V Horných Orešanoch prišlo toľko fanúšikov, že sa nezmestili do kulturáku

ŠPORT - Ostatné športy | 24.3.2011, 00.00, Ján Král

Trnavský klub stolného tenisu KST Viktória Trnava reprezentuje farby mesta na jednotku. Veľkú zásluhu na tom nesie aj tréner mládeže i ženského tímu a aktívny hráč mužského tímu Ivan Peko.

KST Viktória Trnava v plnej paráde. Foto: Ivan Kopčáni

reklama

Čím to u vás vyhral stolný tenis pred ostatnými športmi?
- Ako chlapec som hrával futbal za Lokomotívu. Keď som si však pri lyžovaní zlomil nohu, pristupoval som k súbojom opatrnejšie. A vtedy ma otec, bývalý úspešný stolný tenista, priviedol k tomuto športu. Zdal sa mi ako nenáročná aktivita, no čas ukázal niečo úplne iné. Raz som čítal štúdiu, kde bol stolný tenis vyhodnotený ako jeden z piatich najnáročnejších športov. Samozrejme, motivovali ma najmä kvalitné výsledky, ktoré som dosahoval v mládežníckych kategóriách.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
- V roku 1996 som sa stal prvým Trnavčanom, ktorému sa ako dorastencovi podarilo pod hlavičkou Briconu Trnava vyhrať turnaj Slovenského pohára mládeže, v tom čase nazývaného Bodovací turnaj mládeže SR. Stalo sa tak na turnaji práve v Trnave v konkurencii hráčov ako Illáš, Bardoň, Šesták, Šereda či Jaslovský, teda ešte v súčasnosti najkvalitnejších hráčov Slovenska. V rovnakom roku som sa ako člen družstva stal majstrom Slovenska, čo sa naposledy podarilo kolektívu môjho otca Štefana, Ľubora Tencera a Rudolfa Pšurného v roku 1963. Odvtedy sa to trnavským dorastencom podarilo viackrát. Naposledy to minulú sezónu dokázalo družstvo dorasteniek našej KST.
Stolnému tenisu sa venuje takmer celé mužské pokolenie vašej rodiny. Od otca cez brata až po synovca. Ako vyzerajú debaty, keď sa stretnete?
- Vždy, keď sa stretneme pokope a rozoberáme stolnotenisovú problematiku, manželka ma s úsmevom žiada, nech už sa bavíme aj o niečom inom ako o pingpongu. Vrcholový šport si však vyžaduje celého človeka, nedá sa robiť na pol plynu. Venujeme mu všetok čas, kalendár je nabitý a príprava tak špecifická, že je nevyhnutné mať na tejto úrovni šport ako člena rodiny.
Pôsobíte vo Viktórii Trnava. Ako tréner ste s ňou spätý už viac ako desať rokov. Čo vám vie urobiť najväčšiu radosť?
- Klub funguje od apríla 1999, od roku 2001 sme intenzívne začali pracovať s mládežou. Najväčšiu radosť nám, samozrejme, robia kvalitné výsledky a široká základňa mladých talentov, darí sa nám nielen na krajskej, ale i celoslovenskej úrovni. Pri stolnom tenise je rovnako dôležitá fyzická, technicko-taktická i psychologická príprava. O stolnom tenise sa hovorí, že je to šport pre silné nervy, úspech zaznamenávajú tí, ktorí ich majú naozaj oceľové.
Pod patronátom máte tri hráčky, Adámekovú, Malú a Krchňavú. Ktorá je ťahúňkou tímu?
- Výkonnostne najlepšia je Martina Adámeková, niekoľkonásobná víťazka turnajov Slovenského pohára, medailistka z majstrovstiev Európy juniorov a majstrovstiev Slovenska. Má veľké skúsenosti z medzinárodných podujatí, zúčastnila sa na množstve turnajov po celej Európe. Ide o rodenú Lučenčanku, ktorá u nás pôsobí už tretiu sezónu. Nie je síce vyložený talent, úspechy si však vydrela svojou svedomitosťou v tréningu.
Ak vyjde deň Denise Malej, jej zápasy patria k ozdobám kola...
- Denisa je prirodzenejší talent ako Martina, je našou odchovankyňu. Chýba jej trocha väčšia tréningová vôľa, inak by mohla dosahovať ešte lepšie výsledky. Momentálne však ani nie je možné, aby sa pripravovala vo väčších tréningových objemoch, tento rok maturuje, dlhodobo sa pripravuje na štúdium medicíny, intenzívne sa preto venuje škole.
Čo hovoríte na výkonnosť Ivany Krchňavej?
- Pôsobí u nás druhý rok. Momentálne študuje na vysokej škole v Bratislave, tréningovú prípravu preto v prevažnej miere absolvuje s kvalitnými mužskými družstvami ŠKST a Rača Bratislava. Ide taktiež o ofenzívny typ hráčky. Výsledky dosahuje najmä vďaka skúsenostiam, z dievčat je najstaršia.
Nemrzí vás, že v ženskom družstve máme len jednu rodenú Trnavčanku?
- Bohužiaľ, generácia, ktorá tvorila športovú triedu so zameraním na stolný tenis na ZŠ na Spartakovskej, si našla po prechode na strednú školu iné záujmy a prestala so stolným tenisom. Vytratili sa nám talenty ako Mária Hrubšová, Táňa Sekerová a Lucia Gáliková, čo boli medailistky z mládežníckych majstrovstiev SR. V súčasnosti sa nám však formuje silná generácia v kategórii najmladšieho a mladšieho žiactva.
Súčasné klubové nádeje vám teda zrejme robia radosť.
- Po prvýkrát za existencie Viktórie sa naša hráčka Tatiana Kukuľková stala líderkou rebríčka SR najmladších žiačok. Prvé miesto si drží od januára. V tejto sezóne zaznamenala na troch turnajoch Slovenského pohára mládeže po vynikajúcich výkonoch dve víťazstvá a jednu finálovú účasť, čo jej dáva šancu stať sa celkovou víťazkou Slovenského pohára. To by bol v tejto kategórii pre trnavský stolný tenis unikátn úspech.
A čo ďalší?
- Štefan Peko je medzi najmladšími žiakmi v naozaj silnom stolnotenisovom ročníku hráčov slovenskou dvojkou. Na minuloročných majstrovstvách SR spolu vybojovali pre Viktóriu tri cenné kovy. Družstvo dorasteniek minulý rok získalo majstrovský titul, teraz sú však všetky dievčatá už vo vekovej kategórii žien, v čoho dôsledku sme družstvo do súťaže neprihlásili. Šiestu ligu suverénne vedie náš mužský kolektív, ktorý má výkonnostne určite na vyššiu súťaž. V družstve figuruje okrem mňa Ján a Lukáš Krupanskí a najmladším členom je desaťročný Štefan Peko. V súčasnosti ešte pred skončením súťaže sme jednoznačne prví, naším cieľom je postup.
Minulý rok ste hrali druhú ligu za Elastik Horné Orešany. S bývalými spoluhráčmi z Briconu Miroslavom Halásom, Marekom Pavlíkom a Marcelom Laczom ste bojovali o postup. Prečo to napokon nevyšlo?
- Toto tzv. retro družstvo bolo veľmi kvalitné, suverénne sme bez zaváhania vyhrali druhú ligu. Kvalita sa však pozbierala aj v bratislavskej časti druhej ligy. V baráži s Karlovou Vsou sme vonku remizovali 7:7, no na domácej pôde sme, žiaľ, utŕžili porážku. Treba ale povedať, že oba duely sledovalo niekoľko sto divákov, čo je v našich zemepisných šírkach na stolný tenis naozaj nezvyčajné, a určite si viete predstaviť tú atmosféru medzi zástupcami trnavskej a bratislavskej ligy. V Horných Orešanoch sa dokonca ani všetci diváci nepomestili do kultúrneho domu a súboje sledovali vďaka videoprojekcii pred vchodom. To som ešte v stolnom tenise nezažil.
Mnohé športy sa boria s nedostatkom mládeže. Aký je stav v stolnom tenise?
- Záujem mladých o aktívny šport, bohužiaľ, nie je veľký. Keď dieťa vidí, že treba intenzívne zamakať, nielen jašiť sa pri prehadzovaní loptičky, stráca chuť do intenzívnej, tvrdej športovej práce. Deti nebaví drieť. Prekvapuje ma, že sa nám to stalo i pri jedincoch, ktoré majú rodičov bývalých aktívnych športovcov. Mali sme na tréningu chlapca, ktorého otec bol v minulosti vrcholový športovec. No po pár tréningoch chlapec skončil a od otca nedostal žiadnu podporu. Naopak, otec povedal, že ho nebude k ničomu nútiť, keď sa chlapcovi nechce. Zaujímavý postoj, no, bohužiaľ, nie príliš pozitívny.
Vás musel otec niekedy nútiť?
- Nepamätám si na také niečo. No mal som dva – tri okamihy, keď som mal chuť sa na šport vykašľať. Bolo mi však ľúto zahodiť čas strávený pri tomto nádhernom športe, stratiť množstvo kamarátov, ktorých som pri stolnom tenise spoznal, nechať úspechy nepovšimnuté a vykašľať sa na všetko. A som mimoriadne rád, že som pri stolnom tenise zotrval.
S otcom si ešte zahráte zápas?
- V súčasnosti už nie, ako dôsledok aktívneho športu má problémy s ramenom. Keď som bol žiačikom, otec ma pravidelne v zápase vyškolil, no v dorasteneckom veku sa karta už obrátila.
Aký bol na vás otec? Kritický, alebo vás skôr pohladil slovom?
- Aj, aj. Sám zastávam názor, že vzťah tréner – hráč nemôže byť veľmi demokratický. Hráčovi treba podľa najlepších vedomostí a skúseností nadiktovať taktiku a vysvetliť, kde robí chyby, ako zlepšiť hru. A niekedy je pri tom treba aj intenzívnejšie zvýšiť hlas.

Kto je Ivan Peko
Narodil sa 17. septembra 1978 v Trnave. K stolnému tenisu ho priviedol otec Štefan, súčasný predseda Viktórie. Počas aktívnej hráčskej kariéry úspešne pôsobil v kluboch TJ Spartak TAZ Trnava, Lokomotíva Trnava, Bricon Trnava, neskôr Družstevník Hontianske Trsťany, MSK Malacky, rakúsky TT Union Ybbsitz a STK Elastik Horné Orešany. V súčasnosti oblieka dres KST Viktória, kde sa podieľa na príprave a zvyšovaní výkonnosti mládeže i kolektívu žien. Od r. 2009 je členom komisie mládeže Slovenského stolnotenisového zväzu. Žije v Trnave a už tri roky stojí po jeho boku manželka Zuzana.

Knižne mapuje históriu
Stolný tenis tento rok oslávi 85. výročie od prvej zmienky o tomto športe na území Trnavy. Ak sa nájde dostatok finančných prostriedkov, svetlo sveta uzrie publikácia mapujúca dejiny stolného tenisu v Trnave a okolí, ktorej autorom je práve Ivan Peko. „Kniha je takmer hotová, pripravujem ju už viac ako dva roky. Počas prípravy podkladov som komunikoval a konzultoval informácie s množstvom ľudí, s bývalými a súčasnými športovcami, funkcionármi a strávil množstvo času v archívoch, knižniciach a na internete. Bol by som rád, aby vyšla na jeseň pri štarte nového ročníka súťaží,“ uviedol autor.
Publikácia prináša okrem faktov pre stolných tenistov aj zaujímavé čítanie a množstvo historických, doteraz nepublikovaných fotografií zo športovej, nielen stolnotenisovej Trnavy. Medzi nimi aj zaujímavosti zo sveta stolného tenisu, z ktorých vyberáme:
- V r. 1929 sa stolnotenisovým majstrom sveta stal Angličan Fred Perry. Neskôr sa dal na tenis a dokonca v r. 1934, 1935 a 1936 vyhral Wimbledon.
- Československo získalo zásluhou družstva mužov na MS 1932 v Prahe prvý titul majstrov sveta v stolnom tenise a v amatérskom športe v Československu vôbec. Medzi štartujúcimi bol aj český komik Vlasta Burian, známy aj ako veľký športovec (brankár futbalovej Slávie Praha). Prehral síce s výborným Angličanom Jonesom, no uhral proti nemu set.
- Na MS 1936 v Prahe bojovali proti sebe Poliak Alojz Alex Ehrlich a Rumun Farkas Paneth o jediný bod 2 hodiny a 12 minút! Aby sa podobné prípady neopakovali, bolo neskôr zavedené pravidlo, že dĺžka jedného setu bude trvať najviac dvadsať minút.
- Najdlhšie trvajúce stretnutie družstiev sa odohralo taktiež v Prahe 1936. Finále Swaythling Cupu medzi družstvami Rakúska a Rumunska sa začalo v nedeľu 15. marca o 11. h. a skončilo sa v stredu 18. marca.
- Majster sveta vo štvorhre 1954 Juhoslovan Žarko Dolinar držal raketu zvláštnym ceruzkovým spôsobom s ukazovákom položeným na bočnej hrane rakety, hral jednou stranou rakety neštandardného tvaru a na druhej mal kresbu lebky a prekrížených kostí, okolo ktorých mu dopĺňali autogramy pokorení súperi. Do r. 2011 bol jediným majstrom sveta, ktorému bol udelený vedecký titul doktor vied.
- Pätnásti nadšenci, z toho štyria aktívni stolní tenisti boli 9. septembra 2009 zapísaní do Guinessovej knihy rekordov po tom, ako si 31.7.2009 zahrali stolný tenis na najvyššej hore Európy – na Kaukazskom Elbruse (5 642 m), tesne pod vrcholom vo výške 5585 metrov nad morom pri teplote -11°C. Stôl bol vyrobený zo šestnástich 1,5-kg kusov, ktoré nadšenci vyniesli v batohoch.
- Zisk titulu majstra sveta pre rok 2003 Wernerom Schlagerom vyvolal v Rakúsku takú eufóriu, že Rakúska pošta po prvýkrát v histórii vydala známku, na ktorej je vyobrazený žijúci človek.
- Kongresom ITTF, ktorý sa uskutočnil počas MS družstiev 2010 v Moskve, bol aktualizovaný počet členských krajín na 209, čím sa stolný tenis stal tretím najrozšírenejším športom na svete.

reklama