieme

 

Benjamín Škreko | 23.2.2012 | Retro | https://www.trnavskyhlas.sk