Odchovanec Spartaka Jozef Mišo: V Kostarike ho milujú!

ŠPORT - Futbal - Spartak | 16.4.2013, 11.00, prispievatelia

Spartak bol jeho sen. Pôsobenie v kostarickom klube L.D. Alajuelense však považuje za životné šťastie. Onedlho už 40-ročný bývalý zakončovateľ Jozef Mišo, ktorý žije v Kostarike od roku 1995, nedá na svoj bývalý klub a fanúšikov dopustiť.

Život k Kostarike je krásny. Foto: archív jm

reklama

Na svoje účinkovanie v L.D. Alajuelense je odchovanec trnavského futbalu nesmierne hrdý.

Ako ste sa dostali do Kostariky?
- Prešiel som mládežníckymi celkami v Trnave, kde som hrával s Ujlakym, Kostkom, Adamčíkom a od sedemnástich rokov som trénoval jeden rok s prvým tímom. Hral som za juniorku a v devätnástich som odišiel do Piešťan na vojnu do štvrtej ligy.

Postúpili sme do tretej a následne hneď aj do druhej ligy. V príprave sme potom hrali s Alajuelou a tam si ma vyhliadli. V minulosti sa o mňa zaujímala napríklad mexická Toluca, čo je ešte väčší klub ako Alajuela.

reklama

Ako vyzerala vaša futbalová kariéra?
- Za Alajuelu som hrával osem rokov. V klube som skončil v roku 2003 a už päť rokov nehrám za žiadny tím. V Alajuele sme boli šesťkrát majstrami Kostariky. Viackrát sme sa stali majstri strednej Ameriky, kde sme obsadili aj druhé miesto.

Na druhej pozícii sme skončili aj na majstrovstvách Severnej Ameriky. Vtedy ma chceli nacionalizovať, ale v roku 1999 som sa zranil. V tomto klube som prežil skutočne pekných osem rokov, kde mi dali spočiatku tvrdo pocítiť, že nespĺňam očakávania.

Keď sa mi však začalo dariť, tak sa správali super a na to sa nezabúda. Po celej krajine nás poznali a k hráčom sú veľmi priateľskí. Preto si to veľmi vážim. Mojim klubom bude už navždy Alajuela.

Čo si vo svojej kariére najviac ceníte?
- Určite góly vo finálových zápasoch v kostarickej lige a v derby proti Saprisse, kde v tom čase chytal Erick Lonnis, bývalý brankár kostarického národného tímu a veľmi známa osoba v Kostarike.

Mohli by ste v krátkosti popísať futbal v Kostarike. Aká je úroveň zápasov v Kostarickej lige?
- Kedysi sme hrávali úplne vyrovnané zápasy so špičkovými mexickými klubmi, ale teraz sa Mexičania dosť vzdialili. V roku 1999 sme prehrali vo finále pohára Concacaf s mexickou Necaxou, ktorá sa tým víťazstvom klasifikovala na prvé majstrovstvá sveta klubov do Brazílie, kde skončila na treťom mieste.

Vo štvrťfinále sme porazili mexickú Tolucu a v semifinále americké Chicago. Proti nám hral napríklad Čech Ľuboš Kubík či Roman Kosecki, ktorý predtým nastupoval za Atlético Madrid.

Ktoré kluby sú v Kostarike najpopulárnejšie?
- Tu sú dva veľmi populárne kluby - Alajuela a Saprissa. Každému z nich fandí asi 35 percent fanúšikov v celej Kostarike. Každý zápas Alajuely a Saprissy vysielajú televízie v priamom prenose, štadióny sú takmer vždy vypredané.

Životná úroveň je v Kostarike nižšia ako na Slovensku, pričom ceny lístkov sú o dosť vyššie.

Koľko chodí na tieto derby zápasy ľudí?
- Kapacita štadióna Saprissy je 21-tisíc a Alajuely 18-tisíc. Najlacnejší lístok stojí dnes šestnásť dolárov, čo je dosť, napriek tomu máme neraz plný dom. Najdrahšia vstupenka sa predáva za 35 dolárov. Ľudia sú tu skutočne futbaloví fanatici.

Pravda, v prvej lige sú aj kluby, ktoré majú podporu len 100 až 500 ľudí. Takmer všetci totiž fandia práve dvom spomínaným klubom. Ešte sú tu dva kluby, ktoré dokážu dať dokopy asi 8-tisíc ľudí, ale iba na dôležité zápasy.

 
Keby sa Spartak stretol napríklad so Saprissou, ako by zápas podľa vás dopadol?
- Momentálne je Spartak v kríze a osobne si myslím, že by ho napríklad Saprissa porazila. Myslím, že kvalita futbalu je podobná tej na Slovensku, kde sa hrá silovejší futbal, tu zasa technickejší.

Na majstrovstvách sveta v roku 2002 som mal desať spoluhráčov v reprezentácii. Kostarika vtedy remizovala so silným Tureckom 1:1 a dosť potrápila Brazíliu. To bola najsilnejšia generácia v histórii krajiny.

V čase veľkej trnavskej éry pred pätnástimi rokmi sa Spartak naozaj stretol s Alajuelou a to dokonca dvakrát. V príprave Trnava vyhrala doma 2:0 a v Kostarike zase prehrala 1:2.

Ktorý klub je čo sa týka trofejí úspešnejší a ktorý má najväčšiu popularitu?
- Saprissa má 29 titulov, Alajuela 28. Keď som prišiel v roku 1995 do Kostariky, bol som z nich doslova hotový. Kostaričania sú futbalový národ a medzi týmito klubmi panuje veľká rivalita. Alajuela hrala minule zápas na národnom štadióne proti Cartagu.

Najlacnejší lístok za bránu stál štyri doláre a prišlo 30 tisíc ľudí! V popularite je to takisto veľmi vyrovnané. Ja si myslím, že keby dali na dôležitý zápas medzi Alajuelu a Saprissu lístky od päť do dvadsať dolárov by na zápas o titul možno prišlo aj 80 tisíc ľudí.

Aký je rozdiel medzi trnavskými fanúšikmi a fanúšikmi v Kostarike?
Podľa mňa sú trnavskí fanúšikovia verní a dobrí, ale nie je ich tak veľa. Len tak na porovnanie – na facebooku má Alajuela vyše 315-tisíc fanúšikov a Spartak so Slovanom okolo 52 tisíc dokopy. Ultras, opakujem ultras, v Alajuele sa nikdy neznížia k tomu, aby vypískali alebo nadávali na hráčov.

Majú ich ako idolov a držia vždy s nimi. Normálni fanúšikovia sú zase v tomto odlišní. Pokiaľ sa konkrétnemu hráčovi nedarí, tak mu to dávajú na ihrisku, ale aj mimo neho jasne pocítiť. Musí dokázať, že si zaslúži nosiť dres Alajuely.

Ak sa chytí, tak ho dokážu podržať aj v ťažkých chvíľach. Mne brankár chytil jedenástku vo finále Concacafu proti Necaxe a klub tým prišiel o vyše milióna dolárov, ktoré by dostal za štart na prvých majstrovstiev sveta klubov v Brazílii.

Snívali o tom všetci fanúšikovia. Keď sme sa vrátili do Kostariky, jasne som cítil, že ľudia stoja za mnou. V ostatných kluboch nie sú takí fanatickí fanúšikovia ako v Alajuele a Saprisse.

Väčšina klubov nemá ani ultras. Na malé kluby nie je vyvíjaný od fanúšikov žiadny tlak. Keď je na futbale 200 ľudí, občas niekto zakričí, ale nič viac.

Ultras v Kostarike nedajú na hráčov dopustiť. Foto: archív jm

Kedy ste boli naposledy v Trnave na futbale?
- Proti Levski Sofia. Na tom zápase sa mi páčila hlavne atmosféra. Trnavskí fanúšikovia sa veľmi zlepšili za posledných desať až pätnásť rokov, ale mohli by sa dať viac na argentínsky štýl.

Čo ste začali robiť po skončení aktívnej činnosti?
- V Kostarike som pracoval ako asistent v prvej lige a tiež ako asistent pri ženskej reprezentácii. Momentálne trénujem mládež v jednom klube, čo kedysi pôsobil v druhej lige. Teraz sú v tretej a v spolupráci s mestským úradom v tom mestečku sme tam nedávno začali trénovať mládež.

RÓBERT HETEŇÁK