Retro: Božský Kája prehovoril pre Trnavský hlas extra

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6936-retro-bozsky-kaja-prehovoril-pre-trnavsky-hlas-extra/retro-bozsky-kaja-prehovoril-pre-trnavsky-hlas-extra/

Presne pred dvadsiatimi rokmi, 16. mája 1992, vyšiel Trnavský hlas extra č. 20. Niet sa čo čudovať, že v ňom rezonovali témy, akým sa v tomto období venujeme aj my – dozvuky Dňa matiek, maturity, výročie černobyľskej tragédie...

Pozerám, pozerám, ale kto vyhrá tohtoročné voľby, to nevidím. FOTO: THE

 

Akurát že parlamentné voľby, vtedy riadne, tohtoročné predčasné, mali mierny časový posun. Pred dvoma desaťročiami bol deň D určený na 5. a 6. júna.


Očami dôchodcu
Redakcia dávala priestor aj názorom čitateľov. František Benkovský z Trnavy napísal: „Som už dôchodcom, prežil som tri režimy a mám čo povedať aj k súčasnosti. Nemôžem sa dívať, ako Slováci pomaly zaspávajú a pozerajú sa na všetko žalúdkom.

 

V histórii Slovenska nikdy nebola taká možnosť identifikácie v národnom i občianskom ponímaní ako dnes. Ale nás radových občanov a voličov sa nik nespýta, aký máme názor na politické dianie.“


Tu som sa trochu zarazil. Kedy pozornejšie načúvajú politici voličom, ak nie na samotnom prahu volieb? Čo tým chcel básnik povedať? „Mali sme v histórii viacero významných ľudí, politikov, národovcov. Vynikli najmä traja.

 

Jedného nám zastrelili, druhého obesili a tretieho, ktorý v poslednom období obhajoval naše záujmy, zlikvidovali. Hanba takej politike, ktorá škodí Slovenskej republike a jej ľudu, hanba takým politikom, ktorí vidia len svoje korytá, a nie potreby obyčajných ľudí.“


Hanba im!
S tým sa dá len súhlasiť. Veru, hanba im. Ale inak schopnosť Slovákov zjednotiť sa aspoň na hlavných prioritách nebola za oných čias vysoká. Pekne o tom svedčí prieskum verejnej mienky Slovenského štatistického úradu o tom, koho by priaznivci jednotlivých volebných subjektov rozhodne nechceli vidieť v spriatelenom košiari.

 

„Voliči HZDS odmietajú SDĽ a ODÚ. Sympatizanti SNS odmietajú ODÚ a KDH. SDĽ je v antagonistickom vzťahu s KDH a ODÚ. ODÚ nechce ani vidieť SDĽ a SNS. Voliči DS nemajú radi KDH a SNS. No a napokon pre SZS sú neprijateľní politici z KDH a ODÚ.“


Popol na hlavu
Priznám sa bez hanby, nemám toľko peňazí, aby som prispel všetkým bohumilým vyberačom na pešej zóne, na námestí, v poliklinike... Keď ma zastaví na rušnom chodníku pekná žena, otrčí pokladničku a vysloví srdce drásajúci účel zbierky, skôr, ako sa odvrátim, zahanbím sa ako pes.

 

Potom prídem domov, otvorím noviny, a tam výzva aj s číslom účtu, z ktorej nepriamo plynie, že ak nepošlem aspoň pár eur, zomrie človek, a keby len jeden. Rýchle si zapnem televízor, a tam...

 

Kytica vďaky našim mamám. FOTO: Blažej Vittek


Nebolo to inak ani v roku 1992. Napríklad ordinárka pre detskú oftalmológiu v THE č. 20 varuje pred detskou škuľavosťou, tupozrakosťou a krátkozrakosťou. „Naše diagnostické a liečebné prístroje sú morálne, ale hlavne materiálne opotrebované tak, že už prestávajú plniť požiadavky kvalitného vyšetrenia a liečby. Vzhľadom na to, že náš ústav nemá finančné prostriedky na ich obnovu, sme nútení prosiť o pomoc...“


Ja by som tento štát zabil. Keby sa tam hore už celé veky po miliónoch nekradlo, mohli by chorí dostávať primeranú opateru a ja by som nemusel strácať sebaúctu pri prebiehaní na druhú stranu cesty.


Na tatrachemskú nvotu
Aj žurnalistický štýl sa vyvíja. Ten archaický je mi dnes smiešny a dnešný ma vytáča až po plafón. Ale prosím, ak si niekto myslí, že bez smajlíkov by nebol in...

 

A ukážka spred dvoch desaťročí, plná pátosu ako za Štúra: „Báseň Ave Eva, oslavná óda ženy-matky, plynula z úst žiačky v úvode... Postupne sa zapĺňajúce Trojičné námestie znelo spevom krásnych detských hláskov... Ďalšie kvety do kytice vďaky vkladali žiaci ZŠ v Modranke...

 

Svoj pozdrav pripojila aj známa dychovka Tatrachemka. Celé popoludnie so skoro profesionálnym prejavom moderoval Jakub Nvota, žiak literárno-dramatického odboru a zároveň žiak základnej školy Angely Merici...

 

Sondáž prieskumu, ako sa program páčil prítomným mamičkám, ale aj oteckom rozdielneho veku potvrdila, že mal úspech a že ho treba aj v budúcnosti zopakovať...“ Ako rovno z matice.


Mesiac Gottovej lásky
Ťahákom Trnavského hlasu číslo 20 z roku 1992 bol rozhovor s Karlom Gottom, ktorý poskytol týždenníku priamo vo svojej pražskej vile.

 

Autorka si s maestrom tykala. Opäť len – proti gustu žiaden dišputát. Ja by som mu v novinách vykal, aj keby sme boli spolu na vojne. Národnému umelcovi... Ale zas by ľudia nevedeli, akých mám slávnych kamošov.


„Rád sa smeje, miluje muziku, spoločnosť, Prahu, orientálne jedlá, rýchle autá, kvety gerbery, jahody, výborne pečie torty a bábovky. Neverí horoskopom, je vášnivým maliarom, nevie si predstaviť ráno bez šálky kávy a večer bez kanvice čaju. Nesladeného.


Slniečko už začína vyhrievať. Nájdeš si čas na opaľovanie sa?
- Dosť málo. Radšej to spájam s plávaním. Bazén milujem.


Keď máš voľno, športuješ? Vieš napríklad aj jazdiť na kolieskových korčuliach?
- Maj úctu k môjmu veku a ber ma vážne! Korčuľovať sa neviem vôbec – ostatne, skúšal som to len raz a nedopadlo to nijako slávne.


Ozaj, Karle, čo tvoje maľovanie?
- Momentálne prežívam obdobie, keď mám úžasnú chuť vyjadrovať sa i práve týmto spôsobom. Je to príjemný relax pri tom zhone v showbusinesse.


Pred zdruba dvoma rokmi si koncertoval v Trnave. Spomínaš si?
- Spomínam. Bola to síce len krátka zastávka vo vašom meste, no veľmi milá.“


Takto napínavo rozhovor ešte kus novinovej strany pokračoval, ale aj dobrého veľa škodí. Možno zas niekedy nabudúce.

Benjamín Škreko | 17.5.2012 | Retro | https://www.trnavskyhlas.sk