Alica v krajine animovaných filmov

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/7509-alica-v-krajine-animovanych-filmov/alica-v-krajine-animovanych-filmov/

Ak chce mladý umelec na Slovensku ako tak vyžiť, musí sa obracať. Keď sa k talentu pridá aj chcenie, zanietenosť a trocha šťastia, je na dobrej ceste uspieť. Vďaka tomu je Alica Gurínová (26) vo výtvarných kruhoch už známa.

Obal na notebook pre značku Retart.

 

Keď začne vymenúvať všetky projekty, na ktorých pracovala a pracuje, bojím sa, že tam budeme sedieť do večera. Animátorka a ilustrátorka musí dobre porozmýšľať, aby si na všetky pospomínala. Na tom najväčšom sa podieľa ako manažérka a posledné týždne mala plné ruky práce s jeho piatym ročníkom. 

 

Tvorivý pár
Alica pochádza z Trnavy, ale žila a vyrastala v Piešťanoch. Svoje mesto má rada a páči sa jej, že tu všetci jazdia na bicykloch. No ako hovorí, z hľadiska umeleckej tvorby je tam menej príležitostí.

 

Už niekoľko rokov žije a pracuje v Bratislave. Má tam všetko, čo potrebuje na život – tvorivé zázemie, kultúrne vyžitie, obľúbené podniky aj rovnako kreatívneho priateľa Matúša Kucharoviča. Verejnosť ho pozná najmä vďaka jeho projektu Retart.

 

Zo skateboardovej dosky urobila umelecké dielo.

Navzájom si pomáhajú a inšpirujú sa, ale každý pracuje vo vlastnom ateliéri. Obom je blízky skateboarding a tak tento šport pretavili do umenia. Matúš zozbieral ojazdené dosky osemnástich skejťákov a rozdal ich mladým umelcov, aby ich pomaľovali a vytvorili tak originálne diela. Jednu dosku pretvorila aj Alica. Výstava s názvom Retart Skate Remade Projekt mala veľký úspech.

 

Belgický dážď
Alicina cesta do krajiny animovanej tvorby sa nezačala pri televíznej obrazovke, ako by si niekto mohol myslieť. „Jasné, že ako každé dieťa som rada pozerala kreslené rozprávky. Mojimi najobľúbenejšími boli Káčerovo a Rýchla rota, neskôr som sledovala seriály na kanáli Cartoon Network,“ usmieva sa. To, že by mohla ísť študovať tvorbu animákov jej však napadlo až v pätnástich.

Od šiestich rokov navštevovala základnú umeleckú školu a veľmi ju to bavilo. A tak bolo jej rozhodovanie v deviatej triede celkom ľahké. Namiesto gymnázia, za ktoré lobovali rodičia, si vybrala Strednú školu animovanej tvorby v Petržalke.

 

Obálka časopisu Vlna.

 

„Tam ma to začalo baviť najmä preto, že nás učil Jaroslav Baran, autor viacerých večerníčkov. Vedel nás správne nakopnúť. Animovaná tvorba mi už prischla.“ V jej štúdiu pokračovala na VŠMU. Vyskúšala si všetky druhy animácií a urobila prvé filmy.

 

Po videu o dvoch samurajoch, ktorí sa navzájom vraždili, bolo jedným z jej ďalších počinov Welcome to Belgium. Stvorila ho na polročnej stáži v Belgicku. „Bola to taká karikatúra ich krajiny. Takmer stále tam prší a film bolo o tom, že čokoľvek som išla robiť, prekazil mi to dážď. Našťastie, pedagógovia to zobrali v pohode, smiali sa,“ približuje.

 

V čiernobielom animáku, ktorý vyzerá ako nakreslený uhlíkom, použila motív jazdy na bicykli akoby z vtáčej perspektívy. Podobný sa neskôr objavil aj vo videoklipe, ktorý vytvorila pre Trnavčana Foolka na jeho skladbu Bells.

 

Pre detskú televíznu reláciu RTVS Fidlibum vytvorila animovanú zvučku, spolu s ďalšími siedmimi animátormi jej generácie pracuje na celovečernom filme na motívy Dobšinského rozprávok. Bude zložený z ôsmich poviedok, na každej robil iný animátor a scenárista.

 

Rada to strieda
Všestranná Alica sa venuje aj nepohyblivým obrázkom. Robí ilustrácie do časopisov, maľuje obrazy, dekoruje steny v bytoch, navrhuje plagáty, venuje sa street-artu, ilustruje knižky...

 

Jej meno v médiách rezonovalo aj v súvislosti s originálnym dizajnom fľaše limitovanej edície Becherovky Lemond. „Rada robím viac vecí naraz, pri jednej si oddýchnem od inej. Je super, keď to môžem striedať.“ Tvorivú krízu nepozná. Sú však dni, kedy sa jej vôbec nič nechce. Našťastie, keďže pracuje na voľnej nohe, môže si o dovoliť.

Niekoľko projektov rozbehla, predsa len, aj doma v Piešťanoch. Lídrovi skupiny Slniečko Petrovi Remišovi ilustruje knižku poviedok. S učiteľkou Máriou Valovou pracovala na kniha ilustrovanej abecedy pre deti v predškolskom veku. „Na každé písmeno z abecedy je napísaná básnička a k nej ilustrácia. Teraz sa hľadá vydavateľ.“

 

Anča fičí
Spolu s ďalšími mladými ľuďmi úspešne organizuje Medzinárodný festival animovaných filmov. Začalo to celkom nevinne. „S Andrejom Kolenčíkom, ktorý študoval o ročník vyššie, sme sa bavili o spôsoboch, ktoré by spropagovali a priblížili animovanú tvorbu verejnosti.

 

Limitovaná edícia Becherovky.

 

On sa potom zoznámil s Janou Slezákovou, ktorá študovala kulturológiu a zaujímal ju animovaný film vo festivalovom kontexte. Mala v hlave myšlienku takéhoto festivalu, žiadne podobné podujatie u nás totiž nebolo.“

Slovo dalo slovo a už pracovali na prípravách Fest Anče. Tento rok sa koná jeho piaty ročník. Ukázalo sa, že o festival tohto typu je veľký záujem. Každý rok sa zdvojnásobila účasť. od oskarových režisérov. Tento rok nám
päťsto filmov z päťdesiatich krajín. Z nich sme urobili predvýber tridsaťosem, ktoré idú do medzinárodnej súťaže krátkych filmov Anča Award a 34, ktoré sa bijú v súťaźi videoklipov. Porota z nich vyberie víťazné.

Odísť do teplých krajín
Festival týchto rozmerov je aj o veľkom množstve práce. Po ňom čaká na Alicu oddych v Portugalsku, aby načerpala nové sily a inšpiráciu. Bez počítača. Zato plánuje zachytávať svoje dojmy ceruzkou na papier a na jeseň zo skíc urobiť výstavu v Piešťanoch. 

 

Aj do vzdialenejšej budúcnosti má mladá výtvarníčka veľa plánov. Chcela by preraziť v zahraničí, odísť preč, najlepšie niekam, kde je teplo a kde si umenie vážia viac, ako na Slovensku. „U nás ľudia často nechápu, že si treba obohatiť aj ducha. Stačí im to, čo vysielajú médiá...“

 

Foto: Album Alice Gurínovej
 

Katarína Rosinová | 1.7.2012 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk