Cez víkend sa pôjde Veľká cena Piešťan, cestné motocykle obsadia letisko

ŠPORT - Ostatné športy | 17.8.2016, 10.05, prispievatelia

Pohľad na bohatú históriu oceľových tátošov v kúpeľnom meste pod Považským Inovcom.

Jedna z podôb zemskej príťažlivosti patrí k motošportu. Foto: K. a G. Rögnerovci

reklama

Piešťanský trojuholník, Cena Slovenska, Veľká cena Slovenska. Tieto podujatia postupne tešili motoristických priaznivcov v meste so symbolom lámača bariel.

Najbližšie, 19. – 21. augusta, zamieri do Piešťan početná rodina slovenských aj zahraničných krotiteľov dvojkolesových oceľových koní.

Výnimočná chvíľa si najskôr zaslúži exkurz do rozsiahlej motocyklovej histórie v centre slovenského kúpeľníctva.

reklama

Písali ju bohatieri rýchlych okruhov zo všetkých končín zemegule. Vrátane Austrálie, Nového Zélandu, Juhoafrickej republiky, Rodézie (teraz Zimbabwe), Kanady, USA a Venezuely.

Úvod pre Hockingove Nortony

Burácajúce Piešťany mali skvelé motocyklové obsadenie medzinárodnej Ceny Slovenska hneď od prvých kapitol.

V ouvertúre, 13. júla 1958, si dva zlaté vavríny vyjazdil na strojoch Norton už vtedy populárny Gary Stuart Hocking z Rodézie, o tri sezóny neskôr dvojnásobný majster sveta (350, 500).

Takéto dramatické okamihy bývali na Cene Slovenska samozrejmosťou. So štartovým číslom 52 upaľuje rakúsky reprezentant Siegfried Minich, trojnásobný absolútny víťaz piešťanských pretekov (1981, 1982, 1986). Prvého zľava vidno Hlohovčana Petra Baláža, ktorému na letiskovom okruhu pripadol celkový primát v CS 1980. Foto: archív jl 

Žiaľ, ako 25-ročný zahynul v pretekoch automobilovej ef-jednotky za volantom Lotusu. Do večnosti sa pobral na sklonku roka 1962 v juhoafrickom Durbane.

Ďalším esom na piešťanskej trati 1958 bol víťaz štvrťlitrov Jim Redman, pôvodom z Londýna. Do Rodézie odišiel v päťdesiatom druhom roku.

V celosezónnych bilancovaniach 1962 – 1965 získal šesť titulov majstra sveta. Dokonca sa stal prvým jazdcom celej planéty, čo v jeden deň vyhral tri kubatúry Grand Prix.

Austrálčan Tom Phillis, víťaz premiéry piešťanskej CS do 125 kubíkov a v tom roku aj celkový premiant rovnakého seriálu MS, už takúto poltuctovú bilanciu nestihol. Rodák zo Sydney zomrel v júni 1962 pri Tourist Trophy na ostrove Man.

Vyše sedemkilometrový prírodný okruh na okraji Piešťan, s obrátkou pri Hornej Strede, poznačil pri 1. edícii CS tragický skon skúseného Štefana Uhlíka z Nového Mesta nad Váhom, v päťdesiatych rokoch pravidelného účastníka najmä mestských motocyklových podujatí na západnom Slovensku.

Obráťme však smutný list, prelaďme na pozitívnu strunu.

Balážova pomoc Piešťancom

Koncom päťdesiatych a predovšetkým v prvej polovici šesťdesiatych rokov malo Československo svetoznáme motocykle (Jawa, ČZ) so svetoznámymi pilotmi (František Šťastný, Gustav Havel, František Srna, Stanislav Malina, František Boček).

Piešťanský trojuholník sa jazdil v období 1949 – 1957, spočiatku v uliciach mesta a v ostatnom ročníku skúšobne na trati za mestom. Naša vzácna fotografia z 8. júna 1952 zachytáva štart dvestopäťdesiatok. Prvenstvo si odniesol Ostravčan František Bartoš. Preteky sledovalo 15-tisíc divákov. Foto: archív jl 

Tí najlepší úspešne mútili vodu i v rybníku MS. Znie priam neuveriteľne, že v konečnom poradí MotoGP 350cc ponúkol rok 1961 čelnú podobu: 1. Agostini (MV Agusta), 2. Šťastný (Jawa), 3. Havel (Jawa).

Továrenskými jazdcami Jawy sa koncom šesťdesiatych rokov stali zahraniční piloti, Angličan Bill Ivy (smrť postretol počas tréningu na východonemeckom Sachsenringu) a Talian Silvio Grassetti. Toho druhého sme videli jazdiť aj v Piešťanoch.

Obrovská obľuba cestných motocyklových pretekov dokonca pomáhala Piešťanom vyšplhať sa pri krste Ceny Slovenska k priam neuveriteľnej 100-tisícovej diváckej kulise.

Tiež v ďalšom období, s každoročným centrom v areáli letiska, prežívalo Považie svoju motocyklovú ódu na radosť.

Prirodzene, najviac účinkujúcich v menoslove CS každoročne mali európske krajiny. Kvalitní borci chodili najmä z Talianska, vrátane svetových šampiónov (Walter Villa – držiteľ štyroch titulov v konečnom účtovaní MS, Eugenio Lazzarini, Pier Paolo Bianchi – po tri).

Z Apeninského polostrova sa v Piešťanoch rovnako predstavil majster Európy 1981 Pierluigi Aldrovandi. V ďalšej sezóne mu na krk zavesili počas CS zlatý veniec z úspešného súboja s konkurenciou do 250cc.

Piešťanským činovníkom pri zabezpečovaní štartov talianskej elity výraznou mierou pomáhal Peter Baláž z Hlohovca. Vieme o ňom, že na konci bohatej pretekárskej dráhy mal vo vitríne desať titulov majstra ČSSR.

Čo meno, to pojem

Do kúpeľnej perly Považia v minulosti našli cestu i ďalší dravci svetového či európskeho formátu: Paddy Driver (JAR), Dickie Dale, Vernon Cottle, John Dodds (všetci V. Brit.), Kel Carruthers (Austr.), Ginger Molloy (N. Zéland), Klaus Enderlein (NDR), Stefan Dörflinger (Švajč.), Walter Scheimann, Rudolf Kunz (obaja NSR), Giuseppe Vicenzi, Alberto Pagani, Gilberto Milani, Silvio Grassetti, Dario Marchetti, Doriano Romboni (všetci Tal.), Jean Francois Baldé (Franc.), János Drapál, Árpád Hamrati (obaja Maď.), José Cecotto (Venez.), Ilkka Jaakkola (Fín.), Siegfried Minich, Eduard Stöllinger, Thomas Bacher, Andreas Preining, Josef Doppler (všetci Rak.) a iní.

Popredný československý reprezentant Pavol Dekánek z Brezovej pod Bradlom v jednom z piešťanských retardérov. Na tamojšom letisku tvrdil muziku koncom osemdesiatych rokov. Napríklad v lete 1986 vyhral konfrontáciu pollitrov a o rok neskôr sa dokonca stal najrýchlejším mužom CS, keď jeho stroj Suzuki 500 vytočil priemer 152,35 km/h. V osemdesiatom deviatom mal v pretekoch päťstoviek smoliarsky záver: v líderskej pozícii sa v poslednom kole ocitol na zemi. Foto: M. Abel

Tá najlepšia zvesť predchádzala i Franka Perrisa, úspešného predovšetkým v zápoleniach klasickej Tourist Trophy na ostrove Man. V šesťdesiatom prvom roku ho v Piešťanoch odmávli cieľovou šachovnicou na siedmej pozícii pollitrov.

Slávneho rodáka z kanadského Toronta som mal šťastie vidieť, spolu s 270 000 návštevníkmi, aj v lete 1965 pri jeho ostatnom prvenstve na okruhu GP.

V juhomoravskej metropole sa akurát išli premiérové preteky majstrovstiev sveta. Kanaďan Perris vtedy ráznym spôsobom knokautoval konkurenciu v stodvadsaťpäťkách brnianskej Veľkej ceny Československa na bývalej klasickej trati.

Neobíďme ani Františka Mrázka, majstra ČSSR z roku 1962 v silne obsadenej triede do 350 kubíkov. Viackrát ho zaregistrovali medzi jazdecké ozdoby piešťanskej CS, no odrazu sa vytratil z dosahu našej športovej verejnosti. Emigroval do Kanady.

Uprostred augusta 2006 som sa s ním stretol pri novinárskom rozhovore počas Podjavorinského okruhu v Novom Meste nad Váhom, súčasti majstrovstiev Európy historických motocyklov.

Mrázek mi vtedy prezradil, že v priebehu štyroch desaťročí získal za veľkou mlákou 21 titulov majstra Kanady a 14-krát vyhral medzinárodné majstrovstvá USA.

Motocyklová óda na radosť

Ako malý chalan som ešte začiatkom šesťdesiatych rokov vhupol do súdržnej diváckej masy Ceny Slovenska povedľa pretekárskeho úseku hneď za hlavnou zákrutou neďaleko Hornej Stredy.

Dodnes opatrujem v printovom archíve zožltnuté spravodajské výstrižky o piešťanských prvenstvách spomínanej dvojice Phillis a Redman z r. 1961.

Do priečinka detskej pamäte sa mi nadlho uložil uchu lahodiaci zvuk motocyklových sirén, japonských Yamáh, v sedle s víťaznou dvojicou do 125 a 250 kubíkov.

Logo pretekov v minulosti vyzeralo takto.

Pravdaže, podobné technické detaily o týchto atraktívnych dvojkolesových novinkách na európskom kontinente prichodilo vnímať od hlásateľa piešťanských pretekov iba optikou malého diváka.

Faktograficky mi to ešte veľa nehovorilo. Skôr pocitovo išlo o dovtedy nepoznaný zážitok z motocyklového sviatku.

Až neskôr, keď s Cenou Slovenska som si potykal ako športový redaktor a publicista, dostal pohľad na vrcholný sviatok cestárov v celej krajine pod Tatrami úplne iný rozmer.

Čas plynul ďalej. Vladimír Motyčka, predseda piešťanského automotoklubu a prvý zástupca riaditeľa 23. kapitoly Ceny Slovenska MUDr. Ladislava Bertoliho, ma v osemdesiatom druhom roku premiérovo poveril v sedemčlennom riaditeľstve funkciou tlačového tajomníka.

V početnom štábe sa robilo dobrovoľne, bez akéhokoľvek nároku na finančnú odmenu. Nenadsadím pri konštatovaní, že každému bolo cťou podieľať sa na príprave a priebehu spoločnej Ceny Slovenska.

Nevšedný pohľad do zákulisia ponúkli autorovi príspevku aj majstrovstvá Európy 1987 v Moste. Naša trojčlenná delegácia sa vtedy vybrala na sever Čiech so zámerom pozvať chýrnych jazdcov do Piešťan na najbližšiu CS.

Predčasne vyhasnuté životy

V tomto príspevku už bola zmienka, že nebezpečná motocyklová vášeň si každoročne berie krutú daň.

Mnohí velikáni, čo svoj famózny kumšt za úzkymi riadidlami predvádzali aj na Považí, sa do motoristického neba pobrali priskoro.

Tiež Dale, Boček, F. Srna, Buscherini, Drapál (ten zahynul v Piešťanoch 11. augusta 1985), Béraud a iní.

Francúz Alain Béraud si dva razy odniesol z Ceny Slovenska zlatý vavrín za triedu do 250 kubíkov. Hetrik mu už nebol dožičený. Koncom augusta 1982, týždeň po Piešťanoch, mal v juhomoravskej metropole ťažký pád. Z kómy sa neprebral. Zubatá si poňho prišla do brnianskej nemocnice tri dni po Veľkej cene Československa. Autorom tejto snímky z piešťanského letiska bol domáci Rudolf Michalička. Ani on už nie je medzi nami. Jeho mladý život vyhasol v osemdesiatom druhom na železničnom priecestí pri nových objektoch Tesly.

Medzi tradičných aktérov cestných motocyklových podujatí v Piešťanoch patrili v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch i ďalší známi slovenskí jazdci, ktorí svoj život položili na oltár pretekárskej záľuby.

Napríklad František Chrappa zo Svätého Jura: Tragicky havaroval v uliciach Žiliny pred rovným polstoročím.

Alebo Košičan Tibor Deliman, ktorý zomrel v tamojšej nemocnici 28. augusta 1969 na následky havárie v budapeštianskych pretekoch.

Presuňme sa však do prítomnosti. Zelenú dostáva oprášenie tradície. Teraz, cez predposledný augustový víkend, sa opäť rozhostí na piešťanskom letisku podmanivá atmosféra atraktívneho zápolenia cestných motocyklistov.

Naposledy tomu tak bolo v sezóne 1996. Teda pred dvadsiatimi rokmi. Festival rýchlych kolies predstúpi pred svojich skalných aj s kvalitnou medzinárodnou visačkou.

Portál trnavskyhlas.sk podrobnejšie nahliadne do kuchyne tamojších motocyklových organizátorov v ďalšom príspevku. Veľká cena Piešťan si takúto mediálnu pozornosť plne zaslúži.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ