Úspešný mládežnícky tréner Richard Matovič: Talenty sa strácajú

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6389-uspesny-mladeznicky-trener-richard-matovic-talenty-sa-stracaju/uspesny-mladeznicky-trener-richard-matovic-talenty-sa-stracaju/

Žal úspechy s mládežníckymi celkami Spartaka, reprezentáciami a neskôr ovládol aj arabský futbalový svet. Doposiaľ je posledným trénerom, kto doviedol starší dorast Spartaka k titulu. Richard Matovič dnes pracuje ako licenčný hráčsky manažér. Futbal mu zo srdca nezmizol.

Futbalový život Richarda Matoviča je roky spojený so Spartakom. Foto: autor

 

Čo vás priviedlo k práci hráčskeho manažéra?
- Trénerského remesla som sa vzdal, hoci mám najvyššiu kvalifikáciu. Manažérska práca ma však zatiaľ napĺňa a neplánujem rozhodnutie meniť. Pred rokom som úspešne absolvoval licenčné skúšky na Slovenskom futbalovom zväze. Ide o zaujímavú prácu. Stretávam sa s hráčmi, funkcionármi a ľuďmi z futbalového prostredia.
Takže trénerstvo vás už neláka?
- Mal som určité náznaky ponúk zo zahraničia. Vnímam však manažérstvo ako svoju novú futbalovú etapu. Verím, že bude úspešná, pretože aj trénerská dráha taká bola. Prešlo mi rukami mnoho hráčov, ktorí neskôr hrali ligu. Dosiahli sme úspechy v mládežníckom futbale. Aj teraz mi celý čas, vrátane víkendov, vypĺňajú najmä mládežnícke zápasy. Kladiem dôraz na hráčov, ktorí sa dostávajú do reprezentácií. Mladíkom vysvetľujem aj určité chyby a nedostatky. Viem im detailne poradiť, keďže som roky pôsobil pri juniorských družstvách. Mnohým hráčom v tomto veku chýba vôľa dokončiť načatú prácu. Talenty sa vo veku 17 – 20 rokov strácajú, kluby z nich nevedia vyťažiť toľko, čo by bolo treba.
Ako v tomto smere vnímate mládežnícky futbal v Spartaku?
- V Trnave sa po určitej stagnácii v mládežníckom futbale dostal na prvé miesto tabuľky starší dorast. O to však ani tak nejde, podstatné je, že hrajú celkom solídny futbal. Káder tvoria viacerí vysoko talentovaní chlapci. Pokiaľ budú na sebe zodpovedne pracovať, majú šancu presadiť sa v mužskom futbale. Samozrejme, treba k tomu aj trochu šťastia a určitú sebadôveru. V súčasných podmienkach však nie je až také náročné presadiť sa medzi dospelými. V minulosti to bolo podstatne ťažšie. Teraz mnoho hráčov odchádza do zahraničia už v mladom veku a uvoľňujú sa priestory.
Kto by mohol zo súčasného dorastu výraznejšie prehovoriť do A-mužstva?
- To je trochu aj otázka šťastia. V tíme je však viacero adeptov. Podľa mňa hlavne Djiby Ba, Steinhübel, Šulc a pri určitej špecializovanej príprave aj Mečiar. Hráč s jeho kopacou technikou je cenný. Dokáže dať presný pas na sedemdesiat metrov z miesta, má však nevyrovnané výkony. Za zaujímavý typ z hľadiska organizácie hry považujem aj Tomoviča. Trochu ale musí zlepšiť dynamiku a hrať jednoduchšie.
Spolupracujete na manažérskej úrovni so Spartakom užšie, alebo si držíte všeobecný záber?
- Určite užšie. Vo vedení klubu poznám takmer každého. Tréner devätnástky Milan Malatinský je môj bývalý zverenec. Takisto Marián Černý a Jozef Brezovský. Teší ma, že viacerí sa dali na trénerskú kariéru. V Milanovi Malatinskom vidím určité kvality, ktoré som pozoroval u Toni-báčiho. Ide o veľmi dobrého trénera, v budúcnosti sa môže vypracovať na kvalitného kouča, ktorý bude trénovať Spartak alebo iný špičkový tím.
Posledný dorastenecký titul získali dorastenci Spartaka pod vaším vedením v roku 1987. Ako si na toto obdobie spomínate?
- Bola to generácia veľmi dobrých hráčov. Do federálnej ligy sa z tohto kádra prepracovali Michalička, Malatinský, Frťala, Vasiľko, Prúčny, Bališ a Glonek. Vyhrali sme slovenskú dorasteneckú ligu a hrali sme o majstra Československa s Baníkom Ostrava. Pred zápasom sme boli na krátkom sústredení, kde sme mali perfektné podmienky na prípravu. V poslednom ligovom zápase videli žlté karty dvaja hráči, ktorí nemohli hrať v prvom stretnutí. Pred množstvom divákom sme prehrali 1:2, pričom ešte desať minút pred koncom sme vyhrávali. Potom sme však v Ostrave zvíťazili 2:1 a o federálny sme prišli až na penalty. Treba však povedať, že aj ďalšie generácie mali veľkú kvalitu, hoci nezískali primát. Prišli hráči ako Lovásik, Hrabal, Kostka, Adamčík, Ujlaky, Bujdák, Jozef Mišo. Asi osemdesiat percent mladíkov sa prebojovalo do ligových tímov.

 

Odovzdávanie zlatých medajlí za titul majstra republiky. Sekretár klubu Milan Malatinský starší a predseda klubu Jozef Matúš (v okuliaroch) odovzdávajú ceny hráčom (zľava) Machovi, Bališovi, Bunčekovi a Prúčnemu. Foto: archív Richarda Matoviča


V ktorých hráčoch ste videli najväčší talent v mládežníckom veku?
- Bolo ich viacero. Najmä však v Ujlakym a Karhanovi. Marek mal smolu, že nedostal šancu ísť do špičkového klubu. Bol to vynikajúci talent, ktorý mohol hrávať vo svetových kluboch, keby mu niekto pomohol a potlačil ho. Vezmite si, že jeho rovesníci Votava a Čížek hrávali za Mníchov 1860, Berger za Liverpool, Řepka za Fiorentinu. Keby v tom čase niekto takto podporil Mareka, mohol dosiahnuť veľmi veľa.
Miro Karhan to dokázal...
- Miro bol doslova zjavom dorasteneckej lige. Pripravoval som si ho v doraste už ako pätnásťročného. Od jeho žiackeho veku bolo jasné, že ide o veľký talent. Hral vtedy libera, pekne to v obrane pozametal a nemal problém ani so staršími protivníkmi. Jednou z Mirových úloh v súčasnom Spartaku by malo byť, aby pripravil mladého hráča do áčka, ktorý môže pri ňom vyrásť. Áno, je tam Habánek, priestor však môžu dostať aj ďalší. Prínos Karhana pre trnavský futbal doteraz nie je docenený. Kvalitnou hrou, prístupom a spôsobom vystupovania sa stal hlavnou ikonou mužstva. Neviem si predstaviť, ako by teraz stál tím, keby sa Miro v lete nevrátil.
Ako vnímate súčasné postavenie dorasteneckého futbalu?
- Majstrovský ročník futbalová verejnosť už veľmi dobre poznala. Hrávali sme predzápasy ligovému áčku. Na druhý polčas prišli do hľadiska aj štyri tisícky ľudí. Bola to aj určitá zábava pre divákov, pre nás zase prezentácia a motivácia. O dorasteneckej lige sa písalo oveľa viac ako doteraz. Jeden redaktor v denníku Šport bol vyčlenený na dorasteneckú ligu. Po každom kole nechýbali referáty zo zápasov a fotografie. Súčasní diváci o dorastencoch takmer nič nevedia. Viac sa o nich dozvedeli, až keď hrala devätnástka na hlavnom ihrisku proti Slovanu. Teraz údajne nie je možné hrať predzápasy kvôli futbalovej legislatíve. Myslím si však, že keby bola vôľa, dalo by sa to zmeniť.
Pôsobili ste aj pri reprezentačných výberoch Československa od 16 až do 19 rokov. Aká bola situácia v národných výberoch vtedy?
- Spartak mal v každej kategórii dvoch – troch hráčov. Malatinský či Glonek boli dlhé roky federálni reprezentanti. Podľa mňa je hanba, že v dvadsaťjednotke momentálne nemá Spartak žiadneho hráča v základnej zostave. V devätnástke iba občas niekoho, v osemnástke sa presadzuje Steinhübel. Stále je to však málo. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že máme vo výberoch náhradníkov. Potrebujeme dvoch-troch stabilných členov zostavy národných tímov. Trnava je futbalové mesto, mali by sme mať na klub vyššie nároky.
Ktorý zápas v reprezentácii vám zostal najviac v pamäti?
- Predolympijský turnaj s devätnástkou. V stretnutí proti Španielom sme sa v úvodných pätnástich minútach takmer nedotkli lopty. Napokon sme však vyhrali 3:0 a v závere sme išli sedemkrát sami na brankára. Tak sme rozleptali súpera! Vtedy hral Ujlaky, Berger, Řepka Votava, Čížek a jeden z najväčších talentov slovenského futbalu Albert Rusnák, ktorý patril medzi top hráčov Európy. Žiaľ, jeho rozlet zastavila autonehoda.
Na konte máte aj triumf na majstrovstvá Európy do 16 rokov v Nemecku.
- S Juhosláviou sme prehrávali po prvom polčase 0:2, vyrovnali sme po zmene strán na 2:2. FIFA práve vtedy na mládežníckych podujatiach testovala zlatý gól. Strelili sme ho my Martinom Čížekom a odniesli si trofej. Sú to nezabudnuteľné zážitky.
 

 

Majstrovský kolektív starších dorastencov Spartaka. Rok 1987. Na fotografii zľava hore: tréner Richard Matovič, asistent Ľubomír Kohúcik, hráči Stanislav Lehocký, Jaroslav Michalička, Ivan Benkovský, Marián Ščepko, Henrich Chorvát, Róbert Musil, Miroslav Hladký, Jaroslav Boledovič ,vedúci mužstva Ján Vasiľko, masér Jozef Belis.
Zľava dole: Milan Malatinský, Zdenko Frťala, Jozef Kuruc, Marián Vasiľko, Igor Švajda, Slavomír Prúčny, Pavol Dobiš, Igor Bališ, Rudofl Bunček. Na fotografii chýba Miloš Glonek a brankár Peter Macho. Foto: archív Richarda Matoviča

 

 


Chýbajú nám tréningové centrá
Richard Matovič strávil ako tréner sedem rokov v arabskom svete. Trénersky mu tam svojho času pomáhali aj Alojz Fandel, Ladislav Lihan či Ladislav Hudec. Aký bol tamojší futbalový život? „Veľmi krásny. Z pohľadu výbavy a výstroja dostanete všetko, na čo si zmyslíte. V Saudskej Arábii mali úžasné tréningové plochy. Trénoval som klub, ktorý sa pohyboval okolo štvrtého – piateho miesta v lige. Keby si dnes zmysleli, že spravia olympijské hry, tak zajtra sa môžu začať. V ktoromkoľvek meste. Tam je všetko! Kryté bazény, skokanské mostíky pre plavcov, športové haly... Náš klub disponoval vlastným tréningovým centrom. Na ďalšom štadióne sa hrával pohár federácie a na ďalšom veľkom zase liga. Toto mi chýba na Slovensku. Nikde v našej krajine nie sú športové centrá pre mládež, kde by bolo osem – desať ihrísk, ubytovacie a stravovacie zariadenia, lekárske miestnosti a iná plná výbava. Zoberte si, že v Arménsku, či Moldavsku, ktoré vnímame z pohľadu futbalu ako rozvojové krajiny, majú futbalovú infraštruktúru vybudovanú. Bolo by ideálne, aby boli hráči z klubu koncentrovaní na jednom mieste. V tomto smer vidím aj určitý dlh mesta, ktoré by sa v budúcnosti mohlo viac realizovať.

 

Kto je Richard Matovič
V Spartaku viedol roky mládežnícke kategórie. Od žiakov až po dorast. V roku 1987 získal doteraz posledný titul starších dorastencov Spartaka. Neskôr viedol mládežnícke reprezentačné výbery Československa. V tíme mal esá ako sú Berger, Řepka, Čížek, Votava, Penksa, Rusnák, Seman, Ujlaky. Viedol aj A-tím Spartaka, v roku 1993 odišiel trénovať do arabského sveta. Postupne pôsobil v Kuvajte, Líbyi, neskôr Saudskej Arábii. Naposledy trénoval v Senici, ktorá hrala druhú ligu. Keď na Záhorí z finančných dôvodov padol futbal, neviedol žiaden tím. Momentálne učí telocvik na základnej škole Spartakovskej, urobil si doktorát vo svojom odbore a začal s činnosťou hráčskeho agenta. S manželkou Zdenkou majú tri dcéry, Natáliu, Katarínu a Kristínu.

Ján Král | 13.4.2012 | Spartak | https://www.trnavskyhlas.sk