Dano Heriban: Tak zavrime Trnavu a šup do Bratislavy!

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6290-dano-heriban-tak-zavrime-trnavu-a-sup-do-bratislavy/dano-heriban-tak-zavrime-trnavu-a-sup-do-bratislavy/

Nerobí komerčné hity, ale hudbu, ktorá sa človeku dostane pod kožu a vyvolá v ňom emócie. Charizmatický pesničkár Daniel Heriban vydal svoj druhý album po dlhšej prestávke.

"Nemám čas zaťažovať sa nejakým bývaním," hovorí herec a hudobník Dano Heriban. FOTO: Michal Hlavatovič

 

Stretla som sa s ním v jeho rodnej Trnave pár dní pred koncertom. Hoci tu už dlho nežije, cíti sa tu byť doma. Ako všade, kde sa práve nachádza.

Nové CD si pripravoval štyri a pol roka. Prečo tak dlho?
- Vyplynulo to z okolností. Venujem sa viacerým veciam naraz, robím divadlo, scénickú hudbu, často niekoľko projektov súčasne a rád by som mal ešte aj svoj súkromný život. Hľadal som tiež tú správnu farbu, aranžmány jednotlivých piesní. Rád si veci vymyslím a nechám pretiecť časom, aby dozreli a mali možnosť naučiť občas niečo aj mňa samého.

Album má názov Na jeden dych. To si trochu protirečí s tým, čo si teraz povedal.
- V tomto smere je názov možno zavádzajúci. Ja som sa, naopak, nikam neponáhľal. Som typ človeka, ktorý sa vždy ponáhľa z miesta na miesto, ale keď už si sadne a začne niečo robiť, potrebuje viac času.

 

Názov vystihuje, že skladby sú vo vzájomnej symbióze, aj keď sú svojbytné a nevznikali naraz, ale s odstupom času. Dajú sa vypočuť na jeden dych. Je to zároveň aj názov jednej zo skladieb, ktorá sa vymyká z ostatných.

Ešte pred VŠMU si na konzervatóriu vyštudoval akordeón. Prečo práve tento trochu netypický nástroj?
- Keď má človek šesť rokov, ešte nemá predstavu, čo by chcel v živote robiť a na čom by chcel hrať. Vybrali mi to rodičia, no urobili dobre. Aj keď sme sa chvíľami veľmi natrápili. Akordeón vyťahujem z kufra čím ďalej, tým viac. Hoci na albume ho nepočuť, na koncertoch sa objaví. Nedávno som investoval do jeho opravy.

Ako sa balia baby na akordeón? :)
- Toto tajomstvo si my akordeonisti nechávame pre seba. Ale napoviem… Už musí byť zbalená predtým, ako nástroj vytiahnete.

Prvú kapelu si mal už ako deväťročný. Odvtedy si toho skúsil veľa. Na ktoré obdobie najradšej spomínaš?
- Na rána. Ja som človek, ktorý žije tu a teraz, takže dnes je to správne obdobie. To, čo bolo, už nie je, a čo bude, o tom netuším. Ale počkám si. Teraz sa teším z nového dielka. Som rád, že sa podarilo a nie je to len o mne, ale aj o kôpke ďalších zaujímavých ľudí.

Čo bude teraz, chceš sa dostať do rádií?
- To sa chcú všetci. Ja tiež, ale nie za každú cenu. Skôr si myslím, že by sa mali médiá zamyslieť nad tým, čo iné by mohli ponúknuť bežným poslucháčom okrem toho, čo ponúkajú v súčasnosti. Je to na nich.

Tvoju tvorbu prirovnávajú k hudbe dvoch ľudí – Jara Filipa a Deža Ursinyho. Inšpiroval si sa nimi vedome?
- Vôbec nie. Dežovu tvorbu som spoznal až dávno potom, ako som mal svoje pesničky. A takisto aj hudba Jara Filipa ku mne prišla dosť neskoro. Ľudia majú potrebu porovnávať čokoľvek s čímkoľvek a ja to chápem. Nejaká podobnosť medzi nami však určite je, to nepopieram.

 

Hudba Dana Heribana preniká pod kožu. FOTO: Album D. H.

Pochádzaš z Trnavy, no už tu nežiješ. Ako dlho?
- Pekných pár rokov. Ja sa inak vôbec nezaťažujem nejakým bývaním. Stále som niekde inde a nemám veľmi možnosť uvažovať nad tým, kde by som sa mal usadiť. Pre niekoho to možno znie nepochopiteľne, lebo mám svoju rodinu.

 

Väčšinu času trávim na cestách, takže nemám príliš veľké väzby ani tam, ani tam. Lepšie povedané, mám ich aj tam, aj tam. Som doma tam, kde sa práve nachádzam. Nemám stres z toho, keď mám prespať dve hodiny v aute na diaľnici alebo v divadle hodinu pred predstavením.

Ale máš niekde domov...
- Mám. Momentálne žijem s rodinkou v Martine. V Trnave mám zase rodičov a sestry, trávim tu asi tretinu celkového času. Ďalšie mesto, kde sa zdržiavam, je Bratislava. Chodievam tam hlavne pracovne.

V starej Arche si robil Improligu, bol si tiež pri začiatkoch Túlavého divadla, ktoré založili Jakub Nvota a Kamil Žiška. Ako si spomínaš na to obdobie?
- Bolo to skvelé. Aj my môžeme byť trošku pyšní, že v tých časoch sme mali svoje publikum, ľudia na nás radi chodili. Toto príjemné komunitné prostredie bolo zaujímavým štartovným momentom pre každého z nás.

Cítiš nostalgiu?
- Prirodzene. Trnavská klubová scéna sa odvtedy úplne celá zmenila, čo mi je ľúto. Neviem, či vôbec čosi také existuje. Podpora kultúry u nás je mizerná. Je to dané zrejme dobou. Sú veci, ktoré treba robiť, aj keď nie sú rentabilné.

Takže aj keď tu už nežiješ, stále tieto veci sleduješ...
- Samozrejme, vidím, kam sa to uberá, a je mi to ľúto. Neobstojí argument typu máme blízko hlavné mesto. Tak zavrime Trnavu, len v nej prespime, večer stačí pivo na gauči, ráno šup do Bratislavy. V dnešnej dobe sme zahltení informáciami a nemáme čas si všimnúť, že sa niekde koná koncert alebo iné podujatie.

 

Možno v Trnave chýba priestor, v ktorom by sa dal urobiť slušný klubový koncert, s dobrým zvukom. A to odtiaľto pochádza kopa výborných muzikantov, ktorí dokázali veľa aj vo svete.

Hráš v divadle, ale dnes si herci môžu lepšie zarobiť asi jedine účinkovaním v seriáli. Ty máš za sebou úlohy v seriáloch Rádio či Mesto tieňov. Rysuje sa niečo ďalšie?
- Nemám veľkú chuť účinkovať v tom, čo sa práve nakrúca. Tým si nechcem nikoho pohnevať. Myslím, že vzniklo aj niekoľko dobrých seriálov, takí Profesionáli sa mi celkom páčia. Momentálne je tu ale strašný pretlak tohto typu produkcie.

 

Vždy, keď niečo začne byť trochu trendy, otravuje to vzduch dovtedy, kým sa ľudia úplne nepresýtia a kým sa peniaze nepreperú z každej strany niekoľkokrát. Až keď o to nemá nikto záujem, nájde sa čokoľvek nové ako náhrada a žmýka sa naplno odznova.

Kde vidíš sám seba povedzme o desať rokov?
- Nepremýšľam nad tým, ale snáď sa tu v dobrom duševnom a fyzickom zdraví budem naďalej prechádzať svetom. Osobné sny a plány sú dôležité, ale skôr sa treba naučiť, čo s tým, ak nevyjdú podľa predstáv. Takže o desať rokov kdekoľvek, ale hlavne v pokoji a v mieri.

Katarína Rosinová | 5.4.2012 | Rozhovory | https://www.trnavskyhlas.sk