Za pyrotechniku na futbale do basy? Aj to prináša nový zákon

ŠPORT - Futbal | 4.2.2014, 09.41, Ján Král

Športovým fanúšikom hrozia za vyčíňanie v hľadiskách štadiónov tvrdé tresty. Do väzenia môžu ísť podľa nového zákona dokonca aj za použitie pyrotechniky.

Za používanie pyrotechniky sa podľa zákona platného od 1. februára 2014 môže dostať fanúšik do väzenia. Ako to ovplyvní atmosféru na futbalových štadiónoch sa ukáže v marci, keď sa začína jarná časť futbalovej ligy. Foto: Juraj Cisár

Od 1. februára platí nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí. Pripomienkovala ho aj Asociácia fanúšikov Slovenska na čele so zástupcom fanklubu Spartaka Trnava Mariánom Galbavým a priaznivcom Slovana Bratislava Michalom Mihálom.

reklama

Predseda trnavského fanúšikovského hnutia priblížil, čo v praxi bude znamenať pre radového diváka.

Čo prináša zákon z právnej stránky?
- Zámerom zákona bolo, aby vznikla úplne nová právna úprava. Preto nevyšiel ako novela, ale ako komplet nový zákon, ktorý ale zároveň novelizuje trestný, priestupkový a niektoré iné zákony. Ide o nový prístup k doterajšej tematike. Musím povedať, že bolo cítiť z komisie, ktorá to pripravovala, že majú snahu veci komplexne, novo a inak uchopiť. Zákon v zásade prináša nové veci aj pre futbalových fanúšikov. A nielen pre nich.

Spolu so zástupcom fanklubu Slovana Bratislava Michalom Mihálom, ktorý má tiež právne vzdelanie, ste zastupovali Asociáciu fanúšikov Slovenska v pripomienkovom konaní zákona. Darilo sa vám presadzovať pripomienky?
- Oproti prvej verzii sa nám podarilo zákon výrazne posunúť. Prvý návrh bol absurdný, dávali sme k nemu až 34 vecných pripomienok, pretože sme považovali verziu zákona za protiústavnú. Na prvý pohľad sa to javilo, ako by išlo o gumový zákon, ktorý bude ako obušok biť fanúšikov po hlave za každých okolností. Obsahoval neurčité pojmy, rôzne napadnutia ľudských práv a pod.

reklama

Ako reagovala na vaše pripomienky komisia, ktorá pripravovala zákon?
- Pozitívne ma prekvapil prístup pána Sepešiho ale aj celej komisie. Väčšina z našich pripomienok bola zohľadnená a najkrikľavejšie body z neho odstránili. V tom stave, v akom zákon napokon vyšiel, je to také, s prižmúrením očí, umenie možného. Zo strany nás fanúšikov sme asi zašli najďalej ako sme mohli a primäli sme verejnú moc poľaviť. Aj keď musím povedať, že stále nie sme spokojní s výslednou podobou.

Čo považujete za váš najväčší úspech pri pripomienkovaní?
- Boli tam napr. mnohé veci, ktoré sa snažili perzekuovať fanúšikov už od okamihu, keď vyjdú z domu a smerujú na zápas, ktorý sa môže hrať na druhom konci Slovenska. Boli snahy trestať aj verbálne urážky, dokonca sa v zákone objavilo spojenie "A to dokonca i pohľadom na usporiadateľa", čo by mohlo byť vnímané ako priestupok. V dnešnej spoločnosti niečo absurdné...

Toto sa nám podarilo odtiaľ vytlačiť. Súčasný zákon je akceptovateľný. Nie preto, že by sa mi páčil, ale pozerám sa na vec v súvislostiach s trendmi v zahraničí.

Slovenská republika je súčasťou priestoru, ktorý sa vyvíja a nie je iná cesta, než akceptovať, že používanie pyrotechniky či bezdôvodný vstup fanúšika na ihrisko sú perzekuované aj v krajinách ako sú Nemecko, Rakúsko, atď.

Aký je slovenský zákon v porovnaní so zahraničnými?
- Konkrétne znenie zahraničných zákonov dopodrobna nepoznám. Viem však, že v Poľsku a Maďarsku idú ešte oveľa ďalej. Naopak, vidno, že v Nemecku alebo Rakúsku používanie pyrotechniky v určitej forme existuje.

Súčasný zákon na Slovensku ale nedáva priestor používať pyrotechniku na verejnom zhromaždení dokonca ani s vedomím usporiadateľa.

Zoberte si, že pri reprezentačnom zápase Slovenska s Portugalskom použili pyrotechniku priamo ľudia najatí Slovenským futbalovým zväzom. Krásne choreo bolo okolo celého štadióna. Dnes by boli perzekuovaní, bez ohľadu na to, že si to želalo samotné SFZ.

Myslím si, že sme s právnou úpravou niekde uprostred, verím ale, že sa zákon bude vyvíjať a nezostane zakonzervovaný v súčasnej podobe.

Marián Galbavý je v profesionálnom živote advokátom. Foto: Dominik Trubač

Zákon je v platnosti od februára 2014. Upravuje iba povinnosti fanúšikov alebo aj usporiadateľov?
- Veľmi sme bojovali, aby zákon nebol jednostranný a ušitý na mieru proti fanúšikom. Upozorňovali sme, že množstvo konfliktných situácií vzniká na štadiónoch práve po provokácii od bezpečnostných usporiadateľských služieb.

Poukazovali sme, že aj v tomto smere treba niečo robiť. Zákon skutočne prináša nové povinnosti pre usporiadateľov, mrzí ma však, že účinnosť týchto ustanovení bola posunutá až na rok 2018.

Nemyslím si, že je potrebné venovať štyri roky, aby prišlo k vyškoleniu usporiadateľov. To vnímam iba ako lobizmus, ktorý si presadili usporiadatelia a kluby, lebo dúfajú, že o štyri roky sa zákon zmení.

Poďme do konkrétností. Čo pre fanúšika môže znamenať, ak na zápase odpáli povedzme bengálsky oheň? Môže skončiť až vo väzení?
- Áno. Bohužiaľ. Tento zákon novelizuje aj trestný zákon a zavádza novú skutkovú podstatu výtržníctva. Uvádza sa tam: "Kto hrubým spôsobom ruší športové podujatie, najmä odpálením pyrotechniky, dopúšťa sa trestného činu výtržníctva."

Vzhľadom na formálnu stránku nášho práva to považujem za veľmi problematické. Väčšina laikov netuší, ako je na Slovensku postavené trestné právo. Od roku 2005 funguje na tzv. formálnom princípe.

Dovtedy sa uplatňoval materiálny a prihliadalo sa, či trestný čin má v sebe prvok ohrozujúci spoločnosť. Toto v roku 2005 zaniklo. Odvtedy sa už len pozerá, či skutok, ktorý sa stal, skutočne porušuje literu zákona.

V tomto prípade zákon musí trestať použitie pyrotechniky, keďže je to napísané v zákone. Nie je možné prihliadnuť na to, že to nebolo spoločensky nebezpečné. V tom vidím problém nášho systému práva.

Len nedávno zaznel prípad z Talianska, kde fanúšika oslobodili, pretože jeho počin nemal spoločnosť ohrozujúci prvok. U nás to neplatí a potom prichádza k právne nebezpečným situáciám.

Nie je to prvýkrát, čo do trestného zákona vkladáme populistické obmedzenia, ktoré majú za cieľ trestať konkrétnu skupinu ľudí.

Ako myslíte ten populizmus?
- Vezmite si sprejerov. V súčasnosti platí zákon, ktorý hovorí, že kto farbou postrieka cudziu vec, bude potrestaný. Vždy ,keď idem okolo promujúcich vysokoškolákov, ktorí po chodníkoch píšu z tradície svoje mená, tak mi napadne absurdita tohto zákona.

Ak by som bol nervózny sused a zavolám na nich políciu, všetci musia byť potrestaní podľa daného zákona. A v prípade právnikov to môže byť veľký problém, pretože pre svoju prácu musia byť trestne bezúhonní.

Tým, že by napísali svoje meno na chodník, však môžu spáchať trestný čin poškodzovania cudzej veci a ak ich odsúdia, profesne skončili. Absurdita.

Takisto farmársky zákon. Ten, voči komu smeroval, zostal nepostihnuteľný. Ale ak babka zobrala jednu hlávku kapusty z poľa, hrozil jej vysoký trest.

Ako je vôbec možné, že pri toľkých právne vzdelaných ľuďoch, ktorí rozhodujú o zákonoch, vznikajú takéto diery v zákonoch?
- Spoločnosť je často pobláznená médiami a politikmi a vníma zákony tak, že sa týkajú tých iných, zlých, nie mňa. Nulovú toleranciu máme napríklad k drográm.

Keď tento zákon uvádzali do života, jeden môj klient tento postup veľmi schvaľoval. Až sa stalo to, že minulý rok na základe nulovej tolerancie jeho syna zatkli za držanie minimálneho množstva marihuany. Tu už odrazu nemal ten pocit, že zákon je dobrý.

Obdobne vnímam aj zákon o organizovaní športových podujatí. Postihuje iba účastníkov športových podujatí a to neprimeraným spôsobom. Uvedomme si, že na futbale môže byť náš syn, kamarát, otec, atď.

Vráťme sa k dôsledkom. Reálne teda hrozí, že raz ľahkovážne zapálim pyrotechniku na futbale a zavrú ma?
- Za prvé obvinenie hrozí trest do troch mesiacov. Ak priestupok človek zopakuje do dvanástich mesiacov, môže dostať odňatie slobody na pol roka až dva roky. Je tu záujem používanie pyra až drakonicky postihovať.

Zákon hovorí o verejných športových podujatiach. Ako si vlastne vysvetliť presne tento pojem?
- Zákon musí byť v dostatočnej miere všeobecný, hovorí: "kto na verejnom podujatí nepovolene odpáli pyrotechniku." Ak to zoberiem do dôsledkov, verejnými podujatiami nie sú len športové udalosti, ale aj iné, kde ak by sa stalo, že niekto odpáli pyrotechniku, môže ísť taktiež do väzenia.

Pyrotechniku je povolené používať na Silvestra, ale mnohí ju odpaľujú aj počas roka. A podľa tohto zákona by sa všetci títo dopustili trestného činu výtržníctva.

Chápem to ako problematické a uvidíme, ako sa to bude v praxi realizovať. Budem hlavne zvedavý, ako sa vyrovnáme s pojmom nedovolené použitie.

Nejestvuje odkaz na to, čo to presne je, či ide o zapálenie, držanie, odhodenie, atď. Bude potreba, aby si právna prax na tento pojem postupne vytvorila judikát.

Ja ako právnik to teraz vnímam tak, že pyrotechniku použije ten, kto ju zapáli a ostatné osoby, ktoré by s ňou mohli prísť do styku, ju už nepoužili. Ale vravím, sú to nejasné pojmy a je to trochu na škodu toho zákona, že sa nedefinoval úplne presne.

Foto: Lukáš Grinaj

Je povinnosťou usporiadateľa nahlásiť takýto priestupok? Predsa len, kluby na tom asi nebudú mať veľký záujem. Niekedy chcú a niekedy musia byť zadobre s fanúšikmi. Inak sa vystavujú problémom...
- Ide o všeobecné pravidlo, že každý má povinnosť svedčiť o danej veci. Ak by nesvedčil, resp. poskytol nepravdivé alebo neúplné informácie, dopúšťa sa krivého svedectva a bol by trestne zodpovedný podľa zákona. Konkrétne: Polícia si pri vyšetrovaní vyžiada záznam od organizátora. Ak ho ten nevydá, bude riskovať trest.

Čoho okrem pyrotechniky sa ešte dotýka nový zákon?
- Treba povedať, že tento zákon nič zásadne nemení. Skôr sprísňuje postihovanie správania, ktoré nebolo ani doteraz povolené. Ani doposiaľ ste nemohli podľa práva chodiť na futbal so zamaskovanou tvárou. Akurát sa to nikdy netrestalo. Teraz je právo podľa zákona vynútiteľné.

Z pohľadu fanúšikov ale až k tak veľkým zmenám neprišlo. Pôvodný zákon bol do veľkej miery podobný súčasnému. Problém bol v tom, že ho pripravili nedostatočne a povinnosti sa nevynucovali a nekontrolovali.

Je veľmi málo pravdepodobné, že fanúšik, ktorý chodí dlhodobo na futbal, sa naraz dopustí nejakého priestupku nevedomky.

Z minulosti si pamätáme prípady, keď primátor vydal pred rizikovým zápasom zákaz predaja alkoholu. Upravuje zákon nejako aj kompetencie samosprávy vo vzťahu k športovým podujatiam?
- Som rád, že sa nám v pripomienkovom konaní podarilo dohodnúť na tom, že sa spresní, čo to znamená veta: Zákaz predaja alkoholu. Aj nealkoholické pivo totiž obsahuje určité zbytkové množstvo alkoholu.

V zákone je teraz uvedené, že platí zákaz predaja nápojov, ktoré obsahujú viac ako 4,1 hmotnostného percenta alkoholu. To znamená, že väčšina desať stupňového piva sa predávať môže.

V závere jesene sa veľa diskutovalo o zápase Trnavy v Banskej Bystrici, kde prišlo ku konfliktu fanúšikov s bezpečnostnými zložkami. Priaznivci poukázali na nevybavenosť sektoru na štadióne, pričom podobné sťažnosti sa neobjavili prvýkrát. Pritlačil nový zákon v tomto smere aj na usporiadateľov?
- Spomínaný konflikt vyvolala skutočnosť, že v sektore sa nenachádzali normálne toalety len dve prenosné toi-toi búdky, ktoré boli plné. Nebol tam ani žiadny bufet, nič.

Nový zákon dáva povinnosť usporiadateľovi, aby zabezpečil pre oba fanúšikovské tábory rovnaké podmienky, čo sa týka vybavenia sektorov. Som veľmi zvedavý, ako od 1. februára bude táto časť zákona dodržiavaná.

Média vidia iba časť zákona, ktorý má dopad na fanúšikov. Časť, ktorá má riešiť chronické problémy usporiadateľov, však zostáva bez povšimnutia.

V Žiline sa svojho času stalo, že fanúšikov, ktorí mali klubové farby Spartaka, aj napriek tomu, že mali platné lístky, nevpustili do iných sektorov. Rieši sa aj toto?
- Zákon jasne hovorí o tom, že usporiadateľ musí jasne vyhradiť sektor pre domácich, hostí ale aj pre neutrálnych fanúšikov. Takisto som veľmi zvedavý, ako bude vykonaná táto časť zákona.

Ako je to so zákazom vstupu na športové podujatie pre konkrétnu osobu? Budú sa musieť výtržníci v čase zápasu hlásiť na policajnej stanici, ako to zaviedli svojho času v Anglicku?
- Samozrejme, sú tu takéto ustanovenia, uvidíme, ako sa budú vykonávať. Pri niektorých druhoch trestov bol aj doposiaľ na Slovensku uložený tzv. probačný dohľad. Absurdita však spočíva v tom, že títo úradníci majú pracovnú dobu od pondelka do piatka a cez víkend, keď je gro športových podujatí, previnilca nikto neskontroluje.

A čo samotný zákaz vstupu na štadión?
- Do informačného systému sa majú zadávať osoby, ktoré majú zakázaný vstup z dôvodu súdneho rozhodnutia, alebo verdiktu obce. Navyše, v zákone stojí, že by sa tam mali zadávať aj osoby, ktoré by sa z rozhodnutia usporiadateľa na športové podujatie nemali dostať. A tu nastáva problém.

Ak totiž urobí nejaký orgán rozhodnutie, ktoré zasahuje do mojich osobných práv, musím mať právo sa voči tomu odvolať.

Pri športovom podujatí ale usporiadateľ zapíše mená všetkých trnavských fanúšikov do systému, aby mu už nechodili na zápasy a oni nemajú absolútne žiadne právo napadnúť toto rozhodnutie, ktoré by posudzoval nezávislý orgán.

Keď k takejto situácii príde po prvýkrát, myslím si, že to budeme musieť riešiť súdnou cestou a dotiahnuť to až tak, aby sa súdy jasne vyjadrili.

Z minulosti vieme aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, že nie je možné vstupovať do ľudských práv bez toho, aby bola možnosť odvolania. Myslím si, že takýto postup by bol protiústavný.

V Holandsku zakázali účasť na zápasoch fanúšikom hosťujúceho tímu na niektorých veľmi rizikových zápasoch. Umožňuje takúto situáciu súčasný zákon?
- Nemôžem povedať, že práve tento nový zákon. Už dlhšiu dobu to umožňuje zákon o polícii. Aktuálny to viac-menej len spomína. Doteraz to na Slovensku nebolo veľmi využívané, spomínam si len na jeden prípad, keď pred dvoma rokmi plánovali v Bratislave Víkend šampiónov na zimnom štadióne, kde sa mali zúčastniť viaceré tábory rivalov pod jednou strechou.

Polícia vtedy využila právo a pôsobnosť a v súčinnosti so starostom mestskej časti rozhodla o zrušení celej akcie. Čo sa týka iných obmedzení, v platnosti je, že fanúšikovia môžu vycestovať len so vstupenkou na meno.

Taktiež je to vec, ktorá sa nedá dlhšie prehliadať. Tento štandard funguje všade v okolitých krajinách. Asi sa nevyhneme tomu, že to bude takto presne fungovať aj u nás.

Doposiaľ to však bolo so vstupenkami na meno veľmi vágne. Neraz sa stalo, že na jeden občiansky preukaz sa predávalo aj viac vstupeniek a nie na presné miesto v hľadisku. Na niektorých štadiónoch v sektore hostí dokonca ani sedačky či označenie konkrétneho miesta v sektoroch hostí nemajú...
- Toto je trochu problém zákona. V niektorých prípadoch mu chýbajú párové povinnosti. Ukladá síce povinnosť fanúšikovi vycestovať so vstupenkou na meno, ale chýba povinnosť usporiadateľa zabezpečiť systém, ktorý ochráni dáta, vydá vstupenku presne na meno, atď.

Pôsobí to na nás tak, že zákon má ešte pomerne dosť nevychytaných múch...
- Obávam sa, že povinnosti uložené fanúšikom sa budú vynucovať a perzekuovať už od februára, ale povinnosti uložené usporiadateľom sa budú prehliadať ešte pomerne dlho.

Tak ako to bolo aj s predchádzajúcim zákonom, ktorý zaviedol povinnosť mať kamerový systém, no rok a pol potom ho ešte mnohé kluby na štadiónoch nemali.

Obdobne to bude asi aj v tomto prípade. Z fanúšika sa postupne politikmi a médiami stal verejný nepriateľ číslo jeden, ktorému sa nesmie nič prepáčiť. Naopak, vytvára sa bublina, že usporiadatelia sú tí chudáci, ktorí musia vrážať peniaze do toho, aby ľudia mohli robiť bordel.

Nechcelo to ešte so zákonom počkať?
- Musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapila spolupráca s komisiou, ktorá pripravovala zákon. Zvykli sme si, že fanúšik je braný vždy ako nutné zlo. Až keď bola treba podpora pre reprezentáciu, tak sa zrazu bral do úvahy. Platilo ale: Jedným uchom dnu, druhým von.

Keď sme sa za Asociáciu futbalových fanúšikov začali zaujímať o tento zákon, akceptovali nás ako plnohodnotného člena komisie a naše pripomienky brali reálne do úvahy. Naše pripomienky boli kľúčové a vecné, preto sa aj vypracoval druhý, úplne nový návrh zákona.

Aj tam bol značný priestor, aby sme sa dohodli. Bohužiaľ, mediálna a spoločenská histéria, ktorá vznikla po incidente na Pasienkoch v stretnutí Slovan - Ružomberok, spôsobila, že zákon ešte v rozpracovanom stave okamžite schválil parlament.

Domnievam sa, že pre tieto udalosti dnes máme v praxi zákon, ktorý mohol byť dopracovaný a dostali by sme sa k lepšej podobe, akú má teraz.

JÁN KRÁL

--------------------------------------------------------------------------------------------------
Marián Galbavý je v profesionálnom živote advokát. Venuje sa predovšetkým situáciám, ktoré sa vyskytujú v živote bežného človeka - spotrebiteľské právo, rodinné, pracovné, dedičské právo, príprava zmlúv a právnych dokumentov.

Taktiež sa zaoberá trestným právom. Zároveň je správcom konkurznej podstaty a spoločníkom v jednej z najväčších konkurzných spoločností.

Predsedá občianskemu združeniu Bíli Andeli a Asociácii fanúšikov Slovenska. Založil združenie na ochranu spotrebiteľov Helpathand a vykonáva funkciu jeho predsedu.

V združení Futbalové nádeje Miroslava Karhana vykonáva funkciu kontrolóra.
Kontakt: 0949 765432, marian.galbavy@mgpartners.sk, www.mgpartners.sk