Vo Vrbovom sa posledný raz rozlúčili so Štefanom Kalužom, ktorý zabehol sto maratónov

ŠPORT - Atletika | 15.3.2015, 10.00, prispievatelia

V sobotu popoludní sa na cintoríne vo Vrbovom najbližšia rodina, priatelia a známi lúčili s dlhoročným rekreačným bežcom Štefanom Kalužom, rodákom z Hradišťa, kde uzrel svetlo sveta 22. decembra 1938. Zomrel vo štvrtok 12. marca vo veku 76 rokov.

Štefan Kaluža dvesto metrom pred cieľom Rajeckého maratónu...

reklama

V súčasnosti nám už len prichodí, aby sme si zaspomínali tohto nevšedného Vrbovčana. Pri stretnutiach s milovníkmi behov sa vyznačoval dvoma vlastnosťami, ktoré ho charakterizovali po celý život, čo sme ho poznali - milým úsmevom na perách a fľaštičkou výbornej slivovice.

Tú nám ponúkal po pretekoch vždy zo špeciálnych bakelitových štamprlíkov. Mnohí ho však poznali predovšetkým ako vynikajúceho rekreačného bežca.

Takmer vždy patril do partie húževnatých bojovníkov na maratónskej trati. Splnil sa mu aj dlhoročný životný sen, veď ako 63-ročný počas Považského maratónu v Novom Meste nad Váhom 7. septembra 2002 zabehol svoj stý maratón, pokoril trať, ktorá meria 42 km a 195 metrov a  ani v jednom z týchto maratónov sa počas 28-ročnej kariéry nevzdal. Položme si ruku na srdce, koľkým z nás sa takýto výkon podaril???

reklama

Štefan Kaluža (št. č. 24) v skupinke bežcov, ktorí absolvujú Polmaratón Skloplastu v Hrnčiarovciach nad Parnou (toto podujatie dnes už neexistuje).

Je to v Štefanovom prípade priam neuveriteľné. Najmä, keď si uvedomíme skutočnosť, že ako 33-ročný v roku 1971 sa nevzdal ani v tom preňho najdôležitejšom súboji života so smrťou, ktorý mu vtedy skutočne visel na vlásku.

Prasknutá cievka, ktorú mu lekári diagnostikovali, mu spôsobila krvácanie do mozgu. Päť týždňov preležal na nemocničnom lôžku v bezvedomí. Vďaka Pánu Bohu a vlastnej húževnatosti sa však Števo z toho dostal. Po dobu osem rokov poberal invalidný dôchodok.

Z každodennej nečinnosti bol však doslova zúfalý. Chýbal mu pohyb. Preto neoblomne klopal na dvere ordinácie svojho obvodného lekára až dovtedy, pokým ho nevypísali do práce.

Na trati obľúbenej Vrbovskej pätnástkY, kde bol dlhé roky aj jej organizátorom.
 

Po rokoch sa teda opäť vrátil do života. Nastúpil na post údržbára vtedajšieho bytového podniku v Piešťanoch, ktorý mal vysunutú prevádzku vo Vrbovom.

Okrem práce sa však rozhodol urobiť aj niečo pre zlepšenie kondície svojho naštrbeného zdravia.

Bývalý chtelnický futbalista (v tejto obci prežil svoju mladosť) sa postupne vracal k športovaniu. Začal s atletikou a urobil dobre. Najskôr krátkymi bežeckými vzdialenosťami na 100 a 200 metrov, aby si organizmus postupne privykol na záťaž.

So svojom najlepším priateľom a zároveň dlhoročným bežeckým rivalom Stanom Sedmákom (št. č. 31).

Ako 40-ročný v roku 1978 bol už na tom tak dobre, že sa dokonca postavil ako rekreačný bežec na štartovú čiaru Behu oslobodenia Chtelnice.

Tu dokonca porazil svoj vtedajší bežecký vzor, Trnavčana Janka Pintéra, ale aj ďalších štartujúcich rovesníkov...

Čoskoro to Števo skúšal aj na dlhších tratiach a v roku 1983 ako 45-ročný zabehol svoj prvý životný maratón, bol ním Malokarpatský maratón v Trnave v čase 3 hodiny 27 minút.

Už o šesť rokov neskôr pri Záhoráckom maratóne v Senici dosiahol svoj najlepší výkon - 3 hodiny 6 minút.

Záber z Mikulášskeho krosu v Dubovanoch...
 

V roku 1992 sa spoločne s oddielovým kolegom Petrom Stolárikom starším rozhodli na počesť 10. výročia založenia Klubu rekreačného behu vo Vrbovom a 70. výročia vzniku vrbovskej telovýchovy zabehnúť všetkých jedenásť existujúcich slovenských maratónov v priebehu roka.

Klobúk dolu - podarilo sa im to!!!

Števo veľmi rád spomínal aj na rok 1995, keď sa stal majstrom Slovenska v maratóne v kategórii nad 50 rokov. Na základe toho bol Slovenským atletickým zväzom nominovaný reprezentovať svoju kategóriu na majstrovstvá Európy do gréckych Atén. Aj tu obstál na výbornú.

Veď vo svojom jubilejnom päťdesiatom maratóne spomedzi 57 účastníkov z 37 krajín obsadil fantastické 10. miesto. Odvtedy pokoril maratónske trate na ďalších päťdesiatich podujatiach doma i v zahraničí, takže ako sme už spomínali, má ich na svojom konte rovnú stovku...

Pre zaujímavosť každý mesiac počas tréningov nabehal 200-250 kilometrov. Zdravíčko mu slúžilo nad očakávanie, veď počas aktívnej činnosti nebol vážnejšie chorý.

Vrbovský vytrvalec (v strede) v Kľačanoch pri Hlohovci. Tohto v minulosti vari jeho najobľúbenejšieho bežeckého podujatia sa v posledných rokoch zo zdravotných dôvodov zúčastňoval už len ako divák. Na obr. s dlhoročným riaditeľom tohto behu Viliamom Hrčkom (vpravo) a Stanislavom Sedmákom.

Sám na vlastnej koži sa presvedčil, že bez pravidelného športovania nemožno zdravo žiť. Podľa jeho mienky prevencia každodenného pohybu je veľmi potrebná.

Aj tento nevšedný príbeh rekreačného bežca Štefana Kalužu, s ktorým sme sa v sobotu 14. marca naposledy lúčili, poukazuje na to, že športovať nie je nikdy neskoro.

Po pätnástich storočiach Pheidippidova legenda ožila prostredníctvom mnohých, vo väčšine prípadov nepísaných hrdinstiev, nevšedných odváh a úsilí skromných, jednoduchých rekreačných bežcov, medzi ktorých rozhodne patril aj Štefan Kaluža.

Oni mali najpríťažlivejšie a najdramatickejšie chvíle často rozložené do troch hodín, prežívali ich práve na maratónskej trati. Trati, ktorá merala a bude merať 42 kilometrov 195 metrov.

Štefan Kaluža (v hornom rade ôsmy zľava) nechýbal ani na zájazde trnavských rekreačných bežcov, ktorí štartovali na známom podujatí Běchovice - Praha.

Števovi ďakujeme za všetko, čo si v prospech chtelnickej a vrbovskej telovýchovy a športu urobil. Ako si ich roky zviditeľňoval svojimi výkony pri bežeckých podujatiach doma i v zahraničí.

Zároveň mu ďakujeme za kus statočnej a obetavej práce, ktorú si odviedol pri organizovaní všetkých doterajších ročníkov Vrbovskej pätnástky a pri rôznych štafetových behoch, kde si úspešne reprezentoval Trnavský samosprávny kraj, či športový odbor Matice slovenskej.

Budeš nám všetkým Števo veľmi chýbať, nielen svojim najbližším, priateľom v maratónkach, s ktorými si nabehal stovky kilometrov, zorganizoval viacero nezabudnuteľných vrbovských bežeckých podujatí, ale aj tým ostatným z početnej bežeckej rodiny, kde si mal neustále vyárendované svoje miesto...

JAROSLAV LIESKOVSKÝ, MARIÁN PAVLÍK

FOTO: MARIÁN PAVLÍK