Daniel Benkovský po vážnom úraze hlavy: Ďakujem všetkým za veľkú podporu!

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 4.4.2017, 17.55, Ján Král

Bežala piata minúta zápasu Malženice - Holíč, keď po hrozivo vyzerajúcom hlavičkovom súboji zostal na zemi takmer nehybne ležať stredopoliar Dynama Daniel Benkovský (36). S obrancom Záhorákov Tomášom Milotom sa hlavami v snahe trafiť loptu zrazili tak nešťastne, že Benkovského museli previesť do trnavskej fakultnej nemocnice s podozrením na prasklinu v lebečnej oblasti.

Daniel Benkovský v zápasovom nasadení v drese Malženíc. Foto: Ján Král

reklama

Celý čas bol pri vedomí, z ihriska dokonca odkráčal po svojich za asistencie vedúcich mužstiev Holíča a Malženíc. Vyšetrenie v nemocnici potvrdilo obavy, ktoré môžu pre tvorivého futbalistu znamenať koniec kariéry.

Našťastie sa mu však zdravotný stav nekomplikuje a verí, že čoskoro bude môcť opustiť zdravotnú opateru.

V utorok popoludní sme ešte Daniela Benkovského zastihli na traumatológii, naša debata o tom ako sa v sekunde niekedy dokáže zmeniť život človeka miestami sťahovala hrdlo.

reklama

Pamätáte si čo sa vlastne stalo?

- Spomínam si na úplne všetko, ako k tomu v súboji prišlo. Viem aj ako mi pomáhalo okolie, ako prišla sanitka, všetko... Nebol som v bezvedomí. Hneď po strete hlavami som vedel, že je zle. Počul som prasknutie, myslel som si najprv, že mám roztrhnuté čelo. Krv mi z neho netiekla, ale cítil som priehlbinu.

Ten hlavičkový súboj vyzeral hrozne.

- Chcel som prudšou hlavičkou vysunúť Miloša Juhásza za obranu. Súper Tomáš Milota išiel do súboja, ja som ho nevidel, bola to sekunda... Ospravedlnil sa mi hneď na ihrisku, na druhý deň mi napísal správu, čo ma veľmi potešilo. Volali sme spolu, nechcem mu to však vôbec dávať za vinu. Je to futbal, nemôže si vyčítať, že mi niečo spôsobil. Stalo sa, asi to tak malo byť. Opakujem, aj toto prináša niekedy futbal.

Nad čím ste rozmýšľali, keď ste si uvedomili, že zranenie bude vážnejšieho charakteru?

- Mal som na zápase celú rodinu, manželku aj s oboma synmi. Najviac ma mrzelo, že to videli. Hneď som hovoril chalanom, aby manželka ani s deťmi nešli bližšie. Keď som si sadol, tiekla mi krv z nosa. Nechcel som, aby ma videli v takom stave. Až počas cesty v sanitke som si vlastne uvedomil, že to môže byť aj vážnejšie. Rozprával som sa so záchranármi, s ktorými som sa poznal, keďže pri mojej práci hasiča dochádzame do kontaktu aj so zdravotníkmi. Hovorili sme na rovinu, potom som už len netrpezlivo čakal na diagnózu. Poviem pravdu, mal som strach, čo ukáže CT-čko. Boli to neskutočne dlhé chvíle.

Prvé hodiny v nemocnici niesol síce ťažko, postupne ale začal veriť, že sa situácia na dobre obráti. 

Aké boli prvé diagnózy?

- Vychádzal som zo svojich pracovných skúseností a keďže som neodpadol, ani som nezvracal, ani nemal dvojité videnie, dúfal som, že to bude dobré. Tušil som, že asi prišlo k fraktúre. Trochu ma naplašilo, keď mi začala tiecť krv z nosa. Pýtal som sa, či mi netečie aj z uší, k tomu našťastie neprišlo. Keď som potom ležal na urgentnom príjme a bola už pri mne manželka, začal som sa nastavovať na to, že to budem musieť nejako zvládnuť a bude to časom dobré. Výsledky z CT-čka potvrdili zlomeninu nadlebečnej kosti nad okom aj posunutie obočnice. Hospitalizovali ma na JIS-ke, kde som bol na pozorovaní vlastne celú noc. Stav sa mi nezhoršoval, nemal som dvojité videnie, ani ma nebralo na zvracanie, po tejto stránke to bolo v poriadku.

Čo bude teraz nasledovať?

- Čakal som na vyjadrenie doktorov, či ma budú musieť urgentne prevážať do Bratislavy kvôli defektu na čele. Vyjadrenie prišlo také, že to urgentné nie je, čo som bol veľmi rád. Zostávam ešte v Trnave na pozorovaní. Neskôr budem musieť ísť do Bratislavy na ďalšie vyšetrenia a potom sa rozhodne, či príde aj k operácii.

Viete už ako tieto zdravotné problémy ovplyvnia váš pracovný a športový život?

- Na rovinu som sa na to pýtal doktora. Čo sa týka práce, nemalo by to byť až také rozhodujúce, nakoľko pri hasičskom výkone nosíme prilbu. Pravda, rekonvalescencia bude dlhšia. Čo sa týka futbalu, tak mi pozitívnu správu nedal. Pravdepodobne budem musieť ukončiť kariéru. Ale ešte uvidíme. Každopádne, je mi to veľmi ľúto, priority sú však teraz niekde inde.

Určili vám už dĺžku liečby?

- Ešte nie je stanovená, čaká sa ako dopadnú vyšetrenia v Bratislave.

V utorok popoludní počas našej návštevy sa už cítil lepšie, hoci k úplnému uzdraveniu ešte povedie značná cesta. Foto: Ján Král

Našli ste podporu u rodiny a kamarátov?

- Rodina ma podporuje vo veľkom, za čo som im nesmierne vďačný. Chcem sa ale poďakovať aj všetkým ostatným ľuďom. Prišlo mi množstvo esemesiek, telefonovali mi známi, preposlali mi aj podporné správy, ktoré ľudia písali na Facebooku. Držia mi palce aj spoluhráči z futsalového Palerma a Spartaka či z futbalových Malženíc, neustále som v kontakte s trénerom Dynama Vladom Glonekom a šéfom klubu Petrom Machom. Všetkým ďakujem, veľmi mi to pomáha. Je to pre mňa ťažké aj po psychickej stránke, futbal bol môj život. Teraz sa človek s tým musí narýchlo rozlúčiť. Idú mi pri týchto myšlienkach slzy do očí, ale asi to tak malo byť.

Ak by ste už futbal nemohli hrať, viete si seba predstaviť aj povedzme v úlohe trénera?

- Nerozmýšľal som ešte nad tým. Vždy som mal v pláne, že keď raz skončím s futbalom, budem sa naplno venovať rodine, manželke a svojim synom.

Náročné chvíle u hasičov pomáha zvládať partia

Daniel Benkovský je civilným povolaním hasič. Pri výkone tejto práce dochádza často k nebezpečným situáciám, vážnejšie zranenie ale ešte nemal, hoci situácie niekedy zažil i kritické.

"Boli sme už aj na hrane. Keď sme hasili pivovar, zrútila sa strecha, na ktorej sme chvíľku predtým stáli. Vždy sme takéto situácie ale brali tak, že sme v robote. Najprv sa zľaknete, no potom vec s kolegami beriete s odstupom," hovorí.

V zbore sa snažia ťažké chvíle preklenúť i humorom. "Dobre mi padlo, že ma chlapci prišli pozrieť do nemocnice. Keď som videl, že so sebou priniesli biele karafiáty, akoby išli na pohreb, hneď sme sa spolu zasmiali. Je to výborná partia ľudí," dodal.