Trnavská knižnica: Napriek nevhodným priestorom patrí k najlepším

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6013/trnavska-kniznica-napriek-nevhodnym-priestorom-patri-k-najlepsim/

V dnešnej uponáhľanej dobe internetu je zaužívaná predstava, že ľudia takmer prestali čítať. Či je to pravda alebo len mýtus, sme sa snažili zistiť v knižniciach v okolí.

Pikošky z trnavskej knižnice. Riaditeľka Lívia Koleková nám zapózovala s najmenšou a najväčšou knižkou. FOTO: Autorka

 

Okrem Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave a knižníc v ďalších mestách a na školách fungujú aj knižnice na dedinách. Navštevujú ich najmä deti a dôchodcovia. Často sídlia v priestoroch obecného úradu, kultúrneho domu či školy a zamestnávajú brigádnika. Preto náklady na chod nie sú vysoké.

 

Starostom tak vyhovuje, aby ich prevádzkovali. Pre niektorých sú doslova srdcovou záležitosťou a robia pre ich chod maximum. Iní ich odsúvajú na druhú koľaj a knižnice či už z priestorových, finančných alebo personálnych dôvodov stagnujú. Spomedzi 241 knižníc evidovaných na území Trnavského kraja je takýchto nefunkčných tridsaťpäť.

 

Vyniká nad ostatnými
Za jednou z najlepšie pracujúcich knižníc na Slovensku nemusíme chodiť ďaleko. Nachádza sa v centre Trnavy. Vďaka knižnično-informačnému systému tretej generácie KIS3G sa môže Knižnica Juraja Fándlyho porovnávať s ostatnými tridsiatimi deviatimi, zapojenými v tomto systéme.

 

„V návštevnosti sme na treťom mieste, v počte uskutočnených transakcií na druhom mieste a suverénne prvé miesto máme v počte registrovaných aj aktívnych čitateľov,“ chváli sa riaditeľka Lívia Koleková.

 

Dôležité sú percentá
Čo to v praxi znamená? „Je pravdou, že aj u nás počet čitateľov klesá, ale klesá aj počet obyvateľov, takže situácia nie je alarmujúca,“ vysvetľuje. Dôležitejšie sú podľa nej percentuálne ukazovatele. Spomedzi všetkých obyvateľov Trnavy je dvadsaťtri percent čitateľov zaregistrovaných v knižnici.

 

Spomedzi všetkých školopovinných detí patrí až sedemdesiatštyri percent medzi aktívnych čitateľov. Knižnica sa snaží pritiahnuť ľudí aj rôznymi aktivitami, besedami, a podobne. Okrem toho si robí prieskum spokojnosti čitateľov.


„Každý rok sa snažíme prísť s niečím novým. Pred dvomi rokmi sme zriadili wifi-zónu, najnovšou novinkou sú biblioboxy na pohodlné vrátenie kníh aj mimo otváracích hodín knižnice,“ vymenúva riaditeľka.


V blízkej budúcnosti by mali spokojnosť čitateľov zvýšiť samoobslužné skenery, pomocou ktorých budú môcť pohodlne dostať vybrané texty do svojich počítačov. Komfort zabezpečuje aj spomínaný KIS3G systém. Čitatelia majú prístup k online katalógom všetkých knižníc, a tak si môžu vytypovať knižku a vypožičať si ju pomocou medziknižničnej výpožičnej služby. Výhodou je, že dokumenty a knihy, ktoré sú už požičané, sa dajú rezervovať.

 

Sťahovanie v nedohľadne
V knižnom fonde krajskej knižnice je 230 160 kníh, z toho sedemdesiattisíc sa nachádza v pobočkách a v hudobnom oddelení. Ročne knižný fond dopĺňajú o tisícky nových exemplárov. „Najviac nás podporuje náš zriaďovateľ Trnavský samosprávny kraj, ostatné prostriedky získavame z grantov Ministerstva kultúry SR a mesta Trnava.

 

Minulý rok sme spolu dostali tridsaťosem tisíc eur.“ Prostriedky podľa nej síce postačujú na sortiment kníh, ktoré chcú nakúpiť, no už nie na potrebný počet exemplárov z každej z nich. Väčšinou si tak môžu dovoliť len jeden-dva kusy.
Ďalší problém, s ktorým knižnica bojuje už roky, sú priestory.

 

Ani laikovi neunikne, že budova bývalej banky nie je vhodná, najmä pre jej bariérovosť. Oddelenia sú rozložené na troch podlažiach, do každého treba vstúpiť samostatnými dverami a vždy sa preukázať preukazom.

 

Tento stav sa však v najbližšej dobe nezmení. „Sme si vedomí toho, že knižnica je v nevyhovujúcich priestoroch a radi by sme jej našli lepšie miesto, no momentálne nemáme vhodné priestory, kam by sme ju mohli presťahovať,“ vyjadril sa stručne hovorca trnavskej VÚC-ky Patrik Velšic.

 

Knižnica by navyše potrebovala väčšie priestory, aby si mohla plniť povinnosť danú zákonom o povinnom výtlačku. Ten v minulosti zaväzoval vydavateľov časopisov, ale aj kníh regionálneho charakteru posielať konzervačný výtlačok.

 

„Zákon bol novelizovaný, takže knihy nám už nemusia zasielať, ale tie čo máme, musíme navždy uskladniť a nesmieme ich požičiavať. Je to problém viacerých knižníc. Žiadame novelizáciu zákona, pretože archivačnú funkciu majú mať národná a univerzitná knižnica. My na to nemáme vhodné podmienky ani priestory,“ dodáva riaditeľka Lívia Koleková.

 

Čítajte aj:

Najmenšia knižnica vstala z popola

Katarína Rosinová | 18.3.2012 | Trnava | https://www.trnavskyhlas.sk