Horňákovi a Motyčkovi učarovali motokáry na dlhé roky, boli aj v reprezentácii

ŠPORT - Ostatné športy | 19.10.2016, 08.45, prispievatelia

Jána Horňáka a Vladimíra Motyčku prilákalo pretekárske dianie neodvolateľne.

Popredný slovenský motokárista Ján Horňák jazdil dlhý čas aj za AMK Ratnovce.

reklama

Kto raz nasadne do toho vlaku, už z neho nevystúpi. Metafora, mieriaca k rachotu rýchlych strojov, je doslovne šitá na dnešných hostí našej motoristickej rubriky.

Úspešný motokárista Ján Horňák (nar. 4.10.1954 v Piešťanoch) to dotiahol až do reprezentácie ČSSR. Okrem iných pôct aj majster Slovenska bol členom dvoch automotoklubov – spočiatku piešťanského, potom ratnovského.

Vtedajšieho nástrojára piešťanskej Tesly poznala početná športová rodina na štyroch kolesách i vďaka obdivuhodnému konštruktérskemu fortieľu.

reklama

Motokára so šiestimi kolesami

Jazdci, mechanici a ďalší obdivovatelia si v pretekárskom depe išli oči vyočiť na vždy precízne vymodelovanej motokáre J. Horňáka, ktorá vzišla spod rúk jeho rúk.

Rovnako i ďalšie náročné technické výtvory. Spolu s kamarátmi z fabriky si napríklad zhotovil elektronický časomer. Dokonca bol autorom svetového unikátu, motokáry so šiestimi kolesami.

Najmä v druhej polovici sedemdesiatych a naplno v osemdesiatych rokoch predošlého storočia nezriedka potešil svojím jazdeckým kumštom stovky obdivovateľov.

Napríklad v natrieskanom hľadisku trebatického motokárového areálu, najkomplexnejšieho pre toto športové odvetvie v celom Československu, ktorý vyrástol na mieste bývalého obecného smetiska vďaka nadšencom okolo Jána Kollára (16.6.1937 – 8.5.2006).

Takto viedol J. Horňák (št. č. 6) rozbesnenú svorku so zavýjajúcimi strojmi na motokárovej trati v Dunajskej Strede. Snímka má rovných tridsať rokov.

Pretekom motokár, v tom čase divácky veľmi populárnym, sa Horňák venoval šestnásť sezón. Bodku za pozoruhodnou pretekárskou kariérou dal v osemdesiatom deviatom roku.

Poriadnu nádielku cenných výsledkov piešťanského rodáka mi ponúkli zožltnuté výstrižky z Trnavského hlasu, Hlasu ľudu, Smeny a ďalších novín, v ktorých som často publikoval redaktorské materiály o pretekárskom účinkovaní tohto známeho, no neobyčajne skromného športovca.

Samozrejme, rovnaký koníček ho drží doteraz, hoci na začiatku aktuálneho mesiaca oslávil šesťdesiate druhé narodeniny.

Dvaja nerozluční kamaráti z motokárového prostredia, Ján Horňák (vľavo) a Vladimír Motyčka.

Ako J. Horňák s úsmevom prezradil pre portál trnavskyhlas.sk, o leňošení v starobnom dôchodku však zatiaľ vôbec neuvažuje.

Toto leto sa napríklad šoférsky vyšantil za volantom bezpečnostného vozidla. Tzv. safety car mal pod palcom počas trojdňového programu Veľkej ceny Piešťan, obnoveného medzinárodného sviatku cestných motocyklov na tamojšom letisku.

Kto ťahá, tomu treba naložiť

Inému Piešťancovi rovnakej krvnej – motoristickej – skupiny, Vladimírovi Motyčkovi, zasa onedlho zavinšujú príbuzní a známi k sedemdesiatym štvrtým narodeninám. Na svet prišiel 1. novembra 1942.

Jeho funkcionársky apetít z nedávnej minulosti sa zrkadlil v obdivnom svetle. Najskôr z predsedníckej pozície zasadil do úrodnej pôdy piešťanského AMK desiatky interesantných nápadov.

Ako inak, keď podmanivá vôňa ricínu bola pred ním neústupčivá. Liace iniciatívneho šéfa početnej komunity z kúpeľného mesta sa čoskoro ukázali pritesné.

Povšimli si to aj činovníci vtedajšieho Zväzu pre spoluprácu s armádou, pôsobiaceho na Slovensku pod skratkou Zväzarm. Patrili doň i dynamicky napredujúce motoristické športy.

Bokom nezostali ani najmenší adepti, tí dostávali dostatočný priestor na minikárach. Najmä v piešťanskom regióne mali zelenú.

Z Vladimíra sa postupne vykľul popredný manažér, na federálnej úrovni vedúci motokárových výjazdov do zahraničia, alebo reprezentačný lodivod slovenských motocyklistov na cestných okruhoch.

Augustové stretnutie po dvadsiatich rokoch. Stalo sa tak v priebehu motocyklovej Veľkej ceny Piešťan 2016 na tamojšom letisku. Niet pochýb, že Ján Horňák (vľavo) a autor tejto reportáže si po takomto časovom odstupe mali o čom podebatovať.

Tiež vtedy platilo ono známe: kto ťahá, tomu treba naložiť.

V. Motyčka svoje dobrovoľnícke aktivity vo chvíľach osobného voľna, nezriedka na úkor vlastnej rodiny, postupne nasmeroval do krajských, celonárodných i federálnych štruktúr.

Srdiečko mu bilo najmä pre motokáry. No zainteresovaných už ani neprekvapilo, keď ho čoskoro poverili šéfovskou funkciou v slovenskom centre pre rýchlostné motocyklové preteky.

Nominačné dekréty doručili z nášho regiónu i cestárskym esám: Petrovi Balážovi (Hlohovec), Pavlovi Dekánkovi (Brezová pod Bradlom) či Rudolfovi Mitošinkovi (Piešťany).

Čo meno, to pojem. Vrátane excelentného účinkovania tohto západoslovenského tria v silne obsadených majstrovstvách ČSSR kapotovaných motoriek.

Ani motocyklovému entuziazmu Vlada Motyčku neodolali mnohí. Vrátane autora týchto spomienkových návratov, ktorého presvedčil o prevzatí postu tlačového tajomníka v riaditeľstve piešťanskej Ceny Slovenska 1982.

Azda netreba zdôrazňovať, že nezostalo iba pri jednom ročníku CS, v tom časopriestore vrcholného medzinárodného sviatku rýchlych kolies na okraji kúpeľnej perly Považia.

Text: Jaroslav LIESKOVSKÝ

Foto: archív Jána HORŇÁKA (3), Katarína VAŠEKOVÁ (1)