Trnavské rybníky
reklama

Mäsovýrobe Gašparík udelili významné ocenenie: Ponúkame kvalitu, vraví šéf trnavskej firmy

AKTUALITY - Firmy | 10.2.2016, 08.31, Ján Král

Mäsovýrobu Gašparík odmenili za kvalitné výrobky. Trnavskej firme udelili ocenenie Značka kvality SK GOLD a Značka kvality SK, ktoré na návrh odbornej komisie udeľuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Značku kvality SK Gold v potravinárskom segmente získala spoločnosť za špekačky, bravčové mäso vo vlastnej šťave 420 g a Značku kvality SK za Bratislavské párky – Gašparík, Dusenú šunku, Pražskú šunku a Luncheon meat 420 g. Firmu, ktorá na trhu pôsobí od roku 1995 založil a vedie Róbert Gašparík. S podnikateľom, ktorý pochádza z Brestovian, sme hovorili nielen o jeho pracovnej filozofii.

Mäsovýrobe Gašparík udelili významné ocenenie: Ponúkame kvalitu, vraví šéf trnavskej firmy

Róbert Gašparík vybudoval v Trnave úspešnú firmu.

 

Ako vyzerali začiatky vašej firmy?

- Boli krásne. Prvý obchod sme mali v Križovanoch, začínal som za pultom ako predajca. Vtedy to bolo ešte tak, že ľudia čakali na mäso, teraz my čakáme na ľudí. Mäso sa vozilo dvakrát do týždňa. V utorok doviezli, do večera sme predali, v stredu sme nič nemali, vo štvrtok doviezli nové a v piatok zase všetko zmizlo z pultov. Taký bol kolobeh, no fungovalo to. Bola to doba po socializme.

 

 

Aký bol bežný deň, keď priviezli do predajne mäso?

- Pamätám si, ako som s babkami sedával na lavičke, na schodoch a čakali sme, kým dovezú mäso. Akonáhle mäso prišlo, začal som ho rýchlo rozrábať lebo babky už vbiehali do predajne s krikom: "Ponáhľaj sa, ideme variť!" Mali sme mramorový stôl, bez chladiacej vitríny, mäso bolo položené len na táckach. Do večera bolo mäso predané.

 

Mladý Róbert Gašparík na prvej predajni v Križovanoch nad Dudváhom.

 

Ako ste začali so spracovávaním mäsa?

- Kupovali sme bravčové polovice a zostávali nám z toho určité komodity. Nadbytočné výrezy sme začali spracovávať, prvý takýto obchod, kde sme mali aj malú výrobničku, sme otvorili na Kopánke pri kostole. Zo stehna sme robili šunku, plecko a krkovičku sme údili, z hláv sme vyrábali tlačenky. Postupne sme viac vyrábali ako predávali, pribrali sme teda ďalšie predajne s vlastným tovarom. A už to pomaličky išlo. Ďalšiu malú výrobu som mal u seba doma, potom v Bielom Kostole a štvrtú sme vybudovali na Linčianskej, kde je súčasné sídlo firmy. Ďalšiu chceme do dvoch rokov postaviť.

 

 

Kde?

- Máme vyhliadnuté priestory na Mikovíniho ulici v Trnave. Kapacity konzervárne v Maduniciach nám už nestačia, takže tú by sme chceli spustiť v Trnave ako prvú. V ďalšom roku plánujeme pridať rozrábku a expedíciu.

 

Súčasná predajňa na Linčianskej, ktorá je súčasťou sídla firmy.

 

Spomeniete si ešte na svoj úplne prvý výrobok?

- Boli to klobásky. Robíme ich dodnes, bez obmien. Ľudia sa naučili na naše výrobky. Asi im chutia, keď sme sa dostali až do tohto štádia firmy.

 

 

Ktorý výrobok považujete za svoj najoblúbenejší?

- Párky.

 

 

A ktorý je najpredávanejší?

- Štandardne klobásy, šunka a párky. Na týchto produktoch stojí každá mäsiarska firma.

 

Firma získala tento rok za svoje výrobky cenu Značka kvality SK.

 

Začínali ste podnikať sám, koľko ľudí zamestnávate dnes?

- Vo výrobe asi 70, v obchodoch zhruba rovnaký počet, spolu teda približne 140.

 

 

Po Slovensku máte dvadsať predajní. Plánujete expandovať aj do zahraničia?

- Okrem vlastných predajní máme aj desiatky ďalších odberateľov na západnom a strednom Slovensku. Spolupracujeme aj s distribútormi na východnom Slovensku. K zahraničiu poviem, že sa nebránime ničomu, ale je to zložité. Pôvodom sú nám mentálne, aj čo sa týka chutí, najbližší Česi. Nekupujú však od Slovákov takmer nič. 

 

V opačnom garde to však, žiaľ, funguje. Naše reťazce berú produkty od Čechov ako také ovce. Príde akýkoľvek český výrobca a jeho ponuku obchody prijmú. V Čechách sa toto nestane, oni od Slováka nezoberú, ani keby ponúkol lacnejšie a v lepšej kvalite.

 

V našich obchodných sieťach mi chýba to, čo naši rakúski aj českí susedia dodržujú i bez predpisu či zákona, a to je spolupatričnosť a podpora domácich výrobcov.

 

Ako príklad môžem uviesť prípad, ktorý sa nám prednedávnom stal. Oslovili nás dva zahraničné reťazce pôsobiace na Slovensku, s tým, že by mali záujem o náš konzervárenský program.

 

Keďže našou prioritou je spolupracovať so slovenskými reťazcami oslovili sme jeden nemenovaný slovenský reťazec. Ten našu ponuku odmietol z dôvodu, že jeho dodávateľom je český výrobca. Pri takejto odpovedi človek nevie, či sa má smiať alebo plakať.

 

Niektoré výrobky dostali aj ocenenie Značka kvality SK GOLD.

 

Majú podľa vás zahraniční výrobcovia v niečom lepšie mäsové výrobky, ako Slováci?

- Práve naopak! Stačí ak sa pozrieme len na šunky. Na Slovensku môže mať názov šunka, len výrobok z bravčového stehna. Naopak, v Čechách môže niesť názov šunka aj výrobok z bravčového pleca. Keď sa spýtam kontrolných orgánov, ako je to možné, odpoveď je, že majú inú legislatívu. Keď sa spýtam, ako to sem môžu dodávať, odpoveďou je voľný trh, EÚ. S ostatnými výrobkami je to podobné. Takže Slováci, kupujme slovenské!

 

 

Riadite sa touto filozofiou aj vo vašej firme?

- Samozrejme, snažíme sa podporovať slovenských výrobcov. Nech si zarobia Slováci, nechcem posielať peniaze do zahraničia. Bravčové mäso berieme z Myjavy od Svamanu, hovädzie z bitúnku v Hlohovci. Niektoré koreniny a prísady, ktoré sa nedajú dopestovať na Slovensku (čierne korenie, muškátový orech a pod.) a ostatný pomocný materiál (od obalov až po technológie) kupujeme od slovenských obchodníkov.

 

Príjemne vystupujúci zamestnanci vo vzťahu k zákazníkom a kvalitné produkty sú zárukou úspechu.

 

Hovorí sa o ťažkých časoch slovenských farmárov. Čo si o tom myslíte?

- Farmy na mäso sa v našej krajine dostali do polohy, že 90 percent produkcie bravčového mäsa chovajú u nás Dáni. Majú vysoko sofistikovaný proces chovu ošípaných. Niekedy platilo, že 2000 ošípaných chovali tridsiati ľudia, teraz sa stará o 5000 ošípaných 5 zamestancov... Vo výkrmniach majú veci nastavené cez modernú techniku, monitorujú všetko do detailov, presne dávkujú stravu i pitný režim. Denný prírastok u ošípaných je taký, že sa to slovenským chovateľom, ani nesnívalo. Myslím, že aj slovenský chovatelia by dokázali to isté, keby dostávali takú podporu, akú dostávajú Dáni či od vlastného štátu alebo z Európskej únie.

 

 

Heslo vašej firmy znie: Vieme, čo jeme. Prečo práve toto spojenie?

- Vždy sme sa snažili odlíšiť od ostatných, preto sme aj prežili príchod veľkých reťazcov. Keď prišli s nízkou cenovou politikou, držali sme si štandardnú kvalitu, naďalej ponúkali výrobky z kvalitného mäsa a nie zo sóje a separátu. Cenou sme hypermarketom konkurovať nemohli, ponúknuť sme však mohli vyššiu kvalitu. Z toho vyplýva aj naša filozofia.

 

Domáce dobroty od Gašparíka, ktoré nájdu uplatnenie v každej domácnosti.

 

Na Slovensko sa dováža veľa mäsa zo zahraničia. Aký to má dopad na kvalitu produktov, keď musí absolvovať neraz veľmi dlhú trasu?

- Takéto mäso býva väčšinou vákuovo zabalené. Abslovuje dvojdňovú cestu Európou do centrálneho skladu, kde sa musí vyložiť, rozvážiť, znovu naložiť a rozviesť po predajnej sieti. Toto mäso, unavené štvordňovou cestou a neustálym prekladaním pekne odbalia a ide na pult.

 

Ako to funguje vo vašej firme?

- Každé ráno nám vozia čerstvé mäso na rozrábku, kde sa mäso rozrobí a v priebehu dňa sa distribuje na predajne. Takže cesta mäsa k spotrebiteľovi je čo možno najkratšia pri dodržaní teplotného reťazca.

 

Párky, jaternice či zabíjačkové dobroty patria taktiež k pýcham mäsiarstva.

 

Čo si myslíte o trende dnešných gazdovských výrobkov?

- Ľudia by si mali pri kupovaní výrobkov na trhoch a jarmokoch dať pozor, nakoľko sú takéto výrobky často vyrábané v nevyhovujúcich podmienkach bez veterinárneho dohľadu a zlých technologických postupoch. Napríklad údenie je veľmi dôležité. Ak výrobky nie sú dostatočne osušené a začne údenie, na výrobky sa chytá decht a vzniká problematický výrobok. A už len samotný predaj, kde sa predávajú výrobky v 30-tich stupňoch bez chladenia je nevyhovujúci až zdravotne závadný. Ale v prvom rade si treba ujasniť, čo je a čo nie je gazdovský výrobok.

 

Vo vašej firme pracuje aj bývalý slávny futbalista Spartaka Marián Brezina. Pamätáte si ho ako hráča?

- Jasné, na Nikotína sa nedá zabudnúť, na starosti má rozvoz. Pracuje u nás aj jeho manželka. Marián bol futbalová hviezda, fandil som mu, navyše, jeho brat dlhé roky robil s mojím otcom. Ako zamestnanec je snaživý, pohodový, vždy usmiaty a ochotný.

 

Brezina sa preslávil aj tým, že si rád pred zápasom zapálil. Dovolíte mu aj v práci cigaretku?

- To nie, v žiadnom prípade. V rámci pauzy si však môže zapáliť na vyhradenom mieste.

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama