Retro: Rekord! Päť trnavských lodivodov v prvoligovom mori

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/8068-retro-rekord-pat-trnavskych-lodivodov-v-prvoligovom-mori/retro-rekord-pat-trnavskych-lodivodov-v-prvoligovom-mori/

Trnavský hlas extra spred dvadsiatich rokov mal číslo 34 a vyšiel s dátumom 21.8. – 27.8.1992. Stál dve koruny päťdesiat a mal osem strán formátu A3.

Aj takéto je tohtoročné leto. Slnečné lúče sa predbiehajú v horúcich bozkoch, ktorými pokrývajú pokožky dovolenkárov. FOTO: za

 

Vychádzal tak ako my na dni od štvrtka do štvrtka s podtitulom Nezávislé noviny trnavského regiónu vydáva Progres, s. r. o. Zdá sa, že v tomto období bol už z najväčších personálnych problémov vonku, pretože sa v ňom stupňuje rozsah i kvalita autorských článkov z regiónu.

 

Milan Katuninec podnikol reportážnu návštevu v trnavskej väznici. „Počet trestných činov v posledných rokoch rapídne stúpol,“ píše v úvode článku. „Štatistiky hovoria, že ich je na našom území denne spáchaných približne 250. Je známe, že výchova, ktorú človek dostáva, dosahuje svoj cieľ, keď je človek natoľko zrelý, že má silu a vôľu v ďalšom živote pretvárať samého seba a pozná spôsob a prostriedky, ako to uskutočniť. Je človek schopný dosiahnuť tento cieľ?“

 

Málo trestankýň

Mierne patetický úvod ešte trvá... A trvá... Až sa konečne dostávame ku konkrétnym údajom o navštívenom zariadení. „Po amnestii bolo nerentabilné nechať v trnavskej väznici bývať 60 – 70 žien. A tak sem presídlili mužov. Tí sú totiž podľa niektorých údajov deväťkrát častejšie predmetom súdneho pojednávania v porovnaní s nežným pohlavím.

 

Aby som bol presný, nie je to väzenie v pravom slova zmysle. Väznica má tiež mreže, ale sedí sa v nej ešte pred odsúdením – vo väzbe. Samotný trest sa odpykáva po rozhodnutí súdu v nápravno-výchovnom ústave. V Trnave si odpykávajú svoj trest muži v I. nápravno-výchovnej skupine.

 

Nápravno-výchovný ústav je považovaný za represívnu zložku výchovy, či vlastne prevýchovy. Odsúdený ponechá svoje tepláky vo väznici a do ústavu je eskortovaný pod dozorom. V lepšom prípade môže nastúpiť z voľnej nohy...“


Rozpaky zo slobody

Inštruktážny charakter článku pokračuje, ale my, našťastie, môžeme spraviť skok až na koniec reportáže, kde to už menej šuští príručkami a viac zaváňa človečinou. „Peter má na svojom konte už pekných pár hlúpostí. Osud mu príliš naklonený nebol. Otec sa túlal po krčmách a matka nikdy nemala čas.

 

Znášal to ťažko. Potuloval sa a domov chodil iba spávať. Dostal sa do partie mazákov. Začal kradnúť. Dotiahol to až do basy. Nevzrušoval sa nad tým. Ale keď spoznal Jarmilu, zanechal všetky neduhy. Bol aj na protialkoholickom liečení. Celé tri roky abstinoval. Myslel si, že je už dosť silný na odrazenie útokov minulosti. Stačilo jediné zaváhanie a znova sa ocitol v mokrej štvrti. A ďalšia hlúposť nedala na seba dlho ďalšia hlúposť nedala na seba dlho čakať.“


Urobme skok v čase. Peter vychádza z väznice a hlavou sa mu preháňajú pochybnosti. „Ako ho prijmú Jarmila s malým Peťkom? A čo susedia, spolupracovníci...?

 

Je mladý, život má pred sebou. Nie, už nie je naivný. Vie, že boj s neduhmi z minulosti ho bude stáť ešte veľa síl. Vie, že kľúč od svojho šťastia má predovšetkým vo vlastných rukách... Chce plakať. Vlhkou rukou si pretiera oči. Opatrne sa k nemu približuje žena s dieťaťom...“ Peter neplače sám. Určite aj nejeden čitateľ neudrží slzu.

 

 

Evanjelickí kazatelia sa v Trnave objavujú už v roku 1564. Počas hist´prie slúžievali Bohu na rozličných miestach. V rokoch 1605 – 1619 bol v ich rukách dokonca hlavný dvojvežový kostol. Ale až v roku 1910 kúpil cirkevný zbor pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol. Základný kameň bol položený 8.9.1923 a už 26.10.1924 bol kostol slávnostne odovzdaný do užívania. Zišlo sa vtedy šesťtisíc evanjelických veriacich, vyše 40 kňazov a biskupi Dr. Juraj Janoška a Dr. Samuel Zoch. Stavebné náklady boli vtedajších milión korún. Vežové hodiny daroval cirkevník Martin Chmelár, zvony zvonolejár Adolf Fischer. Trnavský evanjelický kostol svojím centrálnym pôdorysom a arkádovou chodbou s diagonálne postavenými bočnými vežami tvorí ojedinelý druh kostolov na Slovensku.
rv

 

Umenie prvej vety

Nová doba formuje jednotlivca i celé spoločenské štruktúry. Robert Vavro si v hlavnom článku novín všíma, ako sa rodí živnostenské spoločenstvo. Pristupuje k svojej úlohe zodpovedne, nič nenechá nedopovedané.

 

Akurát ide na môj vkus na čitateľa príliš zhurta a nedbá na pravidlo stráviteľnej prvej vety. Tá jeho znie: „Zákon č. 259/1924 Zb. z. a n. sa stal jednotnou normou živnostenského práva v celej ČSR...“ Zato o pár odstavcov nižšie si ma už kúpil, keď popisuje históriu remesiel v Trnave: „V celej existencii tu podľa zachovaných prameňov a literatúry bolo 30 cechov.

 

Cechy si vytvorili títo remeselníci: čižmári, debnári, farbiari, gombikári, halenári, hrnčiari, chirurgovia, kamenári a murári, klobučníci, kolári, kožušníci, krajčíri, kupci lekárnici, medovnikári a cukrári, mäsiari, mydliari a sviečkári, pekári, povrazníci, spoločný cech remenári, sedlári, štítiari a mečiari, stolári, strihači súkna, súkenníci, ševci, tesári, tkáči vinohradníci, výrobcovia kočov, záhradníci, zlatníci...“ Paráda. A dobre som sa zasmial, že cech chirurgov bol na jednej úrovni s mäsiarmi...

 

Van Damme nesklamal

Redaktorka Jana Benková sa v článku Pozdravuje Van Damme chváli, že po nedávnom interview pre Trnavský hlas extra sa jej ozval americký akčný hrdina so sľúbenými informáciami o najnovšom filme Universal Soldier. Úplne som zmeravel pri predstave, ako Jean-Paul v tichu svojej izbičky smolí článoček pre regionálny týždenník niekde na Slovensku, kde sa chváli, koľko múch zabije jednou ranou...


Žiaľ, nemôžem túto tému rozvíjať na dlhšie, pretože už viackrát za sebou som si nenechal písmenká na šport. A pritom je treba povedať aspoň to, že sa začal nový ročník celoštátnej futbalovej ligy a omladený Spartak pod vedením Valéra Šveca v Prahe poriadne potrápil favorizovanú Slaviu.

 

A ročník 1992/93 bol ešte niečím výnimočný: Trnava mala v lige toľko trénerov, že určite vytvorila neprekonateľný rekord. Okrem Šveca viedli vrcholové tímy títo reprezentanti Malého Ríma: Karol Dobiaš (Brno), Stanislav Jarábek (Nitra), Dušan Radolský (Dunajská Streda) a Jozef Adamec (Inter).
 


 

Benjamín Škreko | 23.8.2012 | Retro | https://www.trnavskyhlas.sk