Tréner Gerič: Naspäť do Cífera? Ani omylom!

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 11.6.2011, 13.55, Ján Král

Futbaloví činovníci Cífera zatiaľ nevyriešili trénerskú otázku A-mužstva. Hľadajú nástupcu za Vladimíra Geriča, ktorý odišiel z klubu so zmiešanými pocitmi.

Zápasy Cífera kormidloval vždy v stoji pri lavičke. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Cífer hľadá nového trénera, aká bude vaša futbalová budúcnosť?
- Oficiálne nie som trénerom Cífera od 1. mája. Presunul som svoje pracovné aktivity do Rakúska, časovo som oboje stíhať nemohol. Od leta by som mal opäť trénovať jeden rakúsky klub. Bol som sa už na svoje potenciálne mužstvo pozrieť. Uvidíme, ako to celé dopadne. Pokým však nie sú veci dotiahnuté, je zbytočné ich rozoberať do konkrétností.
Jar v podaní futbalistov Cífera je pomerne rozpačitá. Mužstvo v trinástich dueloch získalo len päť bodov, iba raz zvíťazilo a má skóre z odvetných duelov 8:30. V čom vidíte príčiny?
- V priebehu zimnej prípravy som povedal, že sa mi niečo nepozdáva, čosi nie je dobré. Vtedy som nevedel presne definovať príčinu. Vnútorne som ale cítil, že v kabíne niečo nefunguje. To sa aj potvrdilo chudobným bodovým ziskom.
Rozvediete tieto slová?
- Poznám dôvody, ale menovať ich nebudem.
Položil mužstvo niektorý jarný zápas?
- Všetko sa lámalo v zime, už po prvom prípravnom zápase som vedel, že to nie je dobré.
Ak by ste neodišli do Rakúska, pokračovali by ste v budúcej sezóne v Cíferi?
- Určite nie.
Viete si v budúcnosti predstaviť svoj návrat do klubu?
- Nie.
Máme správny dojem, že ide o potrhané väzby medzi vami a okolím?
- V cíferskom futbale panujú zvláštne pomery.
Cítili ste kritiku na svoju osobu?
- Nemám problém s kritikou, ak je oprávnená a konštruktívna. No, ak kritizujú ľudia s pohárom v ruke v šenku a teoretizujú, čo by ako lepšie urobili, to nedokážem prijať. Pýtam sa, kde boli všetci v roku 2009, keď bol klub v totálnom rozklade a na tréning chodili štyria - piati hráči?
Čo by potreboval Cífer, aby začalo A-mužstvo napredovať?
- Desať nových hráčov a peniaze. Hráč musí spĺňať určité kritéria, či už futbalové, alebo iné. A to chýba.
Ak by ste mali vyzdvihnúť hráčov, o ktorých ste sa mohli opierať, ktorí by to boli?
- Možno čiastočne Jozef Gašparovič. Keď bol zdravý, tak aj Timotej Tibenský.
Mali by šancu presadiť sa aj v Rakúsku?
- Gašparovič už má svoj vek. Timotej, keby sa venoval viac futbalu, dnes mohol byť niekde inde.
Aká je mentalita Rakúšanov? Dokážu sa tam Slováci uplatniť bez problémov?
- Nie je to ľahké, cudzinec tam musí byť minimálne o päťdesiat percent lepší ako domáci hráči. Takto zmýšľajú aj v najnižšej rakúskej súťaži. Na Slovensku tento princíp nevedia pochopiť ani niektorí funkcionári z Corgoň ligy.
Cez zimu sa v Cíferi pozmenil výbor klubu. Ako hodnotíte nové osoby v klube?
- Ich príchod určite pomohol veci. Taký stabilizovaný funkcionársky káder, ako je teraz v Cíferi, v klube dlho nebol.
Nerozchádzate sa s Cíferom v najlepšom, predsa len, z nášho pohľadu sa podaril spraviť kus roboty. ..
- Keď som na jeseň 2009/2010 nastúpil do klubu, bol v rozklade. Podarilo sa situáciu stabilizovať. Výsledkovo aj funkcionársky. Veru neviem, kde by bol cíferský futbal teraz, ak by sme ho v roku 2009 nezačali zachraňovať.
Zmenami prešiel aj areál...
- Minulý rok sme dostali peniaze z grantov spoločnosti Západoslovenská energetika. Vybudovali sme za ne umelé osvetlenie tréningového ihriska a spravili novú fasádu kabín. Nebolo to jednoduché, dostali sme štyritisíc eur, celá prerábka mala hodnotu možno desaťtisíc eur. Chýbajúce peniaze bolo treba zohnať alebo vybaviť materiál podstatne lacnejšie.
Navonok to vyzerá, že v klube sa začalo dobre pracovať s mládežou. Súhlasíte?
- To bol môj prvý cieľ hneď po záchrane áčka v oblastných majstrovstvách. V Cíferi je veľa detí, bolo ich treba len podchytiť, prilákať ich na ihrisko. Myslím si, že je to naštartované dobre. Ak páni Čambál a Moravčík dotiahnu veci do konca podľa mojich predstáv, bude to na prospech veci.
Čo povedať na záver vášho pôsobenia v Cíferi?
- Teší ma, že v minulej sezóne sme odohrali dobré zápasy. Tento rok si cením napríklad víťazstvo nad Modrankou. Zdolali sme ich zatiaľ ako jediní v súťaži. Nájdu sa pekné spomienky, momentálne však vo mne prevládajú skôr negatívne. Každopádne, do budúcnosti prajem Cíferu všetko dobré.
 

V Senici ako doma
Vladimír Gerič okúsil ligu v Spartaku Trnava, významnú časť svojej hráčskej kariéry však strávil v Senici. Nedávno ho pozvali na oslavu 90. výročia založenia futbalu v meste. „Funkcionári Senice urobili fantastickú vec. Pozvali všetkých žijúcich hráčov z generácie, ktorí zakladali futbal v meste, prípadne ich rodinných príslušníkov. Rozdelili ich do troch kategórií a ocenili. O každom hráčovi pri odovzdávaní plakety alebo diplomu povedali pár slov a poďakovali im za prínos pre klub,“ vraví Vladimír Gerič, ktorý v rámci osláv nastúpil aj na duel s Mufuzou. Čo zaznelo pri vyhlasovaní jeho mena? „Bol tam veľký hluk, nepočul som,“ zahral našu otázku s úsmevom do autu. „V Senici som prežil najkrajšie futbalové roky, bol som tam viac ako sedem rokov. Zostanú mi len tie najlepšie spomienky, vždy sa tam rád vrátim."