Sĺňava je boľavá. Spiaca krásavica čaká bohatých princov

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/8131-slnava-je-bolava-spiaca-krasavica-caka-bohatych-princov/slnava-je-bolava-spiaca-krasavica-caka-bohatych-princov/

Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Zdá sa to byť len nejaká zabudnutá propaganda. Takmer nikto z tejto informácie neodpadáva a neletí sa tam pozrieť či dokonca stráviť zopár horúcich dní. Sĺňava.

Bozk v Piešťanoch medzi mostmi.

 

Malo to byť akési západoslovenské more. Tak sa za socializmu hovorilo takmer všetkým vodným plochám. Vraj more... Štátne podniky, iné ani neboli, na brehoch týchto novovznikajúcich vodných plôch určených na rôzne strategické ciele a sekundárne aj na rekreáciu stavali odpočinkové zariadenia pre svojich pracujúcich.

 

Vznikali športové kluby a papaláši sa pýšili úspechmi v tejto oblasti. Sĺňavu brázdili plachty, člnkári. Revolučné odborové hnutie preplácalo časť dovoleniek, a tak sa vlastne hocikto mohol ísť vyblázniť trebárs aj do studenej vody tejto priehrady na Váhu. Na východe to mali ešte horšie. Zemplínska Šírava bola tiež slovenským morom... V nej je voda ešte studenšia, ako na Sĺňave.

 

Areál má najlepšie roky za sebou a vôbec nevyzerá, že by sa chcel spamätať.

Aha na to!
Z týchto bývalých akože prímorských oblastí dnes zostali väčšinou len trosky. Na pobrežiach okolo našich sladkých pláží zostali kopy ruín a bordelu. Nejaká tá lastovička príliš leto nerobí. Ani na Sĺňave to nie je inak. V jedno krásne víkendové letné popoludnie sme nasadli do služobného auta a previezli sme sa okolo tejto vodnej nádrže.


V Piešťanoch ešte pred niekoľkými rokmi medzi mostmi požičiavali na nábreží člny. Dnes už tam po nich nie je ani stopy. Povoziť sa môžete len na vyhliadkovej lodi, ktorá funguje vďaka tvrdohlavému kapitánovi a majiteľovi. Inak by tu nebola ani táto atrakcia. Niekdajší postrevoluční demokrati predali všetko. Aj loď, ktorá tu v tom čase premávala.

 

Takééé... Slovenskééé...

 

Predali, napchali si vačky a do sveta trúbili, že ak by to tak prozreteľne neurobili, tak by sa svet asi posral a mesto barlolámača by ľahlo popolom. Bolo to tak všade. Našťastie, žiadne mesto neľahlo, aj keď je Sĺňava v rozklade. Čo nevykšeftovali, zostalo. Aha na to!

 

Voda nesie to, čo do nej ľudia nahádžu. Priehrada ich neporiadok zadržiava.


Na pravom brehu (Breh rieky sa určuje tak, že sa postavíte čelom po prúde. Vtedy vám strany sedia.) pod mestom a mostom sú zvyšky športovej lodenice a priestor na kúpanie. Nie je príliš vábny. O kúsok nižšie sú rekreačné chatky. Aj tie už veľa pamätajú. Je to zvláštna nostalgia vidieť pred nimi stáť staré škodovky či zachovalého žiguláka. Svet sa tu zabudol kdesi vo vrcholnom socializme.


Retropriehrada
Ani sláva a ani potupa. O Sĺňave nie je žiadny pretlak informácií. Akoby prestávala existovať. Na Wikipédii som vyhrabal fakty o tomto diele. Hádam sedia: Voda zaberá plochu štyri celé tri kilometra štvorcového. Sĺňava je dlhá takmer šesť a pol kilometra a široká dva kilometre. Zmestí sa do nej viac než dvanásť miliónov kubíkov vody.

 

Pohľad zo starého žeriavu pri Drahovciach na rybníček vybudovaný rovno vo vodnom diele. Legálne?


Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce-Madunice. Vznikla prehradením rieky Váhu v Drahovciach. Vybudovali ju medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk rieky.


Pri Ratnovciach je lyžiarsky vlek... Vodný! Je to jediný areál, ktorý sme našli, a nemusel sa hanbiť za to, že existuje na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Pekný. Kemping o kúsok ďalej je zabudnutý v Husákovej dobe. Niekomu sa to tak môže páčiť. Taká retropriehrada ošumelých sedemdesiatych rokov minulého storočia.

 

Koľká romantika. Tento záber však nie je zo Sĺňavy, ale z rakúskeho Neziderského jazera. Lesy stožiarov pod Piešťanmi sú nateraz minulosťou


Kdesi na ostrove Čajka je hniezdisko veľkých kolónií rybára riečneho a viacerých druhov čajok. Tie škriekajú na turistov a kúpeľníkov na Sklenom moste. Mimochodom: Aj ten už teda vyzerá a zaslúži si rekonštrukciu. Vtáčí ostrov je zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov operencov. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím.

 

Tým neprekáža stav, v akom sa nachádza areál. Skôr naopak. Čím menej ľudí, tým väčší pokoj majú. Schátrané a burinou zarastené brehy sú pre nich výhodné. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy.

 

Jedna príjemná lastovička ešte leto nerobí. Lyžiarsky areál v Ratnovciach.


Po nárekoch

Málokto vie, že nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Keby niečo a bolo by treba rýchlo chladiť napríklad poškodený reaktor, mala by nás Sĺňava množstvom vody dostatočne upokojiť.


Kto si chce tú zaspatosť okolo priehrady vychutnať zo sedadla bicykla, môže. Okolo nej je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov. Cez hať, ktorá spoľahlivo reguluje hladinu vody a časť z nej odvádza kanálom k elektrárni v Maduniciach, sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od tretej popoludní a cez víkend od desiatejtej do ôsmej večer.


Prečo by som neporovnával? Stačí zájsť len kúsok za hranice k podobným sladkým moriam a svet je zrazu o kus iný. Žiadne trosky a nepríjemný neporiadok. Neziderské jazero v Rakúsku alebo tiež socializmom velebený Balaton v Maďarsku sú úplne iná káva. Poriadok, príjemné prostredie... Aj tieto vodné plochy sa museli vysporiadať s nezáujmom ľudí o ne a opäť ich k sebe pritiahnuť. Zafungovalo to.


Od začiatku bolo jasné, že ľudia sa neradi resetujú v burine či starom železe a rozpadávajúcich sa chatkách. E, e. Tadiaľ by to nešlo. Podobne zanedbané vodné plochy som videl trebárs v Rumunsku. O kúsok horšie som našiel na Ukrajine.

 

Hlava na hlave zatiaľ pri spiacej Sĺňave nehrozí.


Sĺňava je zaspatá krásavica, čakajúca na bohatých princov, ktorí sa jej ujmú. Natruc krikľúňom a panikárom, bodaj by táto príjemná vodná plocha dopadla ako Vysoké Tatry, v ktorých začali vo veľkom bačovať finanční žraloci istej dvojpísmenkovej spoločnosti s anglickým and medzi nimi. Tí priniesli zmenu a tie naše porevolučne zaprdené veľhory začali stavať na nohy. Na moderné nohy.

 

Každý, kto tam pred touto spásou poskytoval služby v nejakých predpotopno-socialistických pomeroch či starých búdach, dostal zrazu po nose. A bolo aj po nárekoch, že sa nikto o neborákov tamojších podnikateľov nestará...
 

Foto: Autor

 

Vladimír Kampf | 29.8.2012 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk