Potulky Trnavou: Zašlá sláva vinárstva. Nápoj bohov ustúpil pivu

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 24.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/8597-potulky-trnavou-zasla-slava-vinarstva-napoj-bohov-ustupil-pivu/potulky-trnavou-zasla-slava-vinarstva-napoj-bohov-ustupil-pivu/

Po úspechoch letných sa mesto Trnava rozhodlo usporiadať aj jesenné potulky Malým Rímom. Čo sa hodí k jeseni lepšie ako vinárska tematika? O vinárstve a vinohradníctve prišiel účastníkom porozprávať riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala.

Pohár treba nakloniť, aby sme lepšie rozoznali farbu vína.

 

Klubovňa spolku Vincech, kde sa to celé konalo, bola plná tak akurát, aby mal každý dobrú výhľad a dobre počul. Dosť dôležité. Hoci úvodná teoretická časť bola zaujímavá, každý sa viac tešil na tú praktickú spojenú s minikurzom degustácie vína. Zase sme o niečo múdrejší. :) Ak ste sa nemohli zúčastniť, všetko postatné sa dozviete v nasledujúcom texte.

Kvapka histórie
Prvé pokusy výroby nápoja bohov vôbec sa diali už pred štyritisíc rokmi. Svedčia o tom nálezy lisu na hrozno i pivnice, v ktorej sa šťava fermentovala do podoby vína. Za pravlasť pestovania viniča sa považuje dnešný Kaukaz. Odtiaľ sa rozšírilo do okolia Mezopotámie, Sýrie, Babylonu, Egypta... S viničom a vínom obchodovali Fénijčania. Od nich prevzali toto umenie Gréci a neskôr Rimania. Tí sa považujú za prvých veľkých európskych pestovateľov viniča a boli to práve oni, čo priniesli vinohradníctvo aj na naše územie.

 

Modrý Portugal Karola Braniša z Dolných Orešian bol naozaj vynikajúci.

V dnešnej Trnave a okolí sa víno vyrábalo pravdepodobne už šesť až sedem storočí pred naším letopočtom. Na Molpíre sa našli kosáky a nože, ktoré mohli byť pokojne vinohradnícke, a taktiež nádoby s motívom viniča. O rozšírenie vinohradu sa zaslúžili Rimania, ktorí vinič vysádzali všade, kam prišli. Mali totiž obrovskú spotrebu vína. Pili ho každý deň, a dochucovali si ho bylinkami, koreninami, prisládzali medom a riedili vodou. 

 

Od Dunaja po Váh
Počas Veľkomoravskej ríše bolo víno povýšené na liturgický nápoj. Už vtedy bolo aj veľmi dobrým obchodným artiklom. Rozvoj vinárstva u nás však nastal až v dvanástom a trinástom storočí. Uhorskí králi si na svoje územie pozývali odborníkov z rôznych oblastí. Za to, že prišli, im ponúkali privilégiá v podobe daňových úľav a hospodárskej prosperity.  

Prví hostia prišli z oblasti dnešného Bavorska, Rakúska a Belgicka a veľmi pozdvihli pestovanie viniča i výrobu vína. Vďaka nim bola Trnava v roku 1238 povýšená na slobodné kráľovské mesto.

 

Farba dobre vynikne na bielom podklade.

 

V tom čase sa vinice Trnavčanov tiahli od Dunaju až po Váh. Boli aj na takých miestach, kde po nich dnes nie je chýru ani slychu. Mohla zato teplejšia klíma a tiež väčší dopyt po víne. To slúžilo ako dezinfekcia pitnej vody a bolo liekom takmer na všetko. Čísla vyrážajú dych. Priemerná denná spotreba tohto nápoja bola 1,6 litra na osobu! Ale O.K., treba uznať, že vínko bolo riedené a naši predkvia viac fyzicky pracovali.

V trinástom storočí mal každý významnejší mešťan pivnicu alebo iný objekt, v ktorom skladoval víno a vinohradníctvu sa venovala viac ako polovica obyvateľov.

Pre zaujímavosť - v roku 1422 sa v Trnave predalo 2,22 miliónov litrov vína. Pokles nastal v pätnástom storočí „vďaka“ husitom, ktorý vydierali vlastníkov viníc. Po ich odchode sa biznis opäť obnovil. V šestnástom storočí začala produkcia vína opäť klesať, začo mohli vyššie poplatky, ale aj chladnejšie podnebie. Víno postupne vystriedalo pivo.

Szulínyho megasud
Zašlú slávu chcel vinohradníctvu vrátiť v devätnástom storočí obchodník Anton Valc. Po rodičoch zdedil bývalú jezuitskú záhradu a pivnice, ktoré zväčšil a rozšíril. Keď získal šľachtický titul, zmenil si meno na Anton Szulíny.

 

Biele má byť vychladené a podáva sa v pohároch s menším užším kalichom. Naopak červené mám byť vo väčšom pohári, aby lepšie dýchalo, a podávame ho, keď má teplotu pätnásť až osemnásť stupňov.

Preslávil sa najmä obrovským sudom s objemom 114-tisíc litrov! Objednávku na jeho výrobu zadal debnárskemu majstrovi v Pešti. Keď bolo hotový, ľudia sa naň chodili pozerať a on vyberal vstupné. Zo zisku zaplatil prevoz suda do Trnavy a jeho montáž. Sud bol taký obrovský, že sa naň išlo schodiskom a hore sa zmestilo šesť tanečných párov. Prvé víno v ňom pochádzalo z ročníka 1823.

 

Anton Szulíny predal pivnice synovi Ernestovi, Nedarilo sa mum tak ich posunul Móricovi Treumannovi, ktorý si tam urobil známu sladovňu. Víno ustúpilo pivu.

V dvadsiatom storočí sa vinohrady z mesta vytratili úplne, v okolí Trnavy však ostali tradičné lokality: Horné a Dolné Orešany, Ružindol a Suchá nad Parnou. Produkcia vína nevymizla - pôsobilo tu štrnásť veľkoobchodov s vínom, zlúčením ktorých vznikli v roku 1949 v Trnave Vinárske závody, o. p. Bratislava, závod Pezinok. To, čo produkovali však malo od dobrého vína ďaleko. A tak ostal národ pri pive.

 

Znovuzrodenie vinárstva nastalo až po revolúcii a dobré víno si veľmi rýchlo našlo svojich priaznivcov. Svedčia o tom aj obľúbené podujatia, na ktorých sa zúčastňuje čoraz viac ľudí.

 

Foto: Autorka 

 

 

Katarína Rosinová | 8.10.2012 | Na ulici | https://www.trnavskyhlas.sk