Trnavské rybníky
reklama

Tréner brankárov Kostolanský: Na rozcvičke ho vítalo 40-tisíc fanúšikov Jemenu

ŠPORT - Futbal - Spartak | 5.1.2015, 13.34, Ján Král

Trnavčania Andrej Kostolanský a Martin Stano robia slovenskému futbalu dobrú reklamu v zahraničí. Obaja pôsobia v realizačnom tíme jemenskej futbalovej reprezentácie ako asistenti trénera Miroslava Soukupa.

Tréner brankárov Kostolanský: Na rozcvičke ho vítalo 40-tisíc fanúšikov Jemenu

Oporou mu je v cudzine priateľka Veronika Rijaková. Vianoce strávili spoločne v Japonsku. Foto: archív ak

Púpavy pri aleji
reklama


Kostolanský má na starosti brankárov a keď pred Vianocami navštívil nakrátko svoju domovinu, využili sme jeho prítomnosť na rozhovor o futbale v arabskom svete.


V zahraničí sa česko-slovenskej trojici darí, Jemen pod ich vedením na nedávnom Gulf Cupe (turnaj arabských krajín podobný systému majstrovstiev Európy) dosiahol výrazné úspechy.

 

Outsider skupiny uhral bezgólové remízy s Bahrajnom i Katarom a len tesne 0:1 podľahol Saudskej Arábii, čo napokon znamenalo tretiu nepostupovú priečku.

ŠUPA technika
reklama


Mimochodom, vo finále sa stretli dvaja z troch súperov Jemenu, keď Saudská Arábia prehrala s Katarom. Takže viac ako solídne.

 


Pre Jemen ste dosiahli výsledky nad očakávanie. Ako vás prijali v krajine?
- Keď sme sa vrátili po Gulf Cupe s týmito výsledkami, bolo to úžasné. Nik nemyslel na to, že bude bojovať, ľudia chceli oslavovať a cítili sa hrdo. Tieto pocity cítime z národa dodnes. Samozrejme, odzrkadlilo sa to aj na spoločenskej úrovni. Výraznú pozornosť nám venovali minister športu i prezident krajiny.

 

 

Radosť v autobuse reprezentácie po úspešnom zápase na Gulf Cupe.

 

V Jemene vládne napätá bezpečnostná situácia. Ako tam fungujete?
- Máme bodyguarda, sme chránení, jazdíme kvalitným autom, ktoré je na úskalia krajiny stavané. Napriek tomu však dodržujeme rôzne bezpečnostné predpisy, meníme trasy i časy jazdy do tréningového centra. V krajine je viacero frakcií, ktoré medzi sebou bojujú, nemožno to však označiť za vojenský stav.

 


Napriek nepokojom v krajine meralo cestu do Saudskej Arábie na duel s Katarom niekoľko desiatok tisíc fanúšikov. Behali vám po chrbte zimomriavky?
- Bolo to niečo úžasné. Trošku mi to pripomínalo derby Spartak – Slovan, keď bývalá severná tribúna bola plná fanúšikov už počas rozcvičky. Na Gulf Cupe nás už pri výbehu z kabín čakal 40-tisícový kotol, ktorý kričal naše mená. Nepočuli sme sa na dva metre. Rozcvičku sme mali našťastie nacvičenú z tréningov, inak by som asi ťažko svojim zverencom dával pokyny.

 

 

 

 

 

Vždy tam takto ľudia reagujú pri futbale alebo to súviselo s významom zápasu?
- Gulf Cup je niečo prestížne, nám sa podarilo už predtým spraviť výborné výsledky. V Jemene boli ľudia zvyknutí počúvať iba o nezdaroch svojho futbalového tímu, ktorý nezriedka inkasoval päť – šesť gólov. My sme v príprave prehrali iba raz a to dvojgólovým rozdielom v Ománe. Zo sedem zápasov sme inkasovali tri góly, čo je skvelý výsledok a poskočili sme aj v rankingu FIFA. Keď sme prišli do Jemenu a zistili sme, s akým hráčskym materiálom budemem pracovať, sú pre nás tieto úspechy zadosťučinením našej práce.

 

 

Dostalo mužstvo za výsledky aj špeciálne odmeny?
- Poviem to tak, že z chudobných chlapcov sa stali na jemenské pomery dobre zabezpečení ľudia.

 

Andrej Kostolanský (v bielom tretí zľava) s brankármi Jemenu a Martinom Stanom (druhý zľava).

 

Akým spôsobom ste pracovali s tímom?
- Celý realizačný tím sme sa dohodli, že najprv vyskúšame všetkých hráčov. To sa týkalo aj brankárov. Šesťčlenný kolektív som postupne zúžil na štyroch a dva týždne pred turnajom som sa rozhodol pre užšiu trojicu aj poradie jednotky, dvojky a trojky. Celý Jemen asi čakal, že chytať pôjde národná legenda Salem Awedh, jednotku som však videl v pomerne neznámom Mohamedovi Ibrahimovi Ayashovi. S každým gólmanom som mal osobný pohovor, kde som jednotke vyjadril plnú podporu. S legendou sme mali otvorený rozhovor, akceptoval post dvojky s podmienkami, aké som mu predložil, môže byť spokojný. Ide o tímového chlapíka, z ktorého sa napokon vykľul veľmi dobrý televízny spolukomentátor. Jedna stanica ho už angažovala do svojich štruktúr. Pri rozhodovaní o pozícii jednotky je mojím základným meradlom charakter brankára, protímovosť a jeho počíňanie v tréningoch i zápasoch. Ten, ktorý nerobí veľa chýb a kiksov, musí byť uprednostnený. Celý úspech je vždy založený na tímovosti, aj teraz platilo, že jeden druhému drukovali.

 

 

Ako ďalej? Zostávate v Jemene?
- Je to otvorené, zotrvanie i prechod do inej krajiny. Ponuky máme z arabského sveta, nechcem to však konkretizovať.

 

Do tréningového kempu sa prepravujú terénnymi autami.

 

 

Určite ste sledovali aj dianie v trnavskom Spartaku. Čo na počínanie klubu hovoríte?
- Možno to vyznie ako klišé, no s kvalitou slovenských hráčskych kádrov, nie je ľahké hrať dve súťaže naraz. Naši futbalisti nie sú zvyknutí hrať systémom streda – sobota. Preto prišlo k niektorým nepriaznivým výsledkom v lige. To, čo Spartak dosiahol na európskej scéne, však treba označiť za úspech. V našich podmienkach sa dostať takto ďaleko, je povšimnutiahodné.

 

 

V novembri zomrel člen vašej širšej rodiny Jozef Dian. Ako si na neho spomínate?
- Správa ma zastihla po druhom remízovom zápase v Jemene na hotelovej izbe. Informoval ma o tom môj otec a zostal som skľúčený. V tom momente som sa prestal tešiť z mojich úspechov. Bolo mi veľmi ľúto jeho detí, s Mišom som vyrastal. Človek si to nevie predstaviť, musí to byť obrovská rana, keď odíde otec a manžel a hlavne správny človek. Spomínam si na neho ako na rodinne založeného človeka s pevnými zásadami, je to veľká ľudská strata.

 

Aj takéto zážitky s delfínmi ponúka arabský svet.

 

Pod úspechmi má podpis aj legendárny Švec
Andrej Kostolanský roky pôsobil ako tréner brankárov v trnavskom Spartaku. Začínal pri mládeží, neskôr sa posunul do A-mužstva.

 

Nie vždy sa však vyvíjala jeho kariéra len pozitívne. Keď prechádzal ešte ako aktívny brankára z mládežníckeho veku k mužom, zvažoval, že futbalu sa prestane venovať. Vtedy mu správnu cestu ukázal legendárny útočník Spartaka Valerián Švec, vtedy tréner Zlatých Moraviec.


„Mal som obdobie, keď som rozmýšľal, aká cesta bude pre mňa najlepšia. V  bráne sa mi veľmi nedarilo, prežíval som ťažšie obdobie. Vtedy sa ma ujal pán Švec, ktorý ma vzal trénovať s prvým mužstvom do Zlatých Moraviec. Dal mi ďalší impulz na zotrvanie pri futbale, ukázal mi zákutia futbalu z trénerského pohľadu. Pri cestách autom som získaval nové a nové poznatky, vtedy vo mne skrsla myšlienka stať sa trénerom. Človeka rady skúsenejších sformujú, dodnes som mu za to vďačný,“ povedal Kostolanský.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama