Z Rimavskej Soboty komentoval pre Rádio Forte: Netušili sme, či vôbec ideme do éteru

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.6.2017, 14.00, Ján Král

Futbalová Trnava mala v  prvoligovom ročníku 1996/97 našliapnuté na túžobne očakávaný titul. Spartak bol v  laufe. V  slovenskom Ríme si nik nepripúšťal, že v  ostatných kolách môžu andeli prešustrovať sľubný náskok na čele tabuľky. Záverečné výsledkové kotrmelce ju však oň pripravili.

Jaroslav Lieskovský moderuje športové podujatia dodnes. Foto: Petra Bašnáková

reklama

Nasledujúci rozhovor s trnavským športovým redaktorom JAROSLAVOM LIESKOVSKÝM je návratom do hektického konca majstrovskej sezóny spred dvadsať rokov. Zápas vtedy spolukomentoval s Marekom Ondrejkom.

Ešte pred rozhodujúcim súbojom v Rimavskej Sobote hral ligový líder z  Trnavy 26. mája 1997 v  Bardejove. Vraj vás na diaľku zaangažovali do tohto súboja. Ako?

- V  ten večer sa vysielal zo športovej haly na Rybníkovej ulici priamy televízny prenos v  rámci viacmesačného zábavného cyklu Kraje bavia Slovensko. Keďže tamojšia futbalová horúčka v  tom čase gradovala, aktuálny príspevok o  bílích andeloch nemohol v  dvojhodinovom librete chýbať. Na javisku som mal prostredníctvom liniek vyspovedať poverenú osobu z  trnavského realizačného tímu o  priebehu popoludňajšieho merania síl na bardejovskom štadióne. Pri programových skúškach v  priebehu dňa som navrhol režisérovi prichystať náhradný variant pre prípad večerného výpadku na trase Trnava – Bardejov. Dostalo sa mi uistenia, že žiadna galiba sa nemôže udiať, pretože zodpovedná osoba na lavičke Spartaka im svätosväte prisľúbila aktuálny rozhovor na diaľku. Pripomeniem, že Trnavčania nečakane prehrali v Bardejove o gól. Večerná zábavná šou sa z  trnavskej haly vysielala naživo. Po viacerých vystúpeniach speváckych hviezd nastal pred športovým okienkom chvíľkový zmätok v zákulisí. Režisér mi skleslým hlasom oznámil, že pokusy s nadviazaním spojenia s  futbalovou výpravou Spartaka na východe Slovenska sa technikom nepodarili, preto vraj to mám improvizačne zaplátať. Niekedy nevyspytateľné prostredie vrcholového športu ma naučilo intuitívne počítať s  podobnými lapsusmi, preto vtedy padla vhod moja súkromná iniciatíva so zabezpečením si účasti rezervného športovca na televízny dialóg.

reklama

Ako vznikla myšlienka so sprostredkovaním rozhodujúceho stretnutia z Gemera v priamom prenose na vlnách  trnavského Rádia Forte?

- Naše regionálne rádio malo vďaka šiestim vysielačom pokryté územie západného a  veľkú časť stredného Slovenska. Nápad s reportážou z  Gemera sa upiekol narýchlo. Keď som 12. júna hneď zaránky dostal ponuku ísť reportovať do Rimavskej Soboty popoludňajší ťahák futbalistov Spartaka s  domácim Taurisom, v prvej chvíli mi preleteli mysľou neopísateľné oslavy majstrovského titulu hádzanárov Lokomotívy ŽOS Trnava v sezóne 1993/94. S  kolegom Mirom Šuchterom sme vtedy reportážne priblížili poslucháčom Rádia Forte celé stretnutie posledného kola, v ktorom zverenci Mariána Hirnera vyhrali doma nad VSŽ Košice 21:18. O  tri roky neskôr si nikto z  nás nepripúšťal, že po záverečnom ligovom kole futbalovej družiny Spartaka v Rimavskej Sobote sa túžobne očakávaný trnavský ošiaľ rozplynie v  zmätočnom konci na štadióne Taurisu.

Záverečnému kolu predchádzalo schválenie finančnej odmeny na mestskom zastupiteľstve pre klub za zisk titulu...

- Vedenie mestskej samosprávy odsúhlasilo odmenu pre realizačný a  hráčsky kolektív Spartaka po dosiahnutí očakávanej prvoligovej méty. A tak vtedajší primátor mesta Trnavy priniesol do Rimavskej Soboty výtvarnícky zhotovený doklad o  štedrom finančnom dare. Lenže veľký šek s  uvedenou sumou utŕžil hanbu, keďže po rimavskosobotskej prehre červeno-čírných hostí stratil svoju aktuálnosť.

Peniaze sa ale nestratili...

- Hovorí sa, že všetko zlé býva na niečo dobré. Po dvoch blamážach spartakovského áčka v  záverečných ligových kolách sme pripravili, spolu s  predsedom Trnavského olympijského klubu Antonom Javorkom, iný návrh pre vedenie nášho mesta. Hovorilo sa v  ňom o presune nevyplatenej futbalovej sumy na nový projekt. Libreto bolo zamerané na dlhodobé súťaže pre školákov vo  viacerých kolektívnych a  individuálnych odvetviach telesnej kultúry. Projekt dostal názov Trnavské športové hry. Po mimoriadne vydarenej premiére v  školskom roku 1997/98 prišli ďalšie reprízy TŠH. Najlepšie školy boli každoročne dekorované na slávnosti v  obradnej sieni mestskej radnice. To som však odbočil od hlavnej témy.

Poďme k zápasu v Rimavskej Sobote. Cestou tam ste iste stretali mnohých nadšených fanúšikov...

- Futbalová horúčka okolo Spartaka v  tých dňoch gradovala. Tiež to bolo vidieť pri našej vynútenej zastávke v  polceste do Gemera, zapríčinenej defektom na aute. Kým Stano Caja, šofér z  mestského úradu, namontoval náhradné koleso, povedľa nás prefrčala dlhokánska a neustále trúbiaca motorizovaná šnúra s vlajkami, šálmi a  ďalšími symbolmi svojho milovaného klubu. Ba dokonca sme v kolóne zahliadli kapelu. Mimochodom, vo výbave fanúšikov z  Trnavy nechýbali ani fľaše šampanského s originálnou majstrovskou etiketou.

Aké žurnalistické zázemie vám vytvorili v Rimavskej Sobote? Vraj ste celý duel komentovali cez pevnú telefónnu linku. To si dnes aj ťažko predstaviť...

- Reportérsky som už vtedy mal niečo za sebou, vrátane komentovania prvoligových zápasov z  Trnavy pre Československý a  neskôr Slovenský rozhlas do relácií S  mikrofónom za futbalom. Pri spolupráci s  týmto celoštátnym médiom išlo vždy o  profesionálne vytvorené podmienky. Samozrejmosťou bývala reportérska kabínka a prítomnosť technika. Počas reportovania gemerského šlágra pre regionálne Rádio Forte nás však na tribúne štadióna Taurisu, priamo medzi divákmi, ovalilo nepredstaviteľné pracovné prostredie. Spolu s  Marekom Ondrejkom sme sa tlačili s  kameramanmi troch televíznych štábov na vyvýšenej plošinke, obkolesenej hlučnými priaznivcami Taurisu.

Ako vyzerala komunikácia s Trnavou?

- S  kolegom v trnavskom štúdiu sme mali spojenie iba krátko pred úvodným hvizdom, cez prestávku a  po skončení celého hurhaja na ihrisku aj v hľadisku. A technické vybavenie? K  dispozícii nám bola iba spomínaná telefonická linka. Už samotné komentovanie celého stretnutia cez slúchadlo bolo odvážne a  na dnešnú dobu vôbec nepredstaviteľné. Aj také okamihy boli, že s  Marekom sme iba nazízali cez plecia televíznych pracovníkov, harkajúcich sa najmä o lepšie kameramanské pozície. Skrátka, amatérske podmienky najhrubšieho zrna.

Spartak vyhral prvý polčas gólom Šimona, potom ale domáci vyrovnali. Nemali ste zlý pocit už vtedy?

- Zlé predtuchy čiastočne mátali akiste nielen mňa už od zbytočnej porážky Spartaka v  Bardejove 1:2, hoci domáci JAS odohral takmer celý druhý polčas bez vylúčeného Hrivňáka.

Rozhodujúcemu gólu Vrábela z  mužstva Rimavskej Soboty predchádzala kritická situácia v  pokutovom území domácich. Po faule na spartakovca Hlaváča bola odpískaná a následne odvolaná penalta. Pulz vám skákal do výšin?

- Poriadne. Neskutočný chaos sa z  trávnika preniesol aj na beznádejne zaplnenú tribúnu. Domáci diváci v  susednom sektore pod nami sa hlasno začali vysmievať zo zbabraných záverečných minút trnavského mužstva.

Keď Trnava inkasovala druhý raz, práve komentoval Marek Ondrejka, ktorý sa neubránil silným emóciám a opakovane kričal „Trnava nebude majstrom!“ alebo „Toto je nenormálna situácia!“. Evidentne ťažko, ako väčšina fanúšikov, niesol tento moment. Ako ste vy prežívali situáciu?

– Rovnako, veď v priebehu niekoľkých minút sa dlhotýždňové optimistické očakávania trnavskej futbalovej verejnosti zrútili ako domček z karát. Naďalej teda platilo, že Spartak bol naposledy majstrovský ešte vo federálnej lige na jar 1973.

Zakrátko ste prevzali komentovanie vy. Emócie lomcovali aj vami, hovorili ste o podvode na entú, o situácii v politike a spoločnosti, ktorá sa prenáša aj do športu...

- Už zmena na poste hlavného rozhodcu dávala tušiť zákulisné lotroviny. Dodnes ma nik nepresvedčil o  opaku. Nechutné okamihy s  niektorými mocichtivými jednotlivcami nám utkveli v pamäti aj o  rok neskôr, počas Slovenského superpohára na neutrálnom štadióne ŠKP Inter Dúbravka. Slovenský futbalový zväz, hlavný organizátor, nám vtedy zveril moderátorské pozície. Marek Ondrejka mapoval finále z tribúny, kým ja som s mikrofónom účinkoval dole pri hracej ploche. Satisfakciou za spomínané názorové ťahanice s niektorými cudzími činovníkmi a ich ochrankou bolo pre nás v inak pohostinnej Dúbravke dvojgólové víťazstvo bílích andelov nad košickými „milionaros“ v dresoch 1. FC.
 

Späť však k Rimavskej Sobote. Na čo si spomínate tesne po Stredákovom záverečnom hvizde? Čo sa dialo?

- Vypredané hľadisko, v  ktorom mali zjavnú prevahu spartakovskí priaznivci z Trnavy aj ďalších častí Slovenska, sa po chvíli vyprázdnilo. K autu nám bolo treba prejsť niekoľko stoviek metrov. Značné sklamanie násobil pohľad na skupiny mĺkvych fanúšikov, veď náš spoločný Spartak naivne prepásol šancu tešiť sa po dvadsiatich štyroch rokoch z  majstrovskej trofeje.

S kým ste mali prvú debatu po ukončení prenosu?

- S kolegom technikom v trnavskej réžii, ktorý na diaľku potvrdil prenos bez jediného telefonického výpadku. Okrem polčasovej prestávky sa k nám totiž nemala ako dostať spätná informácia o tom, či nebodaj nenastala porucha na linke a teda či sme vôbec išli do éteru. Psychicky unavený z videného a prežitého som sa vzápätí pobral k autu.

Ako vyzerala spiatočná cesta?

- Akú podobu mohol mať návrat z  futbalového pohrebu? Veľmi smutnú. Po príchode domov sme pôvodne plánovali moderovať na Trojičnom námestí už vopred prichystanú majstrovskú parádu. Strata primátu, prirodzene, urobila svoje. Po návrate do Trnavy nás čakalo tiché, ľudoprázdne mesto. Raz darmo, futbal má veľkú moc. V kladnom aj zápornom poňatí. Vtedy sme spoznali odvrátenú tvár tejto najpopulárnejšej loptovej hry.

Podobné sklamanie ste onedlho, 12. augusta 1997, zažili v  Grécku...

- Vtedy ma tam Rádio Forte vyslalo na reportovanie 2. predkola Pohára UEFA medzi mužstvami PAOK Solún – Spartak Trnava. Pripomeniem, že naši bílí andeli viedli v 27. minúte sľubne 3:0. Lenže o štyri minúty neskôr videl Marek Ujlaky červenú kartu, vzápätí skóroval solúnsky celok z veľkej diaľky a od tohto okamihu začali domáci koncertovať. Výraznú prevahu pretavil PAOK vo výhru 5:3.