Jaroslav Mačák: Pre šancu na titul si pred Rimavskou Sobotou nechal prepichnúť dutiny

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 18.6.2017, 13.35, Ján Král

Do Spartaka Trnava prišiel z Popradu ako neznámy chlapec. V konkurencii skvelých futbalistov si v slávnej tzv. Peczeho ére získal pevné miesto v nabitej základnej zostave. Na drese nosil číslo deväť a z pravej strany pripravoval či realizoval mnohé gólové akcie, ktorý tlieskali viac ako desaťtisícové davy na trnavskom futbalovom štadióne. Jaroslav Mačák je dnes vo veku 43 rokov hrajúcim trénerom Modranky.

Jaroslav Mačák s trofejou pre Modranku za víťazstvo v 8. lige A. Foto: Ján Král

reklama

S klubom už hral aj štvrtú ligu, po zániku mužského futbalu v trnavskej mestskej časti však musel ísť ŠK od nuly a tento rok začal v 8. lige A s Mačákom ako hrajúcim trénerom na čele. Hneď po prvej sezóne sa tešia z postupu do vyššej ligy.

Bol postup s Modrankou taký hladký, ako naoko vyzeral?

- V zime sme sa oproti jeseni ešte posilnili, prišli Maroš Boskovič, Jano Sekera či Martin Gabriel. Trochu nás na jar potrápili Bíňovce, ktoré majú solídne mužstvo, ostatní ale odpadli. Mali väčšie vyhlásenia, ako bola realita.

reklama

Kedy ste už boli presvedčení, že vám postup neutečie?

- Keď sme doma zdolali Slovenskú Novú Ves. Už sme mali pred sebou z ťažkých súperov iba Bíňovce.

Koho z tímu by ste vyzdvihli?

- Pochvalu si zaslúžia všetci, od najmladšieho Dominika Gumbíra až po 49-ročného veterána Mira Malženického. Máme k dispozícii mnohých starších hráčov, ktorí nám vždy pomôžu, keď treba. Rátam s nimi aj do novej sezóny. Dedinský futbal je o tom, že nie vždy sú všetci cez víkend pre rôzne povinnosti k dispozícii, preto je lepšie mať širší káder.

Modranka má solídny káder aj pre 7. ligu. Budete sa opäť pasovať o postup?

- Chceme hrať v prvom rade dobrý futbal. Možno sa posilníme o niekdajšieho hráča Modranky, zabudovávať chceme našich mládežníkov. To je naša filozofia a nie silou mocou postúpiť. Ak sa šanca naskytne, nebudeme sa jej brániť, priority ale máme iné.

S Andrejom Rakickým, najlepším strelcom tímu. Foto: Ján Král

Vaša profesionálna hráčska kariéra sa spája hlavne so Spartakom Trnava. Paradoxne, pohár pre Modranku za víťazstvo v súťaži ste dvihli takmer presne 20 rokov po zápase v Rimavskej Sobote, kde ste sa mohli tešiť z ligového titulu ale nestalo sa tak. Trápi vás to ešte?

- Strašne! Spomínam si ako som si vtedy ešte pred zápasom so Slovanom Bratislava dával prepichovať nosné dutiny. Bol som chorý, no tak som chcel titul, že som spravil všetko pre to, aby som mohol v Rimavskej Sobote hrať. Sklamanie bolo obrovské.

Prvý gól v Rimavskej Sobote strelila Trnava z penalty po faule na vás. Ako si spomínate na ten okamih?

- Kopal som na bránku, protihráč mi dal šlapák. Rozhodca odpískal jedenástku, ktorú Ďuso Šimon premenil. V priebehu druhého polčasu som išiel za stavu 1:1 dole. A potom padol gól, aký sa nevidí... Škoda, hlavne z hľadiska fanúšikov, tu niekde sa to v trnavskom futbale asi zlomilo.

Celú sezónu ste hrali fantastický futbal, v Rimavskej Sobote ste sa ale nevedeli dostať do tempa. Čím to bolo?

- Myslím si, že sa nerozhodlo v Rimavskej Sobote ale už dve kolá predtým v Bardejove, kde sme inkasovali rozhodujúci gól, ktorý nemal hlavu ani pätu. Košice boli asi silnejšia káva ako Trnava. Stopercentne išli do našich súperov a motivovali ich. Bol som vtedy mladý chlapec, chcel som získať titul, o tom či fungujú najekého zákulisné ťahy, som nerozmýšľal.

Predseda ObFZ Trnava Vladimír Hracho odovzdáva medailu Jaroslavovi Mačákovi. Foto: Ján Král

Rozhodca Stredák v Rimavskej Sobote v závere odpískal penaltu za faul na Hlaváča, následne ju odvolal a o pár sekúnd na to Trnava inkasovala rozhodujúci gól. Ako ste tieto momenty prežívali na lavičke?

- To bolo niečo neskutočné! Vo svete si nepamätám, že by sa stalo, že rozhodca odpíska penaltu, potom uteká za svojím asistentom, ten ho vyženie, že nič nesignalizoval a on odvolá penaltu? Pripadalo mi to, ako by sa hralo na remízu, keďže v tom prípade mala nasledovať baráž na neutrálnej pôde v Prievidzi. To bol inak ďalší nezmysel – prečo by sme aj v prípade remízy nemali byť majstri? S Košicami by sme síce mali rovnaký počet bodov, ale vo vzájomných zápasoch sme hrali vonku 2:2 a doma 0:0, čiže by sme mali lepšie skóre vďaka gólom u súpera. Vtedy si vymysleli nové pravidlá a tak to aj dopadlo.

Po zápase ste si poplakali?

- Áno, človeka to štve a stále máta. Ako také niečo vysvetlíte ľuďom? 

Vyčítali vám niečo fanúšikovia po návrate do Trnavy?

- Nie, mne nie. Kto by mal dôvod voči mne? Chcel som titul a to každý normálny pochopí, kto pre zisk trofeje urobil maximum a kto nie.

ŠK Modranka - víťaz 8. ligy A. Foto: Ján Král

Čo by mohlo podľa vás pomôcť, aby sa v Trnave obnovila futbalová eufória spred Rimavskej Soboty?

- Klub musí nájsť vhodné typy hráčov, ktorí majú trnavské srdce. A nezáleží na tom, či budú z Trnavy alebo z iného mesta. Hráči veľa o srdci rozprávajú, ale na ihrisku to neraz nie je vidieť. Treba šmýkať, bojovať a ukázať futbalovosť, o tom má byť hra za Spartak.

Chodievate ešte na zápasy Spartaka?

- Už nie. Keď mám vidieť za zápas dve strely na bránku, je to málo.

Poďme späť k Modranke. Čo ste povedali hráčom po zisku pohára?

- Aby pokračovali v nastúpenom trende, hrali každý zápas od prvej do poslednej minúty naplno, tak sa hrá futbal.

Počas sezóny ste ako hrajúci tréner absolvovali za Modranku 952 minút a strelili deväť gólov. Uvidíme vás na oblastných futbalových trávnikoch aj v novom ročníku?

- Pri tých rokoch už futbal niekedy bolí, keď sa ale človek udržiava, zvládne to.