Keď sa mame pochválil nitroglycerínom, skoro skolabovala

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 16.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6111-ked-sa-mame-pochvalil-nitroglycerinom-skoro-skolabovala/ked-sa-mame-pochvalil-nitroglycerinom-skoro-skolabovala/

Už po pätnásty raz odovzdali v Bratislave ocenenia Vedec roka. Vyhlasovateľom je Journalist Studio v spolupráci s Klubom vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov.

Ocenený vedec Roman Boča spolupracuje na veľkej malej pamäti budúcnosti. FOTO: Autor

 

Tento rok získal najvyššie ocenenie Vedec roka 2011 prof. Ing. Roman Boča, DrSc., ktorého nominovala Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

 

Je odborníkom v oblasti anorganická chémia a ocenenie získal za mimoriadnu publikačnú aktivitu v oblasti experimentálnej a teoretickej magnetochémie a za úspešné vedenie projektu Centra excelentnosti s názvom Magnetoaktivita, elektroaktivita a fotoaktivita koordinačných zlúčenín.

Prekonať prírodu
Skúsil som sa s pánom profesorom porozprávať v ľudskej reči, pretože jeho vedeckej oblasti rozumie len málokto a pre väčšinu z nás je jeho činnosť čosi ako stretnutie s mimozemšťanom. :-)

Jednoducho povedané, spolupracuje na vývoji superpamäťovej bunky, v ktorej by bolo na pidipriestore uložené obrovské množstvo informácií. „Takáto vec ešte nie je vymyslená. Pracuje na tom veľa výskumných skupín po celom svete, najmä v Európe. Pôvodne to bola jej západná časť: Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

 

Výskum sa rozrástol do celej strednej Európy. Je komplexný a vyžaduje množstvo špeciálnych vedomostí a zariadení. Na výskum tohto druhu máme aj u nás zariadenie za štrnásť miliónov slovenských korún. Je to najmodernejší americko-japonsko-nemecký prístroj na meranie magnetoaktivity.

 

Magnetické javy, o ktorých hovoríme, teda jednomolekulové magnety, zatiaľ fungujú len pri veľmi nízkych, héliových teplotách. Vieme, že aj také významné objavy ako bola svojho času supravodivosť, objavená pred sto rokmi pri takýchto nízkych teplotách, je dnes funkčná v zariadeniach, ktoré ju ako technický prvok využívajú.“

Aj tu je predpoklad, že časom vedecký svet dosiahne optimalizáciu parametrov tak, aby sa dalo zaznamenávať informáciu trebárs do jednej molekuly. Tá bude mať možno tisíc atómov... „Stále je to nič oproti dnešným pamätiam. Takáto malá jednotka umožní mať v malom čipe veľkosti nechtu obrovskú pamäťovú kapacitu, ktorá je miliard-násobkom súčasnej.

 

My sme to neobjavili a ani takýto objav nemôžeme nikomu konkrétnemu pripisovať. Je to sústredené úsilie viacerých výskumných skupín. Krok za krokom však zreje a speje k vízii mať napríklad v mobile alebo v nejakom inom prenosnom zariadení veľmi veľkú pamäťovú kapacitu. To by znamenalo obrovské výhody. Dnes, keď chcem získať dáta, musíme ich sťahovať.

 

Prenosy sú pomalé. Raz budem mať pri sebe obrovské množstvo informácií. Možno to bude o päť rokov, možno o desať alebo trochu neskôr. Možno už onedlho niektorá firma ponúkne nejaké takéto zariadenie, ktoré umožní trebárs na nejakej stanici, ktorá bude čosi ako benzínová pumpa pre autá, načerpať ľubovoľné informácie podľa chuti.

 

Napríklad učebnice, noviny, knihy, filmy, programy... Rybár si napríklad načerpá informácie o svojom koníčku alebo domáci majster zasa návody. Jednoducho, nebudete musieť nič sťahovať, budete to mať so sebou. Lebo keď sedem miliárd ľudí začne sťahovať dáta dnešnými technológiami, linky sa stanú nepoužiteľné a zablokované.

 

Počítač či navigačná sieť môže skolabovať pre nadmerné množstvo užívateľov. Do novej vízie vkladáme kamienok do mozaiky aj my. Ten je jedinečný.“

 

Vedecký život dnes znamená aj cestovať po svete. FOTO: Archív Romana Boču
 

Všetko je otázkou ceny a trhu. Ešte pred desiatimi rokmi sme mali v počítačoch pamäť dva gigabajty. Vtedy sa zdalo, že väčšiu pamäť už ani nebudeme potrebovať.

 

Dnes je bežne v počítačoch päťsto a viac gigabajtov. A tých diskov v ňom môže byť aj niekoľko. „Digitálne dáta, filmy či fotografie môžeme udržiavať už teraz vo vysokej kvalite. Sú však odvetvia, ktoré potrebujú viac.

 

Dnes sú jedny z najnáročnejších výpočtov napríklad predpovede počasia. Meteorologická raketa dokáže nasnímať obrovské množstvo dát na spracovanie. Tie treba niekde držať. Trebárs aj urýchľovač LHC vo švajčiarskom CERN-e je prepojený s celým svetom preto, lebo zbiera také veľké množstvo informácií, ktoré treba niekde ukladať. Každý z pripojených počítačov si pamätá ich časť.

 

Potom už len treba nájsť tú zvláštnu časticu, ktorú považujeme za prvopočiatok sveta. V živote je množstvo praktických úloh, pri ktorých potrebujeme uložiť a spracovať veľké množstvo dátových súborov. Klasický magnetizmus sa nedá už ďalej fragmentovať a drobiť, lebo by jeho schopnosť zmizla.

 

Možnosť zapisovať do molekuly alebo azda aj do trojrozmerného kryštálu raz bude nutnosťou. Príroda ešte disponuje možnosťami, ktoré technika zatiaľ neprekonala. Samozrejme by bolo fajn, keby sme vedeli prírodné možnosti prekonať.“

Ceruzkový príklad
Slovenský vklad z katedry chémie Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave spočíva v spôsobe uchovania takejto informácie. „Keby sme uložili pingpongové loptičky do bežnej prepravky na vajíčka, označili by sme ich z jednej strany modrou značkou a z druhej červenou a zo značiek by sme vytvorili v mozaike nejakú informáciu, napríklad číslicu, pri manipulácii by sa nám mohla stratiť – rozhrkať.

 

Prídeme o informáciu ktorá nevydržala a je nepoužiteľná. Ak uložíme do prepravky takto označené vajíčka, tak o informáciu neprídeme. To sa nám už neotočí.

 

Takýto systém je anizotropný. Naša magnetická anizotropia je to, čo umožňuje, aby takýto záznam pretrval dlhú dobu, až kým ho nebudeme chcieť sami zmazať alebo ovplyvniť. Ten náš diel je v tom, že sme dokázali syntetizovať rad zlúčenín s rôznou magnetickou anizotropiou, ktorú teraz môžeme ladiť – teda ušiť na mieru pre isté druhy látok.“

Na svete je návod, akú má mať zlúčenina štruktúru na to, aby mala želanú magnetickú anizotropiu. Ak táto látka bude zakomponovaná do celého magnetického zariadenia, zapísaná informácia pretrvá.

 

„Takýchto súčastí zariadenia sú desiatky. Skúsme aj takýto príklad: Vezmeme si za hrsť ceruziek. Na začiatku ich usporiadame do jedného smeru. Ak potom budú dve z nich otočené opačným smerom, už je to informácia. Zostáva zapísaná, kým ceruzky držíme v ruke. Ak ich pustíme je po nej.“

Príjemný pocit
Roman Boča sa narodil na strednom Slovensku. Od štúdia na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej býva v Bratislave. Po štúdiu zostal na škole ako odborný asistent. Stal sa docentom a profesorom. Neskôr dostal ponuku pôsobiť aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Do svojej práce je doslova zažratý a venuje jej veľa času. „Niekto príde do práce, zdrží sa tam cez pracovný čas. Stihne pritom kopu vecí, ktoré s jeho prácou nesúvisia. Sú aj takí, pre ktorých je práca záľubou kedykoľvek. Každý sme iný.“

Chémia bola pre neho vášňou odmlada. Samozrejme, prešiel klasickými detskými snami, čím bude, keď bude veľký: smetiar, hasič, futbalista, hudobník... Chémia ho však zaujala veľmi skoro. „Rovnice som písal ešte predtým, ako sme mali na škole chémiu. Čisto zo záujmu.

 

Občas boli moje domáce experimenty riskantné. Keď som sa raz mame pochválil, že mám nitroglycerín, skoro skolabovala, že nám barak vyletí do vzduchu. Musel som ho ísť spolu s bratom vyliať do potoka. Môj životný príbeh je spojený s chémiou. Nikdy som jej nebol neverný.“

 

Relaxom je pre neho záhradkárčenie. „Je to pre mňa radosť. Niežeby som z toho vyžil... Ale mám príjemný pocit.“

 

Vladimír Kampf | 2.4.2012 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk