Futbalová glosa: Dobré zasunutie dvíha sebavedomie, padli aj Bacharillos

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 2.5.2016, 14.36, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Tomáš Sedlický patrí medzi opory Hrnčiaroviec, Vozo ho vo svojich glosách spomína často. Foto: jkr

reklama

Tentoraz písal "Vozo" odľahčene o zápase Hrnčiarovce - Leopoldov 3:1 (1:0) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
prvým a vážnym príznakom staroby je, keď začnete používať vetu: „Nechcem hovoriť, že ja som vám to hovoril, ale hovoril som to.“

Druhým príznakom je, keď sa to nakoniec aj splní. Posledná veta minulého blogu bola žeravým znamením ostudu.

reklama

A tú sme si nespravili. Čo nespravili? Akova som napísal, zdolali sme jeden z najlepších tímov súťaže.

Ustáli sme začiatok, keď po rohovom kope sme nevedeli dostať loptu z našej šestnástky. Najprv Sedlo trafil Miloša do manželského zväzku, potom Rado Van trafil Sedla, potom niekto trafil sám seba. I pobavili šme še.

Ale potom to prišlo. Siedma minúta a Queto nasadil štýl úhor. Od polovice ihriska popri pravej lajne sa poprešmykoval až k lajne šestnástky, spätnou prihrávkou našiel na jedenástke voľného Šurinku, ten však brankárovi hostí vyprášil len rukavice, následnú dorážku Sedlo chrbtom bráne mieril tesne nad.

Predzápasové prognózy hovorili jasne, slabšie kusy by boli spokojné aj s bodom. Najmä prvý polčas boli futbalovejším tímom hostia, rezultovali z toho však len štandardky, alebo rohové copy, ktoré pohotový Boxič s námahou, ale kryl.

Udrieť mohlo na druhej strane, keď v15. minúte Rado Van na hranici pokutového územia volejom mieril vedľa.

Nešlo nám to úplne podľa predstáv, dobrý pressing hostí viedol k ľahkým stratám lopty, pochvalu si však zaslúži celý domáci tím za obetavosť. Miesto Ty k..., alebo čo ci …, všetcia ako jeden muž bojovali a navzájom sa podržali. A to ste ešte neboli v sprche.

Zlomovým momentom sa ukázala byť 30. minúta. K tragickej malej domov sa dostal starý dobrý Jeďo a nikým neatakovaný si vychutnal bezmocného gólmana hostí - 1:0.

Dôležité a zlomové preto, lebo už jednoducho potreboval zasunúť. Zasúvať je dôležité. Dobré zasunutie totižto dvíha sebavedomie. Neviem ako to pomáha tým, čo sa do nich zasúva, po tomto okamihu sme sa však utvrdili v tom, že dnes to dáme.

Plány nám mohol trochu zhatiť ešte hlavičkujúci obranca hostí, ktorý po rohu z dobrej pozície mieril tesne vedľa.

Polčas.

Horúci artikel na trénerskom poli José koučoval z pozície hlavného treťoligový Nestarýotec a dočasne tak musel preniesť trénerské kompetencie na Jeďa, nezabudol však na nás, pripravil víťaznú zostavu a váhou Jeďovej autority preniesol víťazného ducha do kabíny.

A taký pekný dopis napísal, že jednu ruku som mal v trenkách a s druhou som si slzy ucíral. Potom sa mi to poplietlo, a že Vozo, čo to máš na tvári? A já že. To bude len slina.

Druhé dejstvo.

Že nám hostia neprišli pogratulovať k záchrane mohol potvrdiť v 50. minúte Beko, po Dudkovom zaváhaní, dobrým vybehnutím mu strelecký uhol zmenšil Kuzmič a hosťujúci útočník mieril vedľa.

Čo bolo dôležité, dodržalo sa, čo sa povedalo v kabíne. Udržať prvých 15 minút druhého polčasu, čo sa aj dokonale podarilo.

Kým prvú polovicu boli futbalovejší hostia, od 60. minúty sa prejavil Josého rukopis, ktorý nám po zápase vysvetlil António z Brazílie. 

„Voso, dobre, tink, tink, tink, áááááááá (rukou ukázal, dlhú loptu za obranu) Dobre trénink. Kužele.“ A na ebenovej tvári vyčaril snehobiely úsmev.

Akcie na dotyk v strede a lopty za múry leopoldovskej väznice narúšali morálku hosťujúceho mančaftu. Chvíľami preťažená defenzíva hostí upratávala lopty do zázemí, do rohu, či autu.

V 67. minúte Maťo z rohu dal nacvičený signál na hlavičkový prízrak Sedla, ktorý jemným ťuknutím poslal loptu k vzdialenej žrdi.

2:0.

Bacharillos však neprišli len tak, že chlapci, ste synťapickí, tu máte body, o minútu na to si nás obložil Žemla, keď nádhernou strelou z 22,86 metra od žrde skóroval. Mohol Kuzmič plávať vzduchom, koľko chcel.

68.minúta: 2:1.

Pekný futbalový moment. Ale to čo by bolo, keby Sedlova superšajba z halfvoleja zapasovala do vingla? Dig, Ronaldo by si to púščal, jak já to nemecké porno na véháeske. Domŕtva.

Sila mužstva sa však prejavuje v ťažkých okamihoch, gól nás nezlomil, ďalej sme produkovali svoju hru, krátke presné prihrávky v strede s nacvičenými prihrávkami na nabiehajúcich krajných bekov Majcona s Milošom.

Z toho boli velké mraky nad leopoldovskou pevnosťou, nezapršalo však z nich, ale po učebnicovej akcii, keď Sedlo tajmingovou prihrávkou našiel napravo Jeďa, ten sa obliekol do fraku, natiahol snehobiele rukavičky a Maťovi naservíroval gólovú lahôdku.

70.minúta 3:1.

To sme vo víťazstvo uverili aj my hypnotizéry vzadu, čo sme sa snažili silou vôle tlačiť čas na svetelnej tabuli.

Detronizovaní hostia sa spoliehali na agilného Ajpeka, na jeho smolu však operoval v priestore, kde kraľoval Rado Van, prípadne vypomohol celý kolektív.

Obrovské kvantum, penzum, pms a menzes práce odviedol Queto aj krajní bekovia. Ostatne, celé mužstvo nepripustilo záverečný tlak hostí, naopak, pochovať ich mohol v 78. minúte Jeďo, keď po Quetovej prihrávke sprava z päťky prestrelil.

Budiž mu prominuto, Sefko síce hovoril, že či sa nehaNbí, ale nemá sa za čo. Prístupom na hrišči, ale aj pred zápasom, no a najmä prehľadom pri prvom góle dvihol vysoko víťaznú zástavu Hrnčiaroviec.

Očami som nakoniec dotlačil tú tabuľu k 90. minúte, po ktorej sme sa mohli zaslúžene radovať z víťazstva.

3:1.

A jedno si ešte neodpustím, neviem, kto diktuje do novín, že súperi podali proti nám slabý výkon. Hráte vždy to, čo vám dovolí súper.

Napríklad Leopoldovčania boli vo viacerých fázach futbalovejším tímom. Kvalitu sme tiež ale ukázali aj my.

Takému Sedlovi napríklad prišla ponuka práce z letiska Heathrow, né Tetrov, k...amarát. :-) Že hľadajú vedúceho dispečingu, že na youtube videli jeho rozum.

A tak to je na celú jar. Vyrovnané partie s každým tímom aj z vrchu tabuľky, často sme boli futbalovejší.

Čo je dôležité, partia sa zastabilizovala, káder sa kvalitou začína plniť aj na lavičke. Muňo, Majo, rekonvalescent Valšo, nohy už svrbá aj Eriksona, tajné tromfy Kuro s Mirkom.

Ale najhlavnejší tromf Nemo. Náš najvernejší a najoddanejší fanúšik. Naše štístko.

Ale už začínam byť melodramatický. Zatracená senilita.

V sobotu juhozápadné derby s Linčom. Tri body. V utorok poobede začnem dvíhať telefóny.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR