Kuvajt je zaberačka. Tréner Ivan Hucko občas na tréningu rieši aj bitku

ŠPORT - Futbal - Spartak | 30.5.2011, 11.04, Ján Král

Ivan Hucko je trénerský svetobežník. Zo Spartaka odišiel pred štyrmi rokmi do Bahrajnu za Milanom Máčalom. Dnes spolu pracujú v kuvajtskej Kazme. Hucko vo funkcii asistenta trénera.

Rodinná pohoda v Kuvajte. S dcérou Katarínou (vľavo) a manželkou Janou. Foto: archív ih

reklama

Ako sa darí Kazme?
- Ligová súťaž sa skončila, obsadili sme štvrté miesto. Darí sa nám v súťaži GCC klubov (turnaj tímov arabských krajín). Vyhrali sme skupinu a postúpili do štvrťfinále. Semifinále bude v septembri, pokúsime sa tam prebojovať. Hráme aj Emirov pohár. Minulý rok Kazma postúpila až do semifinále, a bola preto nasadená priamo do druhého kola. Uvidíme, ako sa nám bude dariť teraz.
V arabskom svete ste od svojho posledného odchodu zo Slovenska už štyri roky. Neťahá vás to domov?
- Už som to viackrát povedal - som profesionálny tréner a vždy sa asi budem musieť riadiť podľa toho, odkiaľ prichádza možnosť pracovať. Zatiaľ veľa pracovných príležitostí z domova neprišlo, preto som v zahraničí.
Spartak angažoval nového trénera Pavla Hoftycha. V hľadáčiku však bolo viacero kandidátov, patrili ste k nim aj vy?
- V tomto roku som od Trnavy nedostal žiadnu ponuku.
Poznáte sa osobne s Pavlom Hoftychom?
- Nie. Stretli sme sa na ihrisku ešte ako hráči. Osobne a ani ako trénera ho však nepoznám.
Sledujete vystúpenia trnavského Spartaka?
- Samozrejme, celú ligu. Spartak mal zložitú sezónu. Mužstvo sa formovalo, vytvoriť tím v priebehu jedného prípravného obdobia a chcieť od neho hneď výsledky je trochu zložité. Aby mužstvo podávalo stabilné a kvalitné výkony, potrebuje dlhší čas hrať pokope. To bolo vidno na Žiline i Slovane. Družstvá, ktoré sa prepracujú na špicu, hrajú spolu roky. Trnava to bude mať ťažké i v ďalšom ročníku.
Trnavčania si vás pamätajú ako impulzívneho trénera, ktorý burcoval mužstvo celý zápas. Zmenil niečo v tomto na vás arabský svet?
- Myslím si, že hráčov treba usmerňovať. Niekedy majú inú predstavu, než to, čo od nich tréner reálne chce. Upozornenie je teda namieste. Hráč vidí na ihrisku iba určitý výsek, tréner má spoza čiary lepší prehľad a dokáže poradiť. Niekedy je veľmi dôležité takpovediac ukričať zápas alebo aj tréning, aby sa hráči udržali v tempe. Predsa len, keď príde zvukový signál, spozornejú a pracujú vo väčšom nasadení, ako pri tichu.
V Kazme ste začínali trénerskú kariéru v roku 1993, teraz ste sa vrátili. Do známeho, alebo zmeneného prostredia?
- V klube zostalo veľa rovnakých ľudí, zmenil sa prezident. Stal sa ním bývalý basketbalista. Kazma je typ klubu, akými bývali kedysi na Slovensku telovýchovné jednoty. Ide o združenie štrnástich oddielov, majú basketbalový, volejbalový, hádzanársky, atletický tím a iné. Kazma patrí medzi štvoricu veľkých klubov v Kuvajte. Ľudia sa tam striedajú takým spôsobom, že tí, čo za mojej éry hrávali futbal, robia teraz funkcionárov. Pri príchode som sa spoznal takmer so všetkými.

Ivan Hucko prešiel s Milanom Máčalom (vpravo v červenom) kus arabského sveta. Spolu trénovali i v Bahrajne. Foto: archív ih

reklama

Aké postavenie má futbalový klub?
- V tomto svete je futbal číslom jeden. Aj keď musím povedať, že na štadióny veľa ľudí nechodí. Každý zápas je však v televízii. V Kuvajte sú dva kluby, ktoré majú relatívne solídnu návštevnosť a ich vzájomné zápasy sleduje aj dvadsaťtisíc divákov. Duely ostatných tímov ale majú veľmi nízku návštevnosť. Možno na Inter kedysi chodilo viac ľudí.
Ktoré športy sú v Kuvajte na rebríčku popularity hneď za futbalom?
- Na dobrej úrovni je hádzaná, mnoho ľudí fandí basketbalu, i keď medzinárodné úspechy reprezentácia nedosahuje.
Patria futbalisti k celebritám? Spoznávajú aj vás na ulici?
- Všetci ľudia poznajú futbalistov, trénerov i ľudí, ktorí pracujú okolo tímov. Na futbal síce chodia malé návštevy, rodiny však sedávajú v dewaniách – miestnostiach, kde sa večer zídu muži, sedia dookola a rozprávajú o svojich zážitkoch počas dňa. Majú tam aj televízor a väčšinou pozerajú futbal.
Futbalisti majú status profesionálov alebo amatérov?
- Už druhý rok dostávajú čiastkovú podporu od štátu vo forme peňazí, u nás niečo v štýle kalorického. Na tunajšie pomery ide o veľmi malú čiastku. Myslím si, že dorastenci na Slovensku, ktorí majú uzavreté zmluvy, zarábajú lepšie.
Aké je to pracovať s futbalistami, ktorí nemajú finančnú motiváciu a všetko závisí od ich dobrovoľnosti?
- Veľmi ťažké. Prešiel som kus arabského sveta a Kuvajt je ešte špecifickejší ako ostatné krajiny. Náročné to je ohľadne disciplíny a vôbec celého tréningového procesu. Je to dobrá zaberačka a škola pre trénerov, ako motivovať hráčov bez toho, aby mali na hráčov páky. Jediná možnosť je nájsť pre nich motiváciu. Teda hru, ktorá ich chytí, pri ktorej zo seba dostanú všetko, čo v nich je. To je jediná možnosť. Pri súťaživosti hráčov niekedy prichádza na tréningu aj k ostrejším výmenám či dokonca bitke. Človek ale aspoň vie, že im na tom záleží.
Musíte kvôli tomu okresávať aj svoje tréningové plány?
- Často musíme prispôsobovať tréningový proces počtu hráčov, ale napríklad aj počtu brankárov. Človek si pripraví tréning s určitým počtom brankárov, príde na tréning a zistí, že má iba polovičný počet gólmanov, prípadne sa nedostaví žiaden. To je veľký problém a človek musí improvizovať.
Aká je mentalita kuvajtských futbalistov?
- Všetko vychádza zo spoločnosti, ako na Slovensku, tak i tu. Ľudia s kuvajtským občianstvom sú celoživotne zabezpečení, štát za nich od narodenia až po smrť preberá náklady na život. Nie sú teda prinútení na sebe tvrdo pracovať. Preto vždy hovoríme, že futbalisti ešte oproti ostatnej populácii tvrdo makajú. Súčasná mladá generácia je, čo sa týka správania a prístupu k práci, problematická. Myslím si, že štát s tým bude mať v budúcnosti veľké problémy.
Hrá za Kazmu futbalista, ktorého by ste v prípade návratu na Slovensko odporúčali ako posilu?
- Našli by sa možno aj viacerí, museli by ale určite zmeniť svoj prístup. Hráči z tohto regiónu sú veľmi talentovaní, rýchli a technicky zdatní. Na druhej strane však majú na nízkej úrovni psychickú odolnosť, disciplínu a prah bolesti v súbojoch. Máme v kádri stopéra Obinnu z Nigérie, ktorý odohral takmer celú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. Na šampionáte v Juhoafrickej republike nebol. Hrá veľmi dobre pozične, má dobrú hlavu, no už rýchlostne nestačí. Niekedy, keď sa dostane do šprintérskeho súboja s domácimi hráčmi, má problémy. A pritom nie je až taký pomalý. Kuvajtskí futbalisti sú však schopní na desiatich metroch ho nechať päť metrov za sebou.
Koľko legionárov pôsobí v klube?
- Naraz môžu hrať traja. S Nigérijčanom Obinnom pôsobí v stopérskej dvojici Brazílčan Sandro, ide o odchovanca Fluminense. Na kuvajstské pomery dosť dobrý stopér. Mali sme aj stredopoliara z Kene, ale ten po polovici sezóny odišiel. Ďalej je tam ešte brazílsky útočník Alexander, ale príliš nehráva.
S Milanom Máčalom spolupracujete už roky. Aký je povahovo?
- Nemôžem na neho povedať jedno krivé slovo. Ide o veľmi pohodového človeka. V civilnom živote som ho snáď ešte nezažil v zlej nálade. Samozrejme, na ihrisku sa občas musí rozčúliť. Celé gro jeho trénovania je založené na hre. To je dôvod, prečo je v arabskom svete úspešný.
Kedy sa opäť dostanete na Slovensko?
- Naposledy som bol doma začiatkom augusta. Ak sa nám podarí hrať finále Emirovho pohára, ktoré je 7. júna, tak je tu predpoklad, že potom by som sa mohol dostať na pár dní domov.
A kedy sa vrátite aj pracovne?
- Horizont je len jeden. Keď príde ponuka na prácu. Ostatné je vec dohody. Mám v Kuvajte zmluvu ešte na rok, sú v nej však klauzuly, že by sa dala do konca mája vypovedať.

Na lavičke počas pôsobenia v Trnave málokedy obsedel. Foto: Eleonóra Szombatová

Ako si zvykla vaša rodina na život v arabskom svete?
- Poznajú ho, dcéra chodí do anglickej školy a myslím, že je spokojná. Predsa len, prístup anglických učiteľov a spôsob výučby je iný ako u nás.
Ovplyvňuje islamské náboženstvo aj futbalovú sféru?
- Majú svoj modlitebný čas, čo rešpektujeme. Ale inak viera do futbalu nezasahuje.
Ako trávite voľný čas?
- Ráno vozím dcéru do školy. Cesty sú v Kuvajte výborné, ranná špička však býva hustá. Potom si väčšinou ideme s manzelkou zabehať, zašportovať. Večer mávame tréning, pretože momentálne sú tu vysoké teploty. Dnes bolo 43 stupňov a teplota má stúpať. Treba ale povedať, že klíma je tu iná, do štyridsiatky sú teplá ešte znesiteľné.
Akí sú Kuvajťania šoféri?
- Z arabského sveta nie najhorší. V Saudskej Arábii sú oveľa horší. Tam nerešpektujú pravidlá a jazdia mimoriadne rýchlo. V Dubaji zasa policajti za porušovanie predpisov zatvárajú, berú autá. V Kuvajte sú cesty monitorované kamerami a radarmi. Neplatia sa tu pokuty na mieste, ale raz za rok s autom musíte ísť zaplatiť zákonné poistenie a vtedy vám to spočítajú aj s prehreškami. Pochválim sa, že zatiaľ som tento rok nedostal pokutu. I keď v minulom som platil za jazdu v protismere na parkovisku.
Byrokracia je vraj tiež jednou z charakteristík arabského sveta. Je to tak aj v Kuvajte?
- Najbyrokratickejšia krajina je Egypt, odtiaľ to prišlo. Aj v Kuvajte pôsobí mnoho úradníkov z tejto krajiny. Mám však už, samozrejme, skúsenosti, ako čo vybavovať. Najlepšie je vziať si so sebou Kuvajťana a s ním človek vyrieši všetko.
Bývate neďaleko mora. Zájdete občas na pláž?
- Dom máme neďaleko jachtového prístavu. Kúpanie je tu však veľmi zložité, príde sa totiž pozerať veľa ľudí, a to je nepríjemné. Keď vidia nezahalené telo, akosi ich to priťahuje. Ak ideme k moru, tak cez víkend zájdeme osemdesiat kilometrov za mesto, kde je pekná pláž.
 

Kto je Ivan Hucko
Ivan Hucko sa narodil 3. januára 1965. Pôsobil v Ružomberku, Spartaku Trnava, viedol reprezentačnú devätnástku. S trénerskou kariérou začal šesťročným pôsobením v Kuvajte v roku 1993, neskôr trénoval v Saudskej Arábii, Bahrajne, aby sa vrátil do kuvajtskej Kazmy. V Kuvajte žije s manželkou Janou a dcérou Katarínou, starší syn Ján kedysi hrával futbal, teraz sa však venuje produkcii hudby. Ivanovým otcom je Ján Hucko, ktorý sa ako tréner podieľal na zisku dvoch z piatich majstrovských titulov Spartaka. Najprv ako asistent, neskôr ako hlavný tréner.

CNN Slovákov ignorovala
Ivan Hucko sa zaujímal aj o hokejové majstrovstvá sveta, ktoré sa prednedávnom uskutočnili na Slovensku. „Výsledky som sledoval. Hokej však hrá možno tridsať štátov na svete. Aj americká televízna stanica CNN radšej prezentuje šoty z NHL, o majstrovstvách sveta na Slovensku som sa z ich správ nedozvedel nič. Chytám ale niektoré nemecké stanice, tie zápasy, našťastie, vysielali, takže som si čo-to pozrel."