Lucia Undesserová miluje bábätká. V pôrodnici je ako doma

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6574-lucia-undesserova-miluje-babatka-v-porodnici-je-ako-doma/lucia-undesserova-miluje-babatka-v-porodnici-je-ako-doma/

V Trnave a okolí je veľa skvelých fotografov. Až máte pocit, že pre nových tu nie je miesto. Netreba sa toho zľaknúť. Lucia Undesserová (23) išla za svojím snom a začala fotografovať to, čo sa nikomu nechcelo. Novorodeniatka.

Nebála sa zariskovať a splnila si svoj sen. FOTO: Vladimír Kampf

 

Poznáte diela austrálskej fotografky Anne Geddes? Maličké bábätká preoblečené za zvieratká, škriatkov, spiace v kalichu kvetu či len tak v dlani. Mohlo by sa zdať, že je to jednoduché, no Lucia vie, aká je to fuška.

 

Práve Anne bola kedysi jej vzorom, dnes sa inšpiruje mnohými americkými a anglickými fotografkami a snaží sa priniesť na Slovensko niečo nové. Nadčasové novorodenecké fotografie, ktoré majú dušu.


„Väčšina fotografov sa venuje novorodencom len okrajovo. Je to pre nich neefektívny biznis, pretože len málo mamičiek uteká z pôrodnice rovno do ateliéru. Tým pádom sa nikto na novorodeneckú fotografiu nešpecializuje. A najmä muži fotografi majú s polohovaním miminiek problémy. Boja sa ich chytiť,“ smeje sa.


Novorodencom navždy
K fotografovaniu bábätiek sa dostala postupne. „Dalo by sa povedať, že prvý kontakt som získala vďaka práci v Trnavskom hlase. Rok a pol som mala na starosti rubriku Bábence a každý týždeň som chodievala do pôrodnice fotografovať novorodeniatka a ich mamičky.

 

Lucka fotí aj tie najmenšie novorodeniatka.

 

Spoznala som sa so skvelým personálom a zistila som, ako pristupovať k maličkým stvoreniam. Hoci to bolo niečo celkom iné, už vtedy ma to bavilo. Práve personál trnavskej nemocnice mi veľmi pomohol v mojich začiatkoch. Nielenže boli všetci ochotní, ale mi aj poskytli priestor na fotenie.

 

S novými mamičkami som preto od začiatku v kontakte. Nemusia nikam chodiť a počas ich pobytu na šestonedelí v pohodlí miminko odfotíme a domov mamička odchádza už s fotkami. Spracujem ich do troch dní od fotenia a za zvýhodnenú cenu. Fakultná nemocnica v Trnave je zároveň jediná v okolí, ktorá umožňuje mamičkám takýto benefit.“


Z televízie k bábätkám
Lucia Undesserová pracovala po maturite ako televízna redaktorka, neskôr ako novinárka. Pri tom však nevydržala, stále ju ťahalo k foteniu. A tak urobila odvážne rozhodnutie. Vybudovala si vlastný ateliér v Trnave a založila značku UndyPhoto.com. Splnila si svoj sen.

 

Doplnky jej štrikuje rodinná známa.


„Odjakživa som fotila všetko možné, spomínam si na svoj prvý červeno-žltý detský fotoaparát. Smiali sme sa, že nie som ani na jednom zábere z rodinných dovoleniek. Nikdy by mi však nenapadlo, že sa budem živiť fotografovaním. Pritom ma to vždy bavilo.

 

Zvláštne, že som to mala celý čas pred očami a osvietilo ma až pred pár rokmi.“ Najskôr chcela byť svadobná fotografka, no neostala len pri tom. „Fotím svadby, rodiny, tehuľky, páriky,... V podstate celý život človeka. Ale špecializujem sa na novorodencov do desiatich dní od narodenia.“


Fotky, ktoré majú dušu
„Snažím sa fotiť takým americkým štýlom, zo západných krajín čerpám najviac inšpirácie. Na Slovensku to chce zmenu. Žiadne umelé pózovanie na rodinných fotografiách. Drobčekov fotím buď v nemocnici, v ateliéri alebo priamo doma u klientov. Pracujem doobeda, poobede aj večer. Cez týždeň aj cez víkend. Vždy sa úplne prispôsobujem miminku a rodine,“ približuje.

 

Fotografie sú peknou pamiatkou na bábätkovské časy.

 

 

Väčšie deti najradšej fotí vonku. Na lúke medzi kvetmi alebo na dvore u starých rodičov. V ateliéri to podľa nej nie je ono. „Klient musí vždy z fotiek cítiť, že v nich je kúsok života, že majú dušu. Nie sú to nastavené fotky v ateliéri pri plyšovom medveďovi.

 

Ku každému pristupujem individuálne, najskôr sa snažím človeka trochu spoznať, a potom vytvoriť fotky na mieru, lebo si uvedomujem, že je to na celý život. Či už album otvoria a budú spomínať o pár rokov, alebo na sklonku života. Z fotenia si zakaždým zoberiem kúsok do svojho života a navždy zostane v každom albume aj kúsok zo mňa.“


V zahraničí je úplne bežné, že pôrodnica má svojho fotografa. U nás je to ešte len v plienkach. Lucia sa rozhodla, že bude priekopníčkou. Za mamičkami a ich ratolesťami chodí v rámci Slovenska, ale fotila tiež portugalskú rodinku, rodiny z Anglicka, Francúzska či nepočujúcu rodinku. Vzdialenosť, reč ani iný hendikep nie je prekážkou.


Čas nevrátite späť
Tieto slová sú mottom UndyPhoto.com. „Pôrod je pre mamičky náročný, ale mali by myslieť na to, že bábätko má niekoľko dní len raz za život. Do prvých desiatich dní sa detičky krčia, akoby boli v brušku. Keď zaspia, dajú sa dobre polohovať, a vznikajú krásne fotky. Fotenie trvá maximálne hodinku.

 

S mesačnými alebo dvojmesačnými bábätkami sa dajú tiež vytvoriť pekné fotky, len je to nadlhšie a chce to viac trpezlivosti. Najmä pri uspávaní a prehováraní bábätka, že má spinkať, keď ono chce práve vtedy objavovať svet.“


Modelky bez mejkapu
Ako prebieha fotenie na šestonedelí? „Mám v nemocnici svoj kútik, v ktorom dvakrát do týždňa rozložím rekvizity a techniku. Musí tam byť teplučko, lebo bábätká väčšinou fotím nahé,“ vysvetľuje. Priebeh fotenia závisí predovšetkým od malého modela alebo modelky.

 

„Niekedy sa rozhodne, že sa nechce fotiť, ale radšej si bude obzerať pršteky. Keď sa rozplače, kojíme, prebaľujeme, presviedčame. Päť minút nato sa spustí kakanie a cikanie.“ Je to neustály kolotoč. Mamičky sa musia obracať. A čo robí fotografka? Pomáha.


„Najlepšie sa fotia spiace bábätká, vtedy sú uvoľnenejšie. Fotím na prirodzené svetlo, nepoužívam blesk, aby sa drobec nevyľakal.“ Samozrejme, pri najmenších modeloch neprichádza do úvahy žiadny mejkap. Červenú tváričku, škrabančeky alebo potničky odstráni jemný retuš.

 

Nadčasové zábery majú dušu.

 

Len taký, aby nevyzerali ako bábiky. Potom už len zvoliť správne pozadie, polohu a doplnky. Tie treba obmieňať a neustále zháňať nové. „Niektoré čiapočky mi háčkuje rodinná známa, zvyšok objednávam z Ameriky, mám pár kúskov aj z Havaja. Niečo sa dá zohnať už aj u nás, ale je toho málo.“


Ocikané do kruhu
Keď začala naplno fotiť novorodeniatka, nechty išli dolu, do úvahy neprichádzali ani žiadne prstene alebo hodinky na ruke. Bolo treba odstrániť všetko, čo by mohlo najmenším stvoreniam ublížiť. No to nie je zďaleka jej jediná obeta.

 

„Bábätká sú pri fotení väčšinou čerstvo napapané, aby boli pokojné. Takmer vždy sa stane nejaká nehoda mimo plienočky a mamička môže prezliekať. Jedna sa mi sťažovala, že malé sa už dva dni nemôže vykakať. Pri fotení sa mu to konečne podarilo. A veľmi výdatne. To sa stáva. Všetky vecičky po každom fotení periem. Či už označkované, alebo nie,“ smeje sa Lucia.


Nedávno mala skutočne nevšedný zážitok. Podarilo sa jej to, čo málokomu – fotografovala trojičky. „Boli to dvaja chlapčekovia a jedno dievčatko. Mali už dva mesiace a vkuse niektoré z nich plakalo. Mamičke doslova chýbala tretia ruka, aby ich mohla upokojiť.“

 

Odfotiť novorodenca je fuška. Najlepšie to ide, keď spí.

 

Lucia si vymyslela kompozíciu, pri ktorej všetkých troch uložila k sebe do kruhu a ich hlavičky poukladala na brušká súrodencom. Keď sa jej konečne podarilo uložiť ich, ocikali si navzájom hlavy. Aj prípady ako tento však berie s humorom.


Práca, ktorú robí, ju veľmi baví a palce jej drží aj jej rodina a snúbenec. „Maminka je mojím najväčším kritikom. Práve ona mi najviac pomáha. Chystáme sa do Ameriky, takže slovenské mamičky sa môžu tešiť na niekoľko špeciálnych kúskov, aké tu nenájdete.

 

Sme doma taký tím. Mamička mi radí, ako bábätko polohovať, ocko, ako fotku upraviť a čo jej chýba, brat mi často drží odrazovú dosku, kým fotím. A snúbenec? Ten sa pýta, kedy si spravíme vlastné,“ hovorí s úsmevom.


Detí ako smetí
Odmalička mala dobrý vzťah k deťom. „Deti milujem. Som z dediny, kde som vždy nejaké varovala. Navyše mám o osem rokov mladšieho brata. Ten bol pre mňa takou živou bábikou.“


Už teraz sa veľmi teší na to, ako bude fotografovať svoje vlastné deti. Od narodenia budú hľadieť do objektívu možno každý deň! A zrejme to nebude ani dlho trvať. „Rodinu si chceme založiť hneď po svadbe, ktorú so snúbencom plánujeme na budúci rok. Obaja túžime po veľkej rodine,“ uzatvára mladá fotografka.

Katarína Rosinová | 24.4.2012 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk