Trnavský cukrovar a jeho železnička vstali z mŕtvych

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 1.10.2020
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6422-trnavsky-cukrovar-a-jeho-zeleznicka-vstali-z-mrtvych/trnavsky-cukrovar-a-jeho-zeleznicka-vstali-z-mrtvych.htm

TRNAVA – Na trnavský cukrovar a železnicu, ktorá bola jeho neodmysliteľnou súčasťou, si ľudia zaspomínali pri krste knihy, ktorá mapuje ich históriu.

Autor knihy Tomáš Haviar (v strede), posledný správca vlečky trnavského cukrovaru Bohuslav Kráľovič (vľavo) a Róbert Ružek, predseda Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska, ktoré prevádzkuje Lesnú železnicu Katarínka pokrstili knihu, ako inak, cukrom.

 

Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 - 1962 z pera Tomáša Haviara prišli podporiť v piatok do západného krídla radnice rodiny bývalých zamestnancov trnavského cukrovaru.

 

Ten bol v období vzniku vôbec najväčším v Uhorsku, dnes je spomedzi vtedajších cukrovarom jediným fyzicky existujúcim, i keď mimo prevádzky. Tomáš Haviar novou knihou pokračuje vo svojej edícii Zaniknuté koľaje.

 

„Trnavský cukrovar a jeho železnička mi ponúkli veľa zaujímavých historických materiálov. Žiadne z úradných dokumentov však nepopisovali prevádzku železnice. Tú mi mohli objasniť jedine bývalí zamestnanci, ktorí sa dnes dožívajú vysokého veku. Som rád, že som ich ešte stihol navštíviť a porozprávať sa s nimi,“ povedal Haviar na margo prípravy knihy.


Práve z archívov bývalých zamestnancov pochádza aj väčšina fotografií v knihe. Napriek veľkému významu cukrovaru a železnice sa totiž zachovalo len málo fotografií.

 

„Ivan Buchel v šesťdesiatych rokoch nafotil a nafilmoval celú túto úzkorozchodnú železnicu. Počas kampane chodil s rušňovodičmi a dokumentoval ich prácu, čo bolo na tie roky neobvyklé. Pred rokom 1989 však tento materiál zničil. Nepredpokladal, že bude ešte niekedy potrebný. Zachovalo sa tak len torzo jeho fotografií, a to od ľudí, ktorí sú na fotkách a on im ich venoval,“ vyjadril s ľútosťou autor knihy.

 

Stručne o železnici trnavského cukrovaru

 

Úzkorozchodná železnička trnavského cukrovaru slúžila na zvoz repy v čase kampaní, teda od októbra do decembra. Cez leto zas na vývoz rezkov pre hospodárske dvory.

 

Na zánik ju odsúdila skutočnosť, že sa začal masívne používať asfalt, vznikali tak cesty pre nákladné autá, ktoré dokázali konkurovať železnici. Táto doprava bola podporovaná štátom viac, ako doprava prostredníctvom železníc.

 

Detská železnica v Trnave

 

Pamätníci si určite spomínajú aj na detskú železničku v Trnave. Tá vznikla v roku 1951 na pôvodnej trati úzkorozchodnej železnice trnavského cukrovaru na trase do Bieleho Kostola.  Fungovala len počas leta a vozila najmä deti do rekreačnej oblasti Kamenný mlyn.

 

V knihe autor píše aj o detskej železnici v Trnave Reprofoto: Darina Kvetanová

 

„Dnes by to bola úžasná atrakcia. Táto železnička však bola odsúdená na zánik. V tých časoch totiž fungoval taký hurá systém. Ľudia niečo s nadšením vybudovali bez toho, aby zvážili dôsledky," objasňuje Tomáš Haviar.

 

„Každá železnica sa musí riadiť predpismi, trnavská detská železnica však nemala žiadne povolenia na prevádzku, čo bol pravdepodobne aj dôvod na jej zrušenie," dodáva autor čerstvo pokrstenej knihy o železniciach trnavského cukrovaru.

Knihu pokrstil aj Bohuslav Kráľovič, posledný správca vlečky trnavského cukrovaru, ktorý na tejto pozícii odpracoval 33 rokov. „Prepravovali sme množstvá, ktoré sú desatinou celkovej prepravy dnešného slovenského Carga. V prevádzke sme mali jeden až tri rušne, v obslužných čatách robilo počas kampaní až osemdesiat ľudí," zaspomínal si. 

 

Vlečkové systémy si ľudia podľa neho veľmi pochvaľovali, tovar vďaka nim dostali až do skladu. „Železnica v tej dobe suplovala všetkých prepravcov a neboli problémy s prevrátenými kamiónmi ako dnes,“ dodal posledný správca vlečky s poľutovaním, že železničné vlečky sú dnes odsúdené na zánik.

Darina Kvetanová | 15.4.2012 | Spoločnosť | https://www.trnavskyhlas.sk