Futbalová glosa: Pre ťažký pôrod v Bučanoch sme takmer nestihli pondelkovú šichtu

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 29.5.2017, 15.43, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: archív hlas.sk

reklama

Tentoraz písal o zápase Bučany - Hrnčiarovce 1:2 (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,

naša bodová bilancia na ihriskách súperov bola až do nedele žalostná ako prejav Kapitána, toho času Precedu.

reklama

Až na víťazstvo na Dobrej Vode ešte v jesennej časti, sme súperom púšťali všetky body.

Často sme aj boli lepším tímom, ale niekedy to vyzeralo tak, že nás zariekla Baba Vanga, alebo ký ho ďas.

Tak ale všetko len do času. Po Špačincoch sme sa zo šestky otriasli, doma si zastrieľali proti Dobrej Vode a do Bučán prišli naladení šesťbodovo.

Od úvodu sme s tabuľkovým susedom držali hubu a krok. Teda ani tak nie hubu, a dokonca ani krok, keď mi tam zľava furt zabiehal domáci útočník.

Na naše šťastie však z uhla mieril len do bočného sita, alebo tam bol pripravený Bufón.

Domáci sa do zakončenia tlačili priamočiarejšie, my cez kombinácie do šírky, v strede operovali MUDr. Píla a MUDr. Sedlo, ťažký pôrod, kontrakcie začali, keď Maťo z priameho kopu z 20 metrov vyprášil Jamrichove rukavice, pár sľubných akcií sme pokazili jednoduchou prihrávkou, ale hlavička nášho víťazstva sa začala ukazovať v 38.minúte, kedy a sleduj toto:

Marcelinho hlavou posunul loptu mne, ja som ju spracoval, z druhej prihral Maťovi doľava, ten si narazil s Pílkom, zapol akcelerátory, okolo domáceho obrancu len veter, strieľanou prihrávkou hľadal útočný dvojzáprah Dudka s Vozom, do prihrávky však stihol loptu položiť domáci obranca, tá vykreslila dlhú sviecu a padala tak dlho, že sa stihla vrátiť skoro celá obrana, ale Dudko si na ňu počkal tiež a hlavou medzi obrancov rozvlnil sieť po prvýkrát.

38. minúta a 0:1.

Za všetko môže vláda Ivety Radičovej a domácim sa nepáčil ani hlavný arbiter.

V 42.minúte sa v šestnástke predieral Connor Mc Gregor, alias Belák, pri pokuse o strelu však trafil len Sedlovu nohu, ktorou mu predtým loptu vykopol.

Jedno z posledných normálnych rozhodnutí hlavného. Od domácich si však vypočul slohové práce na tému genitálie, ale tváril sa, že jediný ich nepočul.

Naopak, od tohto momentu sa stal najnebezpečnejším útočníkom domácich, keď vybojoval niekoľko priamych kopov.

Vzadu však pozorní Marcelinho s Ivušom, alebo stále pripravený Buffón udržali čisté konto. Polčas 0:1.

V druhom dejstve domáci posilnení o už spomínanú akvizíciu museli hru otvoriť. Aby to nebolo klišé, tak sme sa nezamerali len na pozornú obranu, ale snažili sa loptu podržať v strede a po krajoch a využívať šance na tajbrejky.

Hostia z platonického tlaku dokázali získať iba rohové kopy, tie však skvele boxoval Buffy, alebo skúšali strieľať z diaľky také blafy. Ono sa to aj rýmuje.

V 59.minúte sme už videli víťazstvo celé vonku. Na polovičke sa Dudko pretlačil cez obrancu, systémom odbrzdenej lokomotívy sa hnal do súperovej šestnástky a na jej hranici strelou do vingla zvýšil na 0:2.

59. minúta a 0:2.

O minútu na to nastali pôrodné komplikácie. Hlavný anesteziológ zaspal sám pri faule na Milanka, k lopte sa dostal Kosnáč a krížnou strelou k žrdi znížil na 1:2.

Naše víťazstvo sa začalo zamotávať do pupočnej šnúry. Primár Šimansky poslal na operačku legendárneho traumatológa Jeďa, s cieľom vyvolať u domácich nejakú traumu.

To sa síce nepodarilo, zato výrazne pomohol strede zálohy v kombinácii. Tu by sa pýtalo, že domáci do nás búšili ako do pytla, ale nebolo tomu tak. Ej veružu nie.

Áno v istých fázach hry nás pritlačili na vlastnú polovicu, ale dobrými zákrokmi sa prezentoval aj nestarnúci Buffy.

Práve naopak, zhruba od 75. minúty sme chytili opraty zápasu my a po sérii rohových kopov mohol niekoľko krát skórovať Sedlo, ale ani nebojácny nábeh do hlavičky, ani po odrazenej lopte neprestrelil obranu, ďalší zárez na pažbe nebol súdený ani Há Róbertovi, keď si po rohu prevzal odrazenú loptu, obrancovi naznačil strelu, klučkou ho obišiel, ale narazil na pripraveného gólmana domácich.

Gólom taktiež neskončili ani smelé Maťove prieniky. Stále sme teda tŕpli, či to naše novonarodené víťazstvo prežije.

Domáci sa do zápasu vrátili zhruba 4 minúty pred skončením riadneho hracieho času, z uhla však nastrelili len žrď.

90.minúta. Potom 91.,92.,93.,94.,95.minúta a pýtam sa hlavného, či nebude treba volať zamestnávateľov, že sa tu budeme zrážať do pondelka, nech nám dajú voľno.

96., 97. minúta a koniec. Neuveriteľné. Naše víťazstvo bolo na svete. Síce dobité, ale živé. Aj mamička je v poriadku. To nám to ale trvalo.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR