Vysťahovať Rómov z Coburgovej? Jana a Juraj majú lepšie riešenie

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/8561-vystahovat-romov-z-coburgovej-jana-a-juraj-maju-lepsie-riesenie/vystahovat-romov-z-coburgovej-jana-a-juraj-maju-lepsie-riesenie/

V malej miestnosti nad policajnou stanicou, priamo v centre kolónie na Coburgovej ulici, sa o boj s veternými mlynmi snažia dvaja mladí ľudia. Napriek všetkým strastiam, ktoré práca s rómskou komunitou prináša, Juraj Štofej a Jana Martinkovičová tvrdia, že ich to celé baví.

Hovoria, že pri práci s komunitou treba mať krátku pamäť a jasný cieľ. FOTO: Autorka

 

Šesť rokov. Presne toľko funguje nízkoprahové centrum MAK, ktoré prevádzkuje občianske združenie Úsmev ako dar. Ich práca je mravčia, ale výsledok je vidno. Projekt vznikol celkom spontánne. „Na začiatku boli dobrovoľníci, ktorí sa chceli hrať s deťmi. Lákalo ich to a tak sem za nimi chodievali,“ hovorí Juraj Štofej, ktorého rómska komunita priťahovala predovšetkým ako exotický objekt jeho fotoaparátu.

 

„Najskôr som mal strach z neznámeho prostredia. No ako som sa postupne zoznamoval s miestnymi ľudmí, zistil som, že sú úplne normálni, takí istí ľudia ako my. Sú veľmi priateľskí a srdeční, vedia oceniť, keď k nim človek nepristupuje nadradene. To isté platí aj o práci s nimi. Ak chceme vidieť výsledky, je dôležité vydržať a pracovať s nimi kontinuálne.“

 

Cez deti k rodičom
Najskôr robili aktivity s deťmi priamo na ulici, postupne si vybavili priestory, aby mohli pokračovať aj v zime. Začali organizovať krúžky, na ktorých učili predškolákov rozoznávať farby, básničky, pesničky, precvičovať jemnú motoriku...

 

Na vstup do školy pripravili už takmer stovku rómskych detí. FOTO: Archív MAKu 

 

„Cez deti sme sa dostali do rodín. Keď rodičia videli, že sa venujeme ich potomkom, boli k nám ústretoví. Teraz chodíme do rodín každý deň. Rozprávame sa s rodičmi, pomáhame im pri riešení rôznych problémov.

 

Zistili sme, že takmer žiadne dieťa nenavštevovalo materskú školu. Preto sme sa rozhodli podporovať rodičov v snahe prihlásiť deti do škôlok. Spolupracujeme s predstaviteľmi vzdelávacích inštitúcií, aby sme im uľahčili cestu do týchto zariadení. Sme hrdí nato, že sa nám podarilo za tie roky pripraviť takmer stovku detí na vstup do školy. A postupne sa nám darí dostávať deti aj do materských škôl."

Z Jurajovho rozprávania vôbec nevyplýva, že Rómovia sú problémoví, či dokonca neprispôsobiví. Lenže – to nič nemení na realite, ktorú vidí každý, kto na Coburgovu náhodou zablúdi. Špina, neporiadok, odpadky, rozbité činžiaky. Kde je teda pravda? „Problémoví sú najmä niektorí jednotlivci. Svojím konaním dokážu znepríjemniť život ostatným. Dlhy, ktoré tunajší obyvatelia majú, často zavinili ich rodinní príslušníci,“ vysvetľuje Juraj Štofej.

Ťažko povedať, akú časť zo šesťstočlennej komunity tvoria neprispôsobiví, no vraj ich je oveľa menej ako tých, ktorým tento stav nevyhovuje a radi by žili normálne. Problém je ten, že ich všetci automaticky hádžu do jedného vreca.

 

„My pracujeme približne s polovicou komunity, čiže asi s tristo ľuďmi. Pri rozhovoroch s nimi často počúvame, že sú demotivovaní a úplne rezignovali. Vidia, že tých, čo roky neplatia, nikto nevysťahuje, preto nemajú motiváciu platiť.

 

Mnohí z nich sú závislí na drogách, zadlžujú sa úžerníkom a nevedia, ako z toho kolotoča vystúpiť.“ Miesto, kde žijú im, žiaľ, neponúka iné vzory správania. Sú tu zhromaždení v malom priestore, navyše pomiešané podskupiny, ktoré sa medzi sebou nemusia: olašskí, východní i západní Rómovia.

 

Jedným z ich cieľov je vyplniť voľný čas deťom v predškolskom veku. FOTO: Archív MAKu

„Napriek týmto podmienkam sa mnohí nevzdávajú - angažujú sa pri rôznych aktivitách, snažia sa pomáhať druhým, hľadajú spôsoby, ako čo najviac ochrániť svoje deti pred nehostinným prostredím ulice...“ pokračuje Juraj.

 

Veľké sťahovanie?
Regionálnymi médiami v poslednej dobe rezonuje téma Coburgovej a iniciatíva obyvateľov Tulipána, ktorí by ich najradšej vysťahovali za Trnavu. Hoci aktivisti z centra MAK si uvedomujú, že súčasný stav nie je dobrý, vysťahovanie im príde ako veľmi zlé a navyše drahé riešenie.

 

Súčasnú situáciu dávajú za vinu aj nízkopodnetnému prostrediu, v ktorom sa kolónia nachádza – žiadna škôlka, kultúrny dom či detské ihrisko – všetko je zrušené a stoja tu akurát priemyselné podniky. „Vysťahovať ich na okraj mesta bude znamenať, že na inom mieste vytvoríme toto isté. Navyše, nie je tam infraštruktúra ani služby, preto by investícia musela byť mnohonásobne vyššia, ako keby sa poľudštilo tunajšie prostredie.“

 

Takýto radikálny krok podľa nich nerieši sociálny ani iný problém, len podnecuje neznášanlivosť medzi ľuďmi. „Bolo by treba zintenzívniť poskytovanie služieb komunite, hoci vieme, že to nie je jednoduché. Vyplniť voľný čas deťom, zlepšiť hygienické návyky, zapojiť Rómov do zveľaďovania svojho okolia.

 

Nedať im nové byty, ale napríklad stavebný materiál, aby si tie súčasné opravili. A hlavne, pracovať na zlepšení medziľudských vzťahov medzi obyvateľmi Trnavy, napríklad formou osvety v školskom prostredí“. Naopak tí, ktorí pravidlá nedodržiavajú a páchajú trestnú činnosť by mali znášať následky.

„Nemyslite si, že nás sa to netýka. Minule nám z kancelárie zmizol počítač. Ukradli ho cez stenu – zlodej sa prebúral z vedľajšej neobývanej budovy,“ krčí plecami Juraj a dodá niečo v zmysle, že narkomani v snahe získať peniaze na drogu nepoznajú rodinu ani priateľov. „Občas je to ťažké, lebo nie všetci si uvedomujú, že im chceme pomôcť a vynadajú nám. Prípadne je naša pomoc nepochopená. Ale o chvíľu nás už zase velebia a ďakujú. Treba mať krátku pamäť a jasný cieľ.“ usmieva sa Jana.

Na stene im preto visí zoznam pravidiel, ktoré treba v centre dodržiavať. K základným ako nepiť, nefajčiť a nebrať drogy, či nerozvíjať sexuálne aktivity pribudlo od incidentu s počítačom ďalšie – nekradnúť!

 

Pravidlá, ktoré treba dodržiavať v centre MAK. FOTO: Autorka 

 

Výlet za odmenu
Ako sa na prípadné vysťahovanie pozerá komunita, ktorej sa to týka? „Verte mi, kohokoľvek sa opýtate, nikto tu nechce žiť. Každý by sa najradšej odsťahoval preč. Ale nie so všetkými, len so svojou rodinou,“ hovorí Juraj Štofej.

 

Niektorým sa to už s pomocou združenia podarilo. Nie je to však ľahké, lebo majorita ich medzi sebou odmieta. „Jedna rodina sa chcela osamostatniť. Po telefóne si dohodli podnájom v malom domčeku na dedine. Keď však prišli osobne a majitelia ich uvideli, rozmysleli si to.“ Taká je realita.

Centrum MAK robí pre tunajšiu komunitu veľmi veľa. Sociálni pracovníci poskytujú individuálne poradenstvo, ale organizujú aj veľké kultúrne podujatia na Deň detí a na Mikuláša, karneval či výstavy fotografií, vybavujú vianočné darčeky v spolupráci so zahraničím. V spolupráci s farnosťou na Tulipáne pomohli založiť detský spevácky zbor, ktorý už má za sebou niekoľko verejných vystúpení.

 

Okrem študentov trnavských vysokých škôl im pomáhajú aj aktivační pracovníci z radov komunity. Rodiny, ktoré spolupracujú, dostanú za odmenu každý rok výlet. „Boli sme v Smoleniciach aj v Piešťanoch. Je to pre nich obrovský zážitok, z ktorého žijú celý rok a spomínajú naň. Väčšina z nich totiž ešte nikdy nebola za hranicami Trnavy, či dokonca štvrte,“ dodávajú Jana a Juraj.

 

„V priebehu rokov sme si uvedomili, že najúčinnejší spôsob, ako pomôcť rodinám, je podporovať ich v aktívnom hľadaní riešenia svojich problémov a zapájať ich do spoločenského života v našom meste. Potrebujú podporu okolia, nie vylúčenie."

 

 

Katarína Rosinová | 5.10.2012 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk