Trnavská legenda: Videl len na jedno oko, napriek tomu sa stal olympijským medailistom

ŠPORT - Atletika | 21.4.2015, 11.30, prispievatelia

Trnava sa stala rodiskom mnohých významných športovcov. No iba jeden získal medailu na kolbištiach olympijských hier. Zápasník Jozef Herda (21.4.1910 – 4.10.1985).

Jozef Herda. Foto: http://www.sportcenter.sk

reklama

Slovenský olympizmus si aktuálne pripomína nedožité 105. narodeniny tohto trnavského velikána telesnej kultúry, 124-násobného reprezentanta Československa.

Na strieborný stupienok vystúpil v berlínskych OH 1936 po skončení zápasníckej súťaže borcov do 66 kg v gréckorímskom štýle.

Pripomeňme, že v Deutschlandshalle zostal Trnavčan len na štíte Koskellu z Fínska. A pritom po ich nerozhodnom súboji sa rozhodcovia iba sporným pomerom hlasov 2:1 priklonili na stranu škandinávskeho zápasníka.

reklama

Podľa slov Henryho Herdu, jeho otec bol handicapovaný v priestorovej orientácii, pretože ako desaťročný utrpel úraz na oko a odvtedy videl iba na jedno. Počas zápasníckych súbojov to však súperi nepostrehli.

Pred krutým osudom sa J. Herda nezvykol kloniť. Ani vtedy, keď ho ako sedemnásťročného zámočníckeho tovariša vyhodili z práce, pretože vyliezol na trnavský cukrovarnícky komín a na ňom urobil stojku.

Vraj bolo preňho podstatné, že pri kamarátskych prekáračkách vyhral takúto krkolomnú stávku.

Život plynul ďalej. Mladý dobrodruh Herda si to pešky nasmeroval do stovežatej Prahy. Cesta mu trvala tri týždne.

V rokoch 1928 – 1942 obliekal v metropole nad Vltavou zápasnícky výstroj tamojších klubov AFK Stráž bezpečnosti a Waldes.

Zrejme urobil dobre, pretože v opačnom prípade sa mu mohol prihodiť osud excelentného pästiara Karola Baranoviča (AC Jánošík Trnava).

Rodák zo Špačiniec totiž v pražskej nominačnej kvalifikácii pre OH 1936 vyprášil českého súpera Hrubeša, no rozhodcovia škandalózne prisúdili domácemu boxerovi kvalifikačné víťazstvo na body a teda aj letenku do Berlína.

Jozef Herda ani počas pôsobenia v hlavnom meste ČSR nezabúdal na svoje rodné mesto. Domov sa vždy rád vrátil, tobôž ak išlo o výnimočnú udalosť.

Bolo tomu tak aj v auguste 1931, keď prijal rozhodcovskú rolu pri historickom prvom meraní síl Ťažkoatletického klubu Jánošík Trnava pred vlastným publikom.

Pozvali si naň zápasníkov z Modry. Vypredané hľadisko Orolskej záhrady videlo víťazstvo trnavského kolektívu 5:2.

Životné peripetie nepoddajného zápasníka mi nesmierne imponovali. O možnosť napísania návrhu na pomenovanie Námestia Jozefa Herdu v Trnave som najskôr požiadal dlhoročného televízneho kameramana, režiséra a zápasníckeho činovníka Henryho Herdu.

Po podpornom stanovisku od syna olympijského medailistu nasledovalo vypracovanie žiadosti pre poslanecké zastupiteľstvo mesta Trnavy.

Odobrenie môjho listu zo strany štatutárov dalo zelenú na prípravu oficiálneho krstu námestia. Stalo sa tak pri medzinárodnej olympiáde detí a mládeže Kalokagatia 1992.

Rovnako som postupoval pri ďalších dvoch pomenovaniach, Olympijská ulica a Štadión Antona Malatinského. Tiež v týchto prípadoch sa mi dostalo z mestského magistrátu kladných odpovedí.

Ešte raz bolo pre mňa potešením mať dočinenia so slávnym zápasníkom, zaslúžilým majstrom športu Jozefom Herdom. To keď poslanecký zbor malého Ríma súhlasne posúdil môj návrh na udelenie Čestného občianstva mesta Trnavy in memoriam za rok 2006.

Aj vtedy prevzal poctu za nezabudnuteľného olympijského medailistu jeho syn Henry. Stalo sa tak začiatkom marca 2007 pri sviatočnom podvečere v trnavskom Divadle J. Palárika.

Kedy bude mať Trnava podobnú príležitosť ocenenia ďalšieho rodáka za medailu z OH, vrcholnej športovej udalosti celej planéty?

Jaroslav LIESKOVSKÝ