Trnavské rybníky
reklama

Architekt o Mestských zásahoch: Je tu priestor nielen kritizovať, ale aj priložiť ruku k dielu

RELAX - Rozhovory | 2.3.2016, 14.08, prispievatelia

Do Trnavy prichádza projekt, ktorý ponúkne nový náhľad na verejný priestor a na ktorom sa môžu podieľať samotní občania. Jeden z jeho predstaviteľov hovorí o výnimočnej šanci zlepšiť vlastné mesto prostredníctvom svojich nápadov. O Mestských zásahoch nám porozprával architekt Michal Burák.

Architekt o Mestských zásahoch: Je tu priestor nielen kritizovať, ale aj priložiť ruku k dielu

Jeden z nápadov v projekte Mestské zásahy - športovisko pod mostom v Košiciach. 

reklama

 

Mestské zásahy ste realizovali už v niekoľkých mestách. Čo vás viedlo k iniciatíve k tomuto projektu?

- Ako architekti máme samozrejme k mestu, jeho architektúre a verejnému priestoru pomerne blízko. Popri každodennej práci sa okrem iných vecí voľnočasovo už niekoľko rokov venujeme neziskovému projektu UzemnePlany.sk, ktorým mapujeme stav urbanizmu a územného plánovania vrámci Slovenska.

 

Založili sme si rovnomenné združenie, ktoré svoje aktivity postupne rozšírilo o oblasť kultúrnych projektov zameraných na mesto a verejné priestory v ňom, činnosť sme dokonca rozšírili aj mimo slovenska.

reklama

 

Prvotným výraznejším impulzom pre tieto naše kultúrne aktivity bolo Európske hlavné mesto kultúry 2013. V každom meste obyvatelia vidia, že existujú priestory, ktoré sú zabudnuté alebo nefungujú.

 

Mnohokrát sme sa sami seba pýtali, čo s takými miestami robiť, ako im pomôcť, aby z nich neboli len nocľahárne pre bezdomovcov, skládky na odpadky… Jednoducho sme im chceli dať novú víziu a vytvoriť z nich niečo, čo môže mesto skrášliť.

 

A tak vznikli Mestské zásahy Košice a prišiel webový projekt, ktorý spočiatku nefungoval samostatne, bol súčasťou spomínaného webu o územných plánoch. Odozva však bola prekvapivo vysoká, rozhodli sme sa teda pre ďalšie mestá vytvoriť novú platformu zasahy.sk, kde každému mestu vytvoríme vlastnú subdoménu.


 

Ako sa môžu na Mestských zásahoch podieľať občania mesta?

- Špecifikom projektu (v mestách mimo Bratislavy) je, že sa otvoril priestor okrem architektov a dizajnérov aj verejnosti. Ktokoľvek má v meste nápad, má šancu navrhnúť nejaké zlepšenie. Už pri projekte v Košiciach sa nám potvrdilo, že verejnosť to zaujíma, keďže mnoho podnetov prišlo zo strany laikov.

 

Mnoho ich myšlienok bolo hodnotných, napriek tomu, že neboli dokonalé. K ich vizuálnemu vypracovaniu sa už následne postavili  profesionáli, architekti a dizajnéri a pretavili ich do konkrétnych návrhov.

 

Spravili sme preto aj sekciu podnety, kde neočakávame grafické návrhy, no ľudia aspoň premýšľajú o miestach, ktoré by radi zlepšili. Tým môže byť samospráva informovaná o veciach, ktoré nefungujú a nad ktorých zlepšením by mala rozmýšľať.

 

Architekt Michal Burák.
 

Niektoré návrhy z minulých projektov však nevyzerali veľmi reálne...

- Niekedy sa stáva, že prichádzajúce návrhy sú neobyčajné, takmer utopické. Vyzerajú zvláštne, ale ukazujú, že verejný priestor môže byť chápaný aj inak, ako to dnes považujeme za normálne.


 

Akými fázami bude projekt v Trnave prechádzať?

- Verejnosť môže už teraz na stránke www.trnava.zasahy.sk posielať podnety. Zjednodušene: ak sa prechádzam po meste a čosi mi vadí, odfotím si to, ak mám k tomu aj konkrétny nápad na zlepšenie, napíšem ho a text spolu s fotografiou pomocou formuláru na tomto webe odošlem. Ten sa uloží do registra podnetov.

 

V druhej časti, keď máme zozbieranú nejakú databázu nápadov na zlepšenie, už odbornejšia časť verejnosti (architekti, dizajnéri, kreatívne skupiny,...) môže na tieto podnety reagovať.

 

K vybranému alebo vlastnému nápadu vymyslí vizualizáciu jeho riešenia, ktoré následne pošle (s obrazovým návrhom, popisom, menom autora a predpokladanou výškou investície nutnej k realizácii) cez ďalší registračný formulár, tentoraz do sekcie projekty. Tieto projekty sú následne geograficky lokalizované a každé miesto je vyznačené na mape.

 

Po určenej uzávierke sa všetky projekty, ktoré sú uložené v databáze, začnú spracovávať. Výstupom mestských zásahov je publikácia, do ktorej sa dostanú zobrazenia všetkých projektov. Ide o akýsi kreatívny manuál, ktorý môže slúžiť verejnosti (laickej i odbornej) a samozrejme mestu ako partnerovi projektu, ktoré by malo z nápadov v budúcnosti čerpať.

 

Chýbať nebude ani výstava s panelmi, na ktorých budú zobrazené všetky návrhy. Rozbehne sa diskusia a na záver by sa zástupcovia mesta mali rozhodnúť, ktoré z návrhov sú najprínosnejšie či najrealizovateľnejšie. Mesto by malo kontaktovať jeho autora a pripraviť dokumentáciu s tým súvisiacu.

 

Konkrétne riešenie by následne mesto na vlastné náklady malo realizovať. Či pôjde o jednu alebo viac takýchto realizácií už závisí na vedení mesta. Nemyslím si však, že nájsť v pokladnici zdroje na všeobecné zlepšenie pohľadu na mesto a na to, čo občania naozaj chcú, by bol veľký problém.


 

S akou odozvou sa pri prezentovaní projektu stretávate - od verejnosti ako aj od samosprávy?

- Začnem od konca - pri poslednom projekte v Humennom bola spolupráca s vedením mesta nulová. Aj verejnosť zrejme na verejný priestor rezignovala. Čo sa týka najväčšej aktivity, tú sme zaznamenali v Nitre - od verejnosti ako aj od vedenia mesta.

 

Podobne ako Trnava, aj toto krajské mesto projekt zásahov samo iniciovalo. Veľmi aktívna bola aj samospráva v Liptovskom Mikuláši. V oboch týchto mestách sme sa teda stretli s pozitívnymi ohlasmi.  V Košiciach, kde sme projekt začínali, už reálne vidíme aj výsledky.

 

Jedným z návrhov bolo napríklad zazelenanie električkových tratí. Niekoľkokrát sme iniciovali, aby sa s týmto počítalo pri obnove tratí. To bolo ešte v roku 2011, je rok 2016 a môžeme povedať, že trate sú z veľkej časti zazelenané.

 

Mesto s týmto pri pôvodných plánoch nepočítalo, preto sme radi, že sa nám náš nápad podarilo presadiť a Košice sa týmto skrášlili. Aj v metropole východného Slovenska sme zaznamenali pozitívne ohlasy od obyvateľov.


Návrh na Zelené námestie v Nitre.

 

Viete už teraz povedať, ktorý z projektov, na ktorom ste sa podieľali, bol najúspešnejší?

- Mohli by sme povedať, že najúspešnejšie sú Košice, keďže v nich môžeme nájsť už niekoľko zrealizovaných projektov. Ako som spomínal, najväčšiu odozvu mala Nitra, no o úspešnej realizácii nápadu zatiaľ neviem. Viem však, že mesto už niekoľkokrát zisťovalo od nás, ako aj od iných autorov, za akých finančných podmienok by mohlo niektoré projekty zhotoviť.


 

Ako dlho približne celý projekt - od vyhlásenia až po záverečnú publikáciu - trvá?

- Prakticky ide o ročný projekt, oficiálne sa však začína niekedy v máji, júni a končí sa v decembri. Hovoríme o kampani, aby verejnosť reagovala, samotných návrhoch a o zhotovení publikácie na záver.


 

V Trnave nás však nečaká rovnaký harmonogram…

- Presne tak, v Trnave to bude skôr. Projekt sa vlastne rozbehol už koncom roka 2015, končiť by mať v lete. Podnety a projekty sa už zbierajú a práca s nimi sa začne v apríli. Výsledok by sme mali vidieť v júni a to v rámci vernisáže a vydanej publikácie. Toto časové posunutie je veľmi pozitívne, letné ukončenie zásahov môže byť zavŕšené rôznymi aktivitami v exteriéri, ktoré môžu priniesť popri výstave v Synagóge jednotlivým projektom ďalšiu publicitu.


 

V čom ešte budú trnavské zásahy iné?

-Projekt je výnimočný aj v tom, že mesto chce pomáhať viac ako inde, napríklad chce samo vytipovať vhodné lokality, ktoré sú v zanedbanom stave.

 

V Humennom vymysleli takéto prepojenie námestí.
 

Čo môžu mestské zásahy priniesť obyvateľom?

- Každý, kto v meste žije ho nejakým spôsobom vníma. Každý absorbuje jeho priestor a každému na ňom aj niečo vadí. Práve toto je vynikajúca možnosť zmeniť to, čo sa nám nepáči na niečo, čo sa nám páčiť bude. Je tu priestor nielen kritizovať, ale aj reálne priložiť ruku k dielu. Obnova mesta by sa mala diať nie zhora nadol, ale práve naopak - najviac by sa mala angažovať verejnosť. Poslanci sú len zástupcami, občania vedia najlepšie čo ich trápi a tu môžu ukázať nielen to, čo by chceli zmeniť, ale môžu ukázať aj to, ako to zmeniť.


 

S akými návrhmi sa stretávate najčastejšie?

- Rezonuje téma chýbajúcej zelene, občania chcú viac parkov, redukciu cestných komunikácií, kde často nechýba súboj autá vs. chodci. Ľudí zaujíma aj šport v rôznych podobách - potrebujú sa hýbať, a preto vídame aj návrhy horolezeckých stien, workoutových ihrísk či bike a skateparkov. Častou témou sú aj vodné plochy a rôzne spôsoby ich využitia.


 

Existujú aj nejaké štatistiky mestských zásahov, ktoré boli vo vašej réžii?

- Za sebou máme viac ako 300 projektov. V Košiciach a Prešove ich bolo okolo 150, v Nitre okolo 100, Liptovský Mikuláš 50, v Humennom vyše 20. Na weby nám klikajú tisíce ľudí, úspech u verejnosti je teda jasný.


 

Môžu sa do projektu okrem mesta zapojiť aj súkromní investori?

- Zatiaľ sa niečo také nestalo, vždy ide o podporu mesta. Pevne však veríme, že sa raz niekto zo súkromnej sféry nájde. Jeden takýto projekt sme už riešili bez participácie mesta, išlo však len o našu vlastnú iniciatívu.

 

Autor: JÁN JANOČKO

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama