Futbalová glosa: Tento poznáte? Idú Bugro, Vozo, José a Jeďo a tam akcija wyborova

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 12.10.2016, 18.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: archív hlas.sk

reklama

Tentoraz nepísal o súťažnom zápase, ale venoval sa družobnému turnaju mestských polícií v Zabrze. 

Milí priatelia,
áno ja viem, že sa pichnem už naozaj všade, ale treba poďakovať v tomtom prípade Jeďovi, že ma zavolal na turniej pilki nožnej za policiu miestnu do Zabrze.

V stredu ráno stretávečka, rozdávala sa nálada wyborowa, spočítali sme hráčov a aj po niekoľkých razoch sme sa dostali k číslu 11, čo znamenalo, že nikto sa nemôže zraniť, alebo uviesť do nejakého iného stavu a aj manažment dohliadal na to, aby sme Trnavu reprezentovali, ako sa patrí. 

reklama

Ždycky je to o Trnave a jej prezentácii, oveľa väčšia blamáž je nezúčastniť sa, než zúčastniť sa a vyfasovať tam, najmä keď má stretávanie mestských polícií takú tradíciu. 

Cesta ubehla ako voda, oficiálne privítanie na radnici, ubytovanie a 40-ročné detičky dostali voľnásky do akvaparku, vyblázniť sa na tobogáne.

Vo štvrtok to vypuklo. V prípade nepriaznivého počasia bola pripravená alternatíva aj s halou, nakoniec sme turnaj odohrali na umelej tráve.

Tréner prekvapivo postavil na stopéra Jeďa, ktorý to uhral s prehľadom. Jediná zmena bola, keď sa na ľavej strane vymenil Maroš z Vozom, teda som sa zasunul dozadu. Nechcem sa chváliť, ale keď už som začal, nebolo to najhoršie. 

Proti favorizovaným domácim hasičom sme začali opatrne, po 10 minútach sme ale zistili, že sú hrateľní, to sme síce už prehrávali 1:0, lenže ukážkovou akciou, Vozo, Maroš a na konci našiel Jojo Kováč nabehnutého Bugra, ktorý obhodil vybehnutého brankára.

To už sme začali tušiť, že sme zobudili spiaceho obra. 1:1 a to bol len začiatok. Vpredu hýrivým pohybom rozleptával obranu José, v strede a vzadu spoľahlivo fungovali aj hráčsky už neaktívny hráči.

Hralo sa 2 x 25 minút, polčas nerozhodný, do druhého sme vleteli ako wiotr uraganowy, prvú strelu ešte vládal brankár Bugrovi chytiť, potom Boco zázračne našiel na bránkovej čiare jediného domáceho hráča, ale meno Tomáš Mrva bude hasičov asi dlho ešte páliť - 2:1 nechytateľne ľavačkou, potom si však domáci zapýtali kop pokutowy a vyrovnali na 2:2, opäť však úradoval Bugro a vedenie zase priklonil na našu stranu - 3:2.

V poslednej minúte však postranný pustil metrový ofsajd a domáci vyrovnali -3:3. Pri penaltách však hneď prvú chytil Andrej a na našej strane nervy železowe ukázali Bugro, Vozo a Peter Neslušan, čím sme sa prebojovali do finále s tímom miestnej Mestskej polície.

Nášmu náčelníkovi po takom boji aj slza dojatia vypadla. Nebol márny ten jeho boj, aby sme sa na turnaji zúčastnili.

Tam bol favorit jasný, v prvom zápase jednoznačne dominovali a vyhrali 11:1. My sme po dobrom výkone si mohli už len zahrať a hlavne sme sa mali nezraniť a čo najmenej inkasovať.

Domáci sa do nás pustili s vervou, obrana vedená Jeďom však pracovala na výbornú, vzadu stál Andrzej pohotowy, len sudí bol akýsi pomotany.

Na chvíľu teda na ihrisku prevládali emócie vybičovane, chvíľkové prerušenie nám však prišlo vhod, domáci sa nedokázali dať do takej hernej pohody, aby nám strelili gól, polčas plichta.

V druhom dejstve sa obraz hry nezmenil, zápas sa väčšinou odohrával na našej polovici, my sme súpera ohrozovali z brejkov. Prijateľný stav sme dokázali udržať do desať minút od konca, keď sme po spätnej prihrávke a nešťastnom teči inkasovali.

1:0 a v podstate však stále dobre.

Ale.

Po priamom kope hlavný neodpískal jasnú jedenástku. Reku ber to čort. Lenže my sme mali na hrote Bugra.

Tri minúty do konca idem zahrávať roh, na druhej strane Bugro kričí, že daj to na zadnú, tak som mu ju tam poslal. Od polovice letu lopty bolo jasné, čo ide spraviť, len domáci tomu nemohli uveriť. Chalaň sa zavesil do vzduchu a zastrihal také nožnice, že desina plech no problem - 1:1.

Domácim upadli zuchwy (sánky) a naša lavička úplne, že explodovala.

Večer potom na recepcii stojíme vonku s domácim brankárom a on hovorí, že to sa taký gól podarí raz za život. Len na to sme čakali. Reku kámo, máš youtube v telefóne? My také dávame na počkanie. Najprv mu Bugro premietol svoje, a ja som ho už úplne zabil.

Finále teda remíza, rozhodovali opäť pokutové kopy, kde Tomáš skoro vyrazil brvno, ja som poslal brankára do opačnej strany a špeciálnym špicákom z ľavačkou som si vyslúžil pomenovanie od trénera, že som orgán.

Ale nie miestnej správy.

Situáciu potom zbytočne nedramatizoval Peter a domácim tak nechal si vychutnať víťazstvo k jubilejnému 25 výročiu.

Večer recepcia a reku, keď si nezatancujem na Tanči dľa mně, ako by som ani v Poľsku nebol.

Ale bol som a aj som si zatancoval, domáci sa o nás starali naozaj dobre, treba im za všetko poďakovať, jednoducho akcija wyborowa, ako sa hovorí, v Zabrze bolo dobrze.

Nazdááááár

P.S.: Ako som slúbil minule, nedám ani glosu na hrnčiarovské watrló v Trstíne, prehrať si vyhratý zápas behom 15 minút dokážu len kúzelníci. 0:1, náš tlak, náš tlak, šanca domácich, náš tlak, 1:1, náš tlak, 1:2, polčas, tri naše šance, odrazený priamy kop, 2:2, náš tlak, 3:2, chvíľa dekoncentrácie, 4:2, náš tlak, Jeďo, Maťo, 4:3, fatálna chyba 5:3. Dovi dopo

Ešte raz nazdáááár

PETER VOZÁR