Futbalová glosa: Proti nestarnúcim terminátorom nepomohlo ani otočenie tabuľky hore nohami

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 29.9.2014, 17.19, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Pri lopte Peter Vozár. Foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o nedeľnom zápase Siladice - Hrnčiarovce 4:0 (3:0) (Klikni pre bližší kontext).

Milí veriaci,
súboj lídrov tabuľky potvrdil, kto kam patrí. Do Siladíc sme vycestovali v rámci motivácie s prevrátenou tabuľkou a ako líder sme svoje miesto potvrdili.

Do pol štvrtej sme sa držali statočne.

reklama

Potom začal zápas.

Domáci síce začali očakávaným náporom, ten však bol viac-menej platonický, teda skôr viac ako menej, pretože sme ich útočné snahy dokázali eliminovať už pred územím našej šestnástky.

V siedmej minúte som po prvej hlavičke zrazil hladinu alfa na prijateľných 0,4 promile, tak aj ten pohyb po ihrisku bol badateľnejší.

V 15. minúte však takmer udrel blesk do domácej svätyne, kedy si Š(J)eďo našprintoval poza obranu, preloboval brankára a v behu sledoval trajektóriu lopty smerujúcu do opustenej brány.

Nechcem tu moc konšpirovať, ale určite musel niekto z domácich funkcionárov zapnúť nejaký magnet, alebo čo, pretože lopta skončila na tyči a my takmer na pohotovosti.

Nedáš, dostaneš platilo do bodky a do minúty, keď Janek zlým podbehnutím pripravil palebnú pozíciu Sekerešovi a ten krížnou strelou nedal Džánlujdžimu šancu.

O desať minút Janek svoju minelu zopakoval, tentokrát v ružovom a v 26. minúte 0:2.

Dobroprajní hostia, teda my, sme takto posadili vlastnými chybami domácich na koňa, alebo skôr na naše chrbty. Že nech sa páči, nedarí sa Vám? Však my vám pomôžeme!

Nič na tom nezmenila ani situácia z 28. minúty, kedy si Vozo zabehol na správne nadýmaný míč, nešpekuloval a z hranice šestnástky strelou pod brvno vyprášil domácemu brankárovi pavučiny z rukavíc.

To však v pohode hrajúcimi domácimi neotriaslo a do polčasu nám po hlavičke o minútu šupli ešte jeden banánis.

To už nám začal v hlavách vyhrávať Jožko Melen, né pětku né.

Druhý polčas bol o tom, vybojovať akotak prijateľný výsledok, keďže evidentná futbalová kvalita bola na strane Siladičanov, pochvalu za našu stranu si zaslúži naša bojovná obrana a Maťo s Gregym, ktorí nastúpili napriek tomu, že cez víkend ležali v horúčkach.

Sympaticky hrajúci Siloši márne dobýjali našu bránu, kde kraľoval náš mladík Bufón.

Zmenu stavu nepriniesla ani štandardka z hranice veľkého vápna, ani po filigránskom Bubnovom lobe, tá prišla až v 82. minúte po druhej gólovej hlavičke Mesároša.

K finišu maču sa domáci brankár začal oberať z pavučín, nakoľko v druhom dejstve sme ho ani raz neohrozili. Stav 4:0 a do konca zápasu sa už nič neudialo.

Udialo sa však po zápase, kedy nás naši priatelia zo Siladíc pohostili skvelými Dino klobáskami a v družnej debate by sme tam hádam zostali doteraz, pretože je to tiež správna banda vedená pár nestarnúcimi terminátormi, fungujúca často v neľahkých podmienkach, výlučne z vlastných zdrojov.

Rozdiel medzi nami je asi v tom, že sa dokážu oprieť aj o mladších hráčov.

Ako píšem, bolo fajn a ďakujeme, keď to však takto pôjde ďalej, budú nám o rok dosť chýbať.

PETER VOZÁR