Retro: Do mesta len so slovníkom cudzích slov

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6066-retro-do-mesta-len-so-slovnikom-cudzich-slov/retro-do-mesta-len-so-slovnikom-cudzich-slov/

Nejedz, nepi, nedýchaj, budeš zdravý. Týmto milým vtipom sa pred dvadsiatimi rokmi rozbehol Nový Trnavský hlas extra do úvahy na tému dni zdravia. Číslo 12 vyšlo s dátumom 28.3. – 3. apríla 1992.

Pani Jozefína Kubičková z Mozartovej ulice v Trnave oslávila v týchto dňoch deväťdesiate ôsme narodeniny. K početnej rodine gratulantov sa pripája aj redakcia Nového TH extra. FOTO: Ľubica Jakubcová

 

Okrem iného prináša aj vysvetlenie Mestského úradu v Trnave, prečo nemôže ustúpiť nátlaku hladovkára, ktorý zbytočne investoval do zmareného projektu strážených parkovísk.


Hladovka nepomohla
„Vzhľadom na výsledok majetkovo-právneho šetrenia bolo konštatované,“ píše sa v stanovisku, „že nie všetky parkovacie plochy sú v majetku mesta. Pred uzavretím zmluvy o prenájme je nutné ich vysporiadať. V opačnom prípade očakávaný zisk z prenájmu sa musí deliť medzi ostatných vlastníkov pozemku, resp. v tých prípadoch, kde mesto nie je vlastníkom pozemku (parkoviska), je nutné uzavrieť zmluvu o prenájme s terajším vlastníkom alebo vlastníkmi. Tým je aj spochybnené tvrdenie z predošlého projektu o výške očakávaného zisku z realizácie projektu pre mesto.“


Na vojnu s knihou
Dnešní mládenci už ani nevedia, čo je to základná vojenská služba. Ale pred dvadsiatimi rokmi ešte žila tradícia regrútov, ktorým dala vojenská správa štempeľ, že sú schopní brániť vlasť a povolávací rozkaz je už na ceste.


„Za vojačka ma vzali,“ píšu pri tejto príležitosti kolegovia spred dvadsiatich rokov. „Prvé aprílové dni patria tiež jarnému nástupu brancov na vojenskú základnú službu.

 

Pre chlapcov z Trnavy, ktorým sa v týchto dňoch stáva spoločníkom zelená rovnošata, pripravil mestský úrad v spolupráci s okresnou vojenskou správou rozlúčkové stretnutie. Na pamiatku si mladí hostia odniesli knižné publikácie.“

 

Miroslav Plešivka (vľavo) patrí medzi slovenskú elitu v cezpoľnom behu a aj na dráhe. FOTO: NTHE


Lakonický Laco
Rubrika Dnešným hosťom je... priniesla rozhovor s hercom Trnavského divadla pre deti a mládež Lacom Kočanom. Pre nedostatok miesta z neho citujeme iba úvod a prvé repliky.


„Áno, je to tak. Tento vždy obľúbený, populárny herec, režisér a pedagóg v jednej osobe neodmietol minulý týždeň moju ponuku na krátky rozhovor,“ píše autor. „A tu je výsledok.
Laco, ty si v Trnave už 18. sezónu, čo ťa tu stále drží?
- Divadlo.“


Fejtónovo ladené Slovo so Starotrnavčanom obsahuje aj pasáž, ktorá kritizuje dodnes aktuálny jav: „Prejdite sa po Trnave a čítajte vývesné štíty. Bez slovníka cudzích slov sa v tých firmách nevysomárite. A možno si budete musieť zobrať ešte dajaký viacjazyčný, anglicko-nemecko-francúzsky slovník.“


Panterky na postupe
Zo Západu k nám však pred dvadsiatimi rokmi prúdili nielen všelijaké markety, butiky a šopy, ale najmä spoza mora aj nové športy a módne názvy celkov... – pardon, tímov.

 

„Tvrdá zošívaná loptička, pálka a závan Ameriky,“ čítame. „Asi takto by sa dal charakterizovať šport, ktorý u nás nie je veľmi známy, ale aj tak sa začína tešiť stále väčšej popularite a snaží sa udomácniť aj v Trnave.

 

Ako sa sem dostal? To nám prezradil Igor Baranovič, tréner softbalového oddielu Flying Panters – ženy, pôsobiaceho pri STU v Trnave.“ Softbal sa v roku 1992 hral v meste už štvrtú sezónu. S akými výsledkami? „Sme účastníkmi I. SNL,“ hovorí tréner Lietajúcich panteriek.

 

„Minulý rok sme skončili na treťom mieste zo siedmich celkov a tento rok by sme chceli skončiť najhoršie druhí. To už je postupové miesto na majstrovstvá republiky.“ Pre poriadok dodávame, že vtedy sa ešte pod republikou myslela celá česko-slovenská federácia.


Súčasní sotbalisti a softbalistky sa iste pousmejú nad materiálnym vybavením hráčok spred dvadsiatich rokov. Na otázku, aký výstroj na hru a tréning dievčatá potrebujú, sa od Igora Baranoviča dozvedáme: „Za vlastný výstroj považujeme hocijaké staré tepláky, nakoľko sa chodí trénovať von, občas treba hrať tzv. sklzom alebo šmykom, a ďalej staré kopačky. Ostatné, ako rukavica, pálka, loptičky požičiavame my.“ Zdôrazňujeme, že takáto skromnosť panovala za oných čias v prvej slovenskej národnej lige!


Bašta Trnava
Trnava spolu so širším regiónom bola a doteraz je vďaka nadšencom okolo Jaroslava Lieskovského už desaťročia baštou cezpoľného behu. Zo širokej bázy kondičných bežcov vyrástol aj Ružindolčan Miroslav Plešivka, ktorý v roku 1992 patril ako člen Slávie už medzi celoštátnu elitu. „Pravda, až také jednoduché to nebolo,“ začína sa článok o úspechu Plešivku na majstrovstvách Slovenska pod názvom Nečakané striebro. „Športová záľuba si vyžiadala desiatky hodín tréningovej driny.“ A pohľad samotného bežca? „V dorasteneckej, ale i seniorskej kategórii som zväčša dobiehal do cieľa na štvrtej – piatej pozícii. Vlani, už v mužskom pelotóne, mi pripadlo štvrté miesto v novomestských majstrovstvách Slovenska. Vtedy, pod Javorinou, som si zaumienil, že týmto zemiakovým medailám musí byť koniec.“ A naozaj bol, na marcovom šampionáte v krose v Šali dobehol Plešivka do cieľa na vynikajúcom druhom mieste. BENJAMÍN ŠKREKO
 

Benjamín Škreko | 22.3.2012 | Retro | https://www.trnavskyhlas.sk