FUTBALOVÁ GLOSA: Za také nožnice by sa nehanbil ani Nožnicovoruký Edward

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 30.3.2015, 12.11, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Peter Vozár sa rozcvičuje. Foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o sobotnom zápase Horná Krupá - Hrnčiarovce 3:2 (Klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
čo Vám napíšem, takéto sa len tak nevidí. V 19. kole privítali štvrtí Hornokrupanci posledných Hrnčiarovanov a papierové predpoklady sa už od prvej minúty snažil naplniť Guldan, ktorý sa pekne v šestnástke uvoľnil, jeho strela/center však len preletela tesne vedľa brány.

Menovaný však potvrdil formu kapokanoniera v 9. minúte, keď nešpekuľoval a z hranice šestnástky nekompromisne skóroval. Potiaľto bolo všetko podľa predpokladov.

reklama

Hrnčiarovani však nezložili zbrane a hlavne si dali pozor, aby už na Potóčkach neprehrávali 2:0. Hra sa vyrovnala a hostia hrozili najmä zo štandardných situácií.

To, že nejsme len taký lívanci a fackovací panáčik súťaže uznali aj skvelí hornokrupanskí diváci, ktorých v 33. minúte zastrelil Vozo, keď ešte predtým vystrihol po peknom centri od Maťa Zaorala také nožnice, že Nožnicovoruký Edward by si minimálne oči vypichol.

Miláčik tribún potom rozdával úsmevy na všetky strany a na futbal už mu nezostalo veľa síl.

Aj vďaka dobrému výkonu Šurinku v strede, pozornej obrane polčas 1:1 a ambície na bod z horúcej pôdy favorita.

V druhom dejstve asi pozerali domáci večer predtým Stalingrad, lebo takú paľbu a bombardovanie našej šestnástky, čo dávali do 58. minúty, sa len tak nevidí.

Paradoxne však udrelo na druhej strane, keď sa k lopte po rýchlej kontre dostal Jeď, adresným centrom hľadal nabiehajúceho Voza, za ktorého robotu však spravil dobiehajúci obranca a lobom upravil loptu do siete - 1:2.

Trochu sa už poznáme, skúste si tipnúť, aká je šanca, že by som premenil? Táto veta je klišé, ale pasuje sem.

Na kopačky Hornokrupčanov sa od tohto momentu vkradla nervozita, čo vyústilo do festivalu nepremených šancí domácich, ktorý nedokázali loptu dopraviť do štrikovaného ani z pol metra, prípadne ich vychytal dobre chytajúci Kuzmič.

Naopak, zahrmieť mohlo opäť na druhej strane, keď Vozo miesto prihrávky na osamoteného Jeďa zvolil len taký pluvanec, či keď Jeďo po pekných individuálnych prienikoch neuspel voči dobre chytajúcemu brankárisovi domácich.

Domáci tiež nehodili flintu do žita a naďalej pokúšali futbalové šťastie, aj za cenu rizika, keď vysunuli dopredu obrannú líniu, čo sa nakoniec aj ukázalo ako rozhodujúci moment, keď Zsali najskôr v 79. minúte hlavou vyrovnal na 2:2, aby v nadstavenom čase maradonovsky rozhodol o víťazstve domácich.

Po zápase potľapkávanie so skvelými divákmi, však niečo sme s nimi aj preskákali, gratulácie aj od protihráčov, ono to fakt trochen poteší, keď vám zagratuluje jeden z naj hráčov súťaže a klasika: "Vozo, čo si dáš? "

PETER VOZÁR