Sylviin dar pomáha ľuďom aj zvieratám: Psom číta myšlienky

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/7474-sylviin-dar-pomaha-ludom-aj-zvieratam-psom-cita-myslienky/sylviin-dar-pomaha-ludom-aj-zvieratam-psom-cita-myslienky/

Charizmatickú Sylviu Drinkovú (37) ľudia vyhľadávajú pre jej mimoriadne schopnosti. Rozumie psom a vie presne odhaliť, čo ich trápi.

Sylvia si so psami rozumie lepšie ako s ľuďmi. FOTO: Michal Hlavatovič

 

Stačí, aby zviera a jeho pána videla cez bránu, ako vystupujú z auta, a už vie odhadnúť, čo je vo veci. „Mám zvláštny dar. Ani neviem, kedy som ho v sebe objavila. Asi vtedy, keď som ako päťročné dieťa visela z papule obrovskej doge a natešene som kričala: „Pozri mami, ja mám psa!“ spomína si s úsmevom.

 

Zvláštna záľuba
V tom čase ešte mali francúzskeho buldočka a bývali v Prešove. Do Trnavy sa presťahovali, až keď mala osem rokov. „Mama si po otcovej smrti našla nového partnera. Otčim mi nikdy neodvolil mať psíka, hoci som po ňom veľmi túžila.

 

Preto som odmlada utekala z domu.“ Hneď po škole hodila aktovku do kúta chodila von so psami z okolitých domov. Presvedčiť majiteľov, aby dali do rúk svojho chlpáča osemročnému dievčatku dalo veľa námahy, no nakoniec ich vždy ukecala. Vďaka tomu prešlo jej rukami veľa rôznych plemien a pováh, čo neskôr využila pri svojej práci.

Keď sa po základnej škole rozhodovala, kam ďalej, jednoznačne zvíťazila stredná poľnohospodárska škola. Po nej pracovala v strážnej službe, bola výcvikárka aj inštruktorka canisterapie. Odjakživa robila všetko preto, aby svoje schopnosti využila aj v práci.

 

Na vine je pán
O psoch dokáže rozprávať celé hodiny. Rozumie si s nimi lepšie, ako s ľuďmi. Práve láska k zvieratám ju zblížila s hudobníkom a milovníkom koní Allanom Mikuškom. Zoznámili sa pred desiatimi rokmi a onedlho spolu začali žiť v dome po jeho dedovi v Jablonici.

 

Hoci dnes už netvoria pár, naďalej bývajú pod jednou strechou a sú dobrí kamaráti. Spolu s nimi tu žije aj Sylviina mama, svorka psíkov a päť mačiek. Ďalšie psy sú tu len dočasne, ubytované v hoteli.

Ariana, Lesana, Kajka, Oxi, Neli, Beli, Keny, Bak a ďalšie... Všetky poslúchajú Sylviu na slovo. Zdá sa, že naozaj rozumie ich reči. Nečudo, že sa na ňu obracajú ľudia, ktorí nevedia zvládnuť svojich štvornohých miláčikov.

 

„Za to, že je pes agresívny alebo inak problémový, spravidla môže jeho pán. Je to otázka výchovy a toho, čo si pes myslí o pánovi, ako ho berie a chápe. Človek mu má ísť príkladom, nebyť naňho agresívny, nekričať, lebo tým mu dáva vzor, aby napádal ľudí a štekal.

 

Štvornohí spolubývajúci poslúchajú na slovo. FOTO: Michal Hlavatovič

 

Na druhej strane, často sa stretávam s prípadmi, kedy panička berie psíka, ako by bol dieťa. Rozmazná ho, neustále mu ustupuje a nedáva mu žiadne pravidlá. Pes musí mať k pánovi rešpekt a zároveň dôveru.“

Keď jej rady padnú na úrodnú pôdu a pomôžu, nabíja ju to pozitívnou energiou. Ani ona však nevie robiť zázraky, majitelia musia spolupracovať. „Musia sa naučiť, ako so psom pracovať, aby bola pozitívna zmena stabilná. Pes sa totiž prispôsobuje stavu svorky a ak budú robiť rovnaké chyby, vráti sa k predošlému správaniu.

 

Vycítili chorobu
Pri pohľade na mladú vysmiatu ženu by málokomu napadlo, že je vážne chorá. Len šatka na hlave namiesto vlasov naznačuje, že má rakovinu. Diagnostikovali jej ju pred necelými štyrmi rokmi. „Prišla som už dosť neskoro. Začalo to prsníkom, no keď sa dostala k lekárovi, mala som napadnutú aj pečeň, pľúca a kosti. Neskôr mi prešla až na mozog. Keby som tak počúvala zvieratá...“ zamyslí sa. Psy a mačky totiž vycítili jej chorobu oveľa skôr, ako tušila, že ju má.

 

„Prejavovalo sa to tak, že keď som si ľahla, natlačili sa mi na niektoré miesta na tele. Neodišli, ani keď som ich posielala preč. Až neskôr vysvitlo, že to boli práve miesta napadnuté metastázami.“

 

Vymyká sa tabuľkám
Vlčica, ako Sylviu prezývajú, má za sebou náročnú liečbu s množstvom nepríjemných vedľajších účinkov. V súčasnosti jej nasadili cytostatiká, ktoré sú miernejšie ako klasická chemoterapia. Lekári ani ona sama nevedia vysvetliť, prečo je ešte stále medzi živými, navyše v relatívne dobrej forme.

„Nedávali mi už šance, no som tu. Áno, mala som aj ťažké obdobie, keď som sa dozvedela, že podľa štatistík prípady ako ja majú trojpercentnú šancu na dlhodobé prežitie. To znamená, že pri liečbe prežijú viac ako desať rokov.

 

Chorobu si však nepripúšťam,“ priznáva. „Hoci to bolo ťažké, už som sa zmierila s tým, že sa možno zajtra nezobudím, alebo tu ešte budem dvadsať rokov.“ Lekári mlčia. Nedovolia si vysloviť prognózu, lebo Sylvia sa vymyká všetkým štatistikám i tabuľkám. Možno má pri sebe anjela strážneho. Alebo rovno niekoľkých, štvornohých a bez krídel...

 

Katarína Rosinová | 25.6.2012 | Príbehy | https://www.trnavskyhlas.sk