BLOG: Kto ukradol piešťanskej krasokorčuliarke Monike Simančíkovej ZOH v Soči?

ŠPORT - Ostatné športy | 31.3.2014, 18.47, prispievatelia

Koniec marca patril v Japonsku majstrovstvám sveta v krasokorčuľovaní. Mala v nich štartovať aj Piešťanka Monika Simančíková. Tejto možnosti sa vzdala. Po skrivodlivosti vo veci nenominovania na ZOH v Soči sa jej ani nečudujem.

Monika Simančíková. Foto: pnky.sk

reklama

Neúčasť osemnásťročnej Simančíkovej na olympijskom ľade 2014 bola totiž podobne čudná, ako v prípade absencie slovenskej hokejovej ikony Miroslava Šatana.

Tendenčný štýl počiatočného zahmlievania celej krasokorčuliarskej kauzy a zamotávania do „problémového technického skóre vo voľnej jazde“ mi pripomína voľakedajší vtip o bežeckých pretekoch medzi Kennedym a Chruščovom.

Víťazstvo prezidenta USA opísali moskovské noviny takto: Nikita Sergejevič Chruščov získal vynikajúce druhé miesto a John Fitzgerald Kennedy skončil predposledný.

reklama

Priblížme si krasokorčuliarske kotrmelce na javisku sólistiek počas uplynulej zimy.

Keď Monika Simančíková (* 14. augusta 1995), študentka Gymnázia Pierra de Coubertina v Piešťanoch a členka tamojšej TJ AKO, v marci 2013 na MS v kanadskom Londone svojím 17. miestom v 35-člennom poli žien vybojovala pre našu krajinu olympijskú miestenku do Soči, vedenie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu sa rozplývalo nad skvelým výsledkom sedemnásťročnej Piešťanky.

Dalo sa predpokladať, že Monika bude mať dôveru a dostane priestor pre pokojnú prípravu na XXII. ZOH. Tobôž ak už predtým skončila v ME 2012 na 14. pozícii a v ďalšej sezóne o priečku nižšie.

Opak bol pravdou. Pred olympijskou sezónou sa zrazu objavila v ostatnom čase donekonečna omieľaná aféra.

Pre nezainteresovaných sa žiada ozrejmiť, že na scénu prišla newyorská rodáčka so slovenskými koreňmi Nicole Rajic (*13. augusta 1995).

Do súťažného kolotoča vhupla doma, za veľkou mlákou. Keď však táto juniorka v tamojších šampionátoch dva razy obsadila 12. miesto, bolo očividné, že smerom k reprezentácii USA jej krasokorčuliarske ruže nepokvitnú. Vzápätí ju zaregistrovali v ŠKP Bratislava.

Od sezóny 2011 / 2012 tak mohla štartovať na medzinárodnom ľade za Slovensko.

Kompetentní vymysleli pre túto olympijskú sezónu internú kvalifikáciu v Grazi, Dortmunde a bratislavských MM SR medzi Simančíkovou a Rajičovou. Skončila sa výsledkom 1:2. Mimochodom, spomínané nominačné kritérium zverejnil zväz až tri dni po odjazdení prvého z troch podujatí.

Ostatné krasokorčuliarky zo slovenských klubov a oddielov už šancu nedostali.

Lenže decembrové MM SR 2013 v Bratislave poriadne zamotali celú situáciu. Zo Sloveniek totiž získala domáci majstrovský titul iba 15-ročná Bronislava Dobiašová pred Monikou Simančíkovou, Alexandrou Kunovou a Nicole Rajičovou.

Na európsky šampionát 2014 v Budapešti nepochopiteľne cestovala zo SR až štvrtá v poradí...!

Výkonný výbor SKrZ stanovil rodáčke z New Yorku ďalšie nominačné kritérium pre účasť v tohtoročných ZOH. To však Rajičová, zjavne majúca problémy s kilogramami navyše, na ľade budapeštianskych ME nesplnila.

A pritom v maďarskej metropole dosiahla svoj ISU-osobný rekord 128,25 boda (Simančíková v marcových MS 2013 v Kanade 149,02 boda).

V takomto prípade mala dostať Simančíková šancu v ZOH aj MS 2014. Exekutíva Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu tak rozhodla ešte pred európskym šampionátom v hlavnom meste Maďarska.

Preto z tohto pohľadu sa pre objektívneho človeka stali nové machinácie v zákulisí neprijateľné, neakceptovateľné.

Nepochybujem, že Rajičovej kouč Igor Krokavec, košický rodák pôsobiaci v USA, aj krasokorčuliarkin otec Tomislav Rajič vedia o zámorských pravidlách nominovania sa na olympijské hry. Miestenky u nich rozdávajú v majstrovstvách USA.

Ak už teda nemala Simančíková dôveru SKrZ po cennom výsledku v minuloročnom svetovom šampionáte, prečo potom necestovala na budapeštianske ME 2014 tohtoročná víťazka MM SR (Dobiašová), ale až štvrtá v konečnom poradí (Rajičová)?

Americká Slovenka Nicole Rajičová po sedemnástom poste v ME 2014, opäť raz zbabranej voľnej jazde a najmä po nesplnení stanovených nominačných kritérií predpísaných pre kontinentálny šampionát, teda už mala zostať v aktuálnej sezóne mimo hry. Definitívne a bez akejkoľvek ďalšej diskusie.

No zákulisné čachre-machre zamiešali kartami. A tie pripravili piešťanskú krasokorčuliarku Simančíkovú o účasť v tohtoročnej vrcholnej udalosti športovcov celej planéty, ZOH v Soči.

Pred odletom na olympiádu sa situácia vyhrocovala inak. Jeden deň platilo niečo, čo už ďalší deň bolo úplne naopak.

Vraj jedna skupina zodpovedných činovníkov brala do úvahy výkonnostné kritérium, iní zasa – naopak – ochraňovali platnú legislatívu.

Kto však mal v tomto spornom prípade ustrážiť rešpektovanie litery fair play, ak nie čelní funkcionári dvoch výkonných výborov, ktorí sú za to platení alebo poberajú na svojich vedúcich postoch iné veľké výhody?

Nominačná skrivodlivosť v krasokorčuliarskom prostredí sa udiala práve v súvislosti s piatimi olympijskými kruhmi. Ako na potvoru, postihla športovkyňu z piešťanskej strednej školy, ktorá nesie meno zakladateľa novodobých olympijských hier.

Tréner Krokavec mal v Soči ešte jednu zverenku, 24-ročnú estónsku reprezentantku Jelenu Glebovovú.

Rodáčku z Tallinu vedie v New Jersey od roku 2011. Z tridsiatich krasokorčuliarok skončila v krátkom programe ZOH 2014 na 29. mieste.

Estónka teda patrila medzi šesť žien, ktoré sa nekvalifikovali do voľných jázd.
Krokavca oficiálne zapísali pre Soči do olympijského zoznamu Estónska a Rajičovej otec sa stal v oficiálnom menoslove vedúcim slovenskej krasokorčuliarskej „výpravy“.

Hneď po odjazdení oboch súťaží tak mohol sedieť vedľa dcéry vo vymedzenom priestore v dosahu televíznych kamier.

Súčet za Rajičovej krátky program a voľnú jazdu činil v Soči 125,00 b.! Z  krasokorčuliarok, ktoré štartovali na olympijskom ľade aj vo voľných jazdách žien, teda reprezentantka SR celkovo obsadila beznádejne posledné, 24. miesto. O priečku vyššie hodnotili Nórku Gjersemovú už so značným odstupom (súčet 134,54 b.)

Pre porovnanie: voľná jazda Rajičovej v Soči 75,20 bodu, voľná jazda Simančíkovej v kanadských majstrovstvách sveta pred rokom 97,84 b!

Vôbec neberiem do úvahy, či je niekto z Piešťan, New Yorku alebo iného mesta. Napokon, zdravá a korektná konkurencia je vždy vítaná. Tiež v slovenskom krasokorčuľovaní.

Lenže legislatíva musí mať jednoznačné znenie, ktoré bude rovnako počuť v celoštátnom rádiu z úst toho istého zodpovedného funkcionára v piatok aj v pondelok. Teraz tomu tak nebolo.

Moje otázky: Kto určil v prípade nominačného „súboja“ Simančíkovej s Rajičovou také pravidlá hry, ktoré už vopred nespĺňali literu platnej legislatívy?

Boli to funkcionári, ktorí mali chrániť čistotu olympijských myšlienok? Vedel päťčlenný výkonný výbor SKrZ, že ani pokazený budapeštiansky štart v ME nevezme Rajičovej olympijskú účasť v Soči? Keď áno, prečo sa tu rozohrávalo divadielko s inou alternatívou?

Ako sa opäť raz ukázalo, na Slovensku je možné všetko.

Nuž, keď sa koncepčne neriešia technické otázky a výkonnosť športovkýň, ale iba legálna stránka problému, dopadne to takto.

Kríza okolo piruet na Slovensku sa napokon prevalila cez ochrannú hrádzu. Udalosti tejto zimy dali podnet na mimoriadne valné zhromaždenie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. V Bratislave dostalo priestor 16. marca, teda krátko pred MS 2014.

Z tridsiatich delegátov hlasovalo šestnásť za odvolanie súčasného výkonného výboru SKrZ. Babušíkovej výborníčky to ustáli o jediný hlas.

Aktuálne doplňme, že bodku za touto krasokorčuliarskou sezónou dalo japonské mesto Saitama. Tamojší svetový šampionát bol na programe od 24. do 30. marca.

V krajine vychádzajúceho slnka vypadla Nicole Rajičová zo zápolenia žien už po absolvovaní krátkeho programu.

Zo štyroch hlavných konfrontácií súťažného cyklu 2013 / 2014 (MM SR – štvrtá zo Sloveniek, ME – nesplnený bodový limit, ZOH – po voľných jazdách posledné miesto, MS – koniec v krátkom programe) teda Rajičovej nevyšli ani jedny preteky.

Je po olympijskej sezóne. Otázniky okolo morálnej schátralosti kompetentných však zostávajú.

Jaroslav LIESKOVSKÝ, športový publicista