VIDEO: Carpathia zachránila sedemsto stroskotancov z Titanicu

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 27.6.2022
https://www.trnavskyhlas.sk/c/7731-video-carpathia-zachranila-sedemsto-stroskotancov-z-titanicu/video-carpathia-zachranila-sedemsto-stroskotancov-z-titanicu/

Stoly sa prehýbali od skvelých jedál, ľudia si so záujmom prezerali exponáty múzea, počúvali výklady o katastrofe nepotopiteľnej lode snov, ako v tých časoch nazývali Titanic...

Beáta, Lájoš a ich sladký Titanic.

 

Obrovský úspech zožalo vystúpenie huslistiek, ktoré zahrali skladby, znejúce aj vo chvíľach, keď išiel tento obrovský parník ku dnu. Zimomriavky po celom tele mal nejeden zo zúčastnených hostí.


Na organizovaní akcie sa z veľkej časti podieľali dvaja kolotočiari zo Slovenska. Beáta Kuklisová a Lájoš Tekel sa živia tým, že chodia s atrakciami. Prevádzkujú Aquazorbing, majú vlastný strašidelný dom a niekoľko ďalších vychytáviek.

 

Počas cestovania s kolotočmi v rôznych kútoch Slovenska či v okolí získavajú dôležité kontakty. K ich najväčším koníčkom patrí organizovanie výstav a rôznych kultúrnych podujatí. Do jedného z nich, k stému výročiu stroskotania Titanicu, zatiahli aj nás.

 

Kolos Titanic mal byť nepotopiteľný.

 

Pozvaný bol hlavne šéfredaktor Gabriel Kopúnek, ktorý nedávno písal článok o Trnavčanovi Milanovi Pavlíkovi, pravnukovi Dezidera Engela, ktorý pracoval na parníku Carpathia a zachraňoval topiacich sa ľudí z najväčšej lode tých čias.


Zatiaľ čo si šéfredaktor užíval na dovolenke, som ja s jeho zástupcom mala možnosť navštíviť veľmi milé vidiecke múzeum a poochutnávala som tie najparádnejšie špeciality z reštaurácie Carpathia. Šéf môže ľutovať. :-)

 

Staručká Carpathia bola oproti Tiutanicu malá lodička.


Dom plný suvenírov
Všetko sa to odohralo druhý prázdninový štvrtok v Múzeu histórie lodníctva v maďarskej dedinke Zebegény. Múzeum práve oslavovalo dvadsiate ôsme výročie svojho vzniku. S týmito oslavami si zároveň pripomenuli aj sto rokov od katastrofy Titanicu.

 

„Muž robil fotoreportéra, organizoval koncerty, súťaže krásy, erotickú výstavu, cukrárenskú výstavu... Pomáhali sme aj pri organizovaní tejto výstavy k stému výročiu havárie Titanicu,“ hovorí kolotočiarka Beáta.


Múzeum založil Vince Farkaš, ktorý bol maďarský námorník. Väčšinu exponátov v múzeu priniesol alebo vyrobil sám. Zbierka predstavuje celý jeho životný príbeh.

 

Vince Farkaš. Muž, ktorý založil múzeum v maďarskom Zebegény neďaleko od Štúrova.

 

O múzeum sa dnes stará jeho dcéra, ktorá bola spoločne s Beátou Kuklisovou a Lájošom Tekelom organizátorkou tejto akcie. Múzeum v domčeku zdedila po otcovi. „Otec bol námorník, veľa cestoval. Z každej cesty si priniesol nejaký suvenír. Vraj na pamiatku, aby mal dôkaz, kam sa všade v mene Maďarska dostal,“ hovorí jeho dcéra Judit Farkašová.

 

A skutočne, v múzeu nájdete nespočetne veľa exponátov z rôznych končín zemegule. A čo viac, okrem nich tu nájdete množstvo modelov lodí. Od najmenších až po precízne poskladané metrové lodiská.


Vonku pri budove múzea zaujme obrovský model Titanicu. Ten začal jeden z tunajších modelárov stavať už pred desiatimi rokmi. Posledné tri roky naň však už nemal čas. „Pracujem sám. Je s tým veľa roboty, no keď bude model hotový, bude úžasný,“ hovorí.

 

Hostia a zatiaľ nedokončený model Titanicu v pozadí.


Naj čerešňový koláč
Občerstvenie na výstave zabezpečil majiteľ reštaurácie Carpathia, ktorá sa nachádza v Budapešti. Jedlá boli pripravené špeciálne, podľa jedálneho lístka práve z lode Carpathia. Dá sa povedať, že podobné menu mali nachystané aj pasažieri v predvečer tragédie, predtým, ako zachraňovali ľudí z Titanicu. Najúžasnejším kúskom bol originálny čerešňový koláč. Chutil vynikajúco.

 

Medzi zúčastnenými nechýbala ani vnučka Arpáda Lengyela Marta Reichová. Jej starý otec bol lodný lekár na Carpathii. Príbehy z lode sa dozvedela od matky. Jej starý otec bol súčasťou histórie tohto tragického nešťastia, pomáhal pri zachraňovaní ľudí z člnov v ľadových vodách.

 

Milan Pavlík na výstavu prísť nemohol. Cez starostku Emíliu Mičianovú sa so zúčastnenými spojil aspoň telefonicky.


Keď 14. apríla 1912 Carpathia prijala správu, že najväčšia loď tých čias ide ku dnu, nikto neveril. „Niektorí cestujúci z prvej triedy sa čudovali, prečo ľudia z nižších tried nie sú na ich podlažiach a len tak sa motajú po palube. Keď zistili, že ide o cestujúcich z potápajúceho sa Titanicu, neverili vlastným očiam,“ spomínal doktor Arpád Lengyel. „Veľa ľudí malo zlomeniny, podliatiny a boli premrznutí,“ spomínal si Arpád Lengyel.


To, čo si z osudnej noci pamätá a čo sa vlastne stalo, neupadlo do zabudnutia aj vďaka ľuďom, ako je jeho vnučka. Tá o nešťastí a pamätiach doktora Lengyela spísala knihu. Na Carpathii na kapitánov rozkaz pripravili pre stroskotancov niečo teplé na pitie, vankúše a prikrývky.

 

Na tejto oproti Titanicu malej lodičke zachránili viac ako sedemsto ľudí. To už predstavovalo hrozbu aj pre samotnú Carpathiu. Ľudí bolo na palube priveľa, Carpathia bola trojnásobne preťažená. No nakoniec šťastne aj so zachránenými ľuďmi dorazila do New Yorku.

 

Úžasný čerešňový koláč, ktorý jedli aj cestujúci na Carpathii.


Nebol to žart
Na záchrane ľudí z Titanicu sa podieľal aj prastarý otec Trnavčana Milana Pavlíka. Dezider Engel sa cez anglickú lodnú spoločnosť Cunard dostal na parník Carpathia, kde slúžil ako čašník a neskôr ako šéf reštauračného personálu tridsať rokov. Aj v čase potopenia Titanicu bol Dezider na palube.

 

Carpathia ako prvá zachytila signál z potápajúceho sa parníka. Mala namierené z Ameriky do Európy. Keď začuli volanie o pomoc, ihneď sa otočili a vrátili sa na pomoc. Dôstojníci na veliteľskom mostíku zapochybovali, či si z nich nepotopiteľný kolos len nerobí nemiestne žarty. Oslavujú, tešia sa a Carpathia je ich zdroj zábavy... Nebola.

 

Na blízku boli aj iné lode, no tie mali na noc vypnuté rádiostanice. Spali. Niektoré signál SOS zmeškali len o niekoľko minút.


K stroskotancom z Titanicu sa ako prvá dostala staručká Carpathia. Posádka zachraňovala ľudí z člnov. Tí im rozprávali, o hrôze a strachu, ktorý prežili na potápajúcom sa parníku. Tento nepekný zážitok prerozprával Dezider Engel svojmu synovi a z generácie na generáciu sa dostal až k Milanovi Pavlíkovi.


Na výstave Múzea histórie lodníctva nechýbala ani starostka obce Dolné Otrokovce Emília Mičianová. Práve v tejto dedinke je Dezider Engel pochovaný. Aj jej príchod bola práca dvoch vzácnych kolotočiarov.

 

 

 

„Usilujeme sa o to, aby sa obce, kde sa narodil doktor Arpád Lengyel a kde zomrel Dezider Engel, stali bratskými obcami,“ hovorí Lájoš Tekel. Starostka Dolných Otrokoviec sa tejto myšlienke nebráni. „Nie každá krajina sa môže pochváliť tým, že v nej žijú potomkovia ľudí, ktorí sa na spasiteľskej lodi plavili a pomáhali zachraňovať ledva prežívajúce ľudské trosky z ľadových vôd,“ vysvetľuje Lájoš.


Je pekné, že sa dve obce susedných vnútrozemských krajín chcú spojiť práve vďaka ľuďom, ktorí spolu boli na lodi tisíce kilometrov od domova. Dokopy ich dala práve pomoc druhým. Starostka Dolných Otrokoviec by chcela výstavu preniesť aj k nám na Slovensko. „Ak by sa to podarilo, iste, chceli by sme aby si ľudia mohli pozrieť exponáty aj u nás a dozvedeli sa zopár nových informácií o Titanicu a o Carpathii,“ hovorí Emília Mičianová.

 

Text a foto: Júlia Kampfová

prispievatelia | 24.7.2012 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk