Trnava potopená na Bari

RELAX - Reportáže | 21.5.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Dunajské lode pod československou a následne aj slovenskou vlajkou niesli aj mená našich miest. Trnava a Piešťany boli vždy určené pre bielu flotilu – osobné lode. Nikdy sa podľa nich nevolala žiadna nákladná loď ani remorkér.

Zatiaľ posledná Trnava. Pred odchodom dostala maltskú vlajku a nové meno. FOTO: Emil Schenk a jeho archív

Investoval do domény a webového priestoru len pre to, aby svetu ukázal unikát. Snaží sa o zozbieranie komplexných informácií o lodiach na Slovensku. Emil Schenk sa im venuje odmala. Nikdy nebolo profesionálnym lodníkom ani námorníkom. Živí ho práca v stavebnej firme. „Niekoho bavia ženy, iného lode. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najkrajšie tvary majú spomedzi ľudí ženy, spomedzi zvierat kone a spomedzi technických vecí lode,“ vysvetľuje. „Vlakom a lietadlám sa venuje takmer každý. Ale nebojte sa, zaujímam sa aj o iné veci,“ dodáva s úsmevom. „Napríklad o zdravie, a robím aj reflexnú terapiu a masáže.“

Opacha na brehu
Lodí je na svete veľa. „Človeku by z toho hlava pukla. Plavba.net je len pre Dunaj a ostatné splavné vodné plochy u nás. K Slovenským lodiam na Dunaji o chvíľu pribudnú aj plavidlá Prvej dunajskej paroplavby z Rakúska a ďalej uvidíme. Možno pribudnú aj lode nedunajských štátov, ktoré plávali po Dunaji. V minulosti tu bolBoli tu Angličania, Francúzi aj Gréci. Po splavnení kanála Rýn – Mohan – Dunaj je tu krásne korzo lodí.“
Žiaľ, na Slovensku bolo veľa historicky zaujímavých plavidiel zničených, predaných alebo odvezených. Jediné chabé múzeum bola loď Kriváň, ktorú najprv podnikateľ Ľubo Roman dával dokopy spolu s občianskym združením Devínska brána. Spočiatku sa tváril prívetivo a kýval hlavou na myšlienku zachovania tohto unikátneho trojmotorového remorkéra. Chvíľu to aj vydržal. Dnes je z nej akási hororová opacha s hranatou nadstavbou na petržalskom brehu hneď pod Novým mostom.

Piešťany pred dvoma rokmi doslúžili. Čo s nimi bude ďalej? FOTO: Emil Schenk a jeho archív

Trajan a Marcus
Zle nedobre dopadli aj lode, ktoré niesli meno Trnava a Piešťany. Trnava bol najprv maďarský hydrobus, ktorý dlho slúžil ako vyhliadková loď v Bratislave. Jeho pôvodné slovenské meno bolo Družba. Dnes sa volá Morava. Hydrobusy z Vácu naša dunajská plavba na pohľad nerozumne kupovala a vzápätí sa ich zbavovala. Na tú dobu to boli veľmi spoľahlivé a elegantné plavidlá.
Hydrobus z tej istej lodenice bola aj loď Adam Trajan, ktorá plávala na Sĺňave v Piešťanoch. Keď doslúžila, stála pri priehrade Buková ako chatka. Dnes je z nej hausbót v Medveďove. Druhý Adam Trajan bol východonemeckej výroby. V súčasnosti pláva v Prahe na Vltave pod menom Poseidon.
Vody kúpeľného mesta brázdil aj Markus, modernejší nasledovník hydrobusov z Vácu. Ani on však na Sĺňave nezostal. Finančné záujmy vtedajších funkcionárov boli silnejšie. V Piešťanoch v súčasnosti slúži turistom katamaran Trajan ruskej výroby, ktorý predtým plával pod menom Domaša na rovnomennej priehrade.

Stará Trnava v štúrovskom prístave pod ostrihomskou bazilikou.  FOTO: Emil Schenk a jeho archív

Zramované rýchlolode
Trnava bola neskôr aj rýchloloď typu Meteor. Rýchlolode sa počas zvyšovania rýchlosti postavia na nosné podvodné krídla. Trup pritom letí nad vodou. Niekdajšie vedenie dunajplavby Trnavu pokútne predalo. V čase bombardovania a blokády bývalej Juhoslávie ju preplavili pod maltskou vlajkou. Nepriateľské štáty NATO nesmeli plávať po Dunaji na území Srbska. V Taliansku predaná Trnava plávala pod menom Marevivo. Dnes je potopená pri útesoch kdesi na Bari.
Menší typ rýchlolode Voschod nesie stále meno Piešťany. V minulom roku ho už vyradili z prevádzky. Zatiaľ stojí na polohe zimoviska osobných lodí v bratislavskom prístave.
Do nášho regiónu sa dostali aj lode nesúce mená iných miest. Voschod Púchov sa po našej najväčšej havárii osobných lodí na Dunaji, keď vyhliadková loď Martin zramovala dve rýchlolode, pričom jedna sa stala pre plavbu nepoužiteľnou, dostal do Hlohovca, kde z neho urobili reštauráciu Fliper. Neskôr stál v Piešťanoch. Tam ho aj rozpálili a odviezli do šrotu. Viac informácií na: www.plavba.net