Futbalová glosa: Ako sme na Prengo Cup-e vyhecovali Oligarchov k triumfu

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 27.6.2016, 07.00, prispievatelia

Peter Vozár sa drží hesla, že futbal na nižších úrovniach treba brať s nadhľadom. To sa prejavuje aj v jeho glosách. Tentoraz písal o turnaji SWAN PRENGO CUP 2016, kde nastúpil za tím spoločnosti WebHouse.

Peter Vozár na turnaji SWAN PRENGO CUP 2016 hosťoval v drese WebHouse, prevádzkovateľa portálu trnavskyhlas.sk.

reklama

Milí priáteliá,
obsiahnuť s takou malou hlavou takú veľkú akciu ako Prengo cup sa jednoducho nedá. Pôvodne teda ani nejaká glosa v pláne nebola, ale ľudia to chcú, navyše, tá pozvánka do oficiálneho tímu redakcie zaväzuje.

Tak dám len pár vysoko subjektívnych postrehov a pár viet o tom, ako sme držali do posledných minút v napätí neskoršieho víťaza.

Klobúk dole pred organizátormi, takmer 70 mužstiev, hralo sa prakticky na všetkom, čo bolo aspoň trochu zelené. 

reklama

Bolo aj také, že cezpolné tímy a ktoré úplne že precestovali celé Česko, Slovensko na koňovi, alebo kuňovi, len pred Trnavou museli presadnút na kona. Na hranicách s Trnavou im zabavili makčen.

A jeden týpek bol aj s čajkou a tá mala mačku, asi ju svrbela, tak celú cestu mňaukala, a došli do Trnavy a porád mnau, mnau.

Čajka radšik držala zobák.

A totok som si vypočul od pána Krišota, dával to na pána večer, tak si honorár budeme deliť.

Ale iné som totok.

Chcel.

Z nedostatku vlastnej invencie počúvam, kde sa čo povie, tak som sa dostal aj k intímnemu životu Oliho Kahna, a teda viacej vecí som si vypočul, ja už kolkorázy prídem do šenku a tam hukot, vojdem a ticho, až kým neodídem.

Znova hukot.

Ťažký život novinárskej hyeny.

Ale g fotbalu.

Redakcia postavila základ mužstva na hráčoch bez velkých mien, prvý zápas 0:5, čert to ber, piatky bývajú ťažké, na druhý sme chystali veľké kabele a výhovorky, prečo musí každý odísť.

Dali sme však gól a znárodnili londýnsku, respektíve Chelsea MHD. A celú flotilu postavili pred bránu.

Dobre, tak herný prejav nebol oslňujúci, ale normálne, že raj pre fotografov. Fešáci a všetci pred vlastnou bránou.

1:0.

Tretí mač konečne hrateľný súper, to sme si dovolili aj tri prihrávky a dokonca aj tri góle, ba niekoľko šancí sme i pozahadzovaľi.

3:1.

To v tábore budúceho šampióna začalo vyvolávať veľké obavy. Tabuľka hovorila jasne. My 6 bodov, oni zatiaľ len 5.

V prípade nášho víťazstva, či nejakej ukopanej remízy, že ahoj, čau a nazdar.

Oligarchovia však vedia ako na to, len som zvedavý, či sa od budúceho týždňa budem voziť na Qé sedmičke.

Vesmír sa prestal rozpínať a Zem točiť, keď v 7. minúte sa k odrazenej lopte dostal Vozo a rútil sa na Strapa.

Kým si však stihol rozmyslieť vôbec ďalší krok, pribehol Čonky, loptu mu zobral, otočil sa na vlastnej rohovej zástavke a vyšprintoval s ňou do nášho pokutového územia.

Vynikajúca práca kondičného trénera!

Náš tlak však pokračoval, útočili sme aj brankárom, Radis brankáris vyviezol loptu do súperovho pokutového územia, tam dal Mikimu ešte jasle, ale opäť smola.

Desať minút pred koncom duelu zakombinoval Vozo s Andrejom Baničom, ten mu prihral na volej, ale s tú drevenú p..u vyvolal len všeobecné pobavenie.

Konečne resumé 0:6.

Rozebrali nás jak lego. Také šupovice, že keby netrafili našu bránku, tak v Cíferi tie lopty niekomu ublížia.

Dig, ten Miki, pozerám na neho, on na mna a smerom k bráne. Ja reku nevybehnem, žeby si zo mna chuja spravil, jako chcel som to pozične. A Miki že pác. Tým jedným okom, čo do vingla kukal, tak lavačkou to tam upratal.

Ale sme ich vyhecovali.

Už ked zdolali nás, bolo jasné prvé miesto, ako neni o čom.

Zdolali najvačšú prekážku a potom išli z kopca.

Zaslúžene. 

Aspon, čo som videl.

Akcijka vynikajúca, ešte raz dekel dole pred organizátormi, budúci rok, čo tí ihriská roztáhnu až do Špačinéc?

Nazdááááár

P.S.: Spoločné sprchy a viac ženských družstiev.

PETER VOZÁR