Jozef Matúš miloval šport, oddal sa mu na dlhé roky

ŠPORT - Futbal - Spartak | 3.12.2017, 08.00, prispievatelia

Jeho vášňou bol futbal, no blízko mal aj k ďalším odvetviam telesnej kultúry.

S Jozefom Matúšom (v strede), po celý život športovcom telom aj dušou, sme si mali vždy o čom podebatovať. Tiež pri nezabudnuteľnom trnavskom podujatí pre široké masy, Nočnom behu UCM, nad ktorým prevzal rektorskú záštitu. Foto: Ján Král

reklama

Akademickú obec postihla veľká strata. Ako už portál trnavskyhlas.sk informoval, vo veku 77 rokov zomrel Jozef Matúš, rektor UCM v Trnave.

V stredu 29. novembra 2017 sa teda pobral do večnosti ďalší z mojich veľkých športových vzorov. Okrem pedagogických aktivít bol totiž i výraznou telovýchovnou osobnosťou.

Trnavského rodáka Jozefa Matúša (* 2. 3. 1940) rázne zaujala v žiackom veku futbalová lopta. Na brankárskom poste ju krotil v družstve Lokomotívy.

reklama

Zo železničiarskej TJ sa presunul do prvoligového dorastu Spartaka TAZ. Neskôr ho dokonca zaradili do širšieho kádra A-mužstva dospelých.

Vtedy však bola na každom poste poriadna tlačenica. Keď A. Malatinský robil užší výber pre majstrovskú súťaž, v konečnom menoslove sa J. Matúšovi neušlo miesto.

Mladý gólman zamieril späť do materskej Lokomotívy. Futbalovú svätyňu železničiarskej jednoty na Družbe ochraňoval do sedemdesiateho druhého roku.

Z Lokomotívy opäť k červeno-čiernym

Lenže do Spartaka TAZ sa predsa len vrátil. Od roku 1971 vykonával funkciu podpredsedu telovýchovnej jednoty.

Dokonca v období 1976 - 1977 ho zvolili na predsednícky stolec široko rozvetvenej komunity agilnej TJ v červeno-čiernom strihu.

Vo funkcionárskom dianí si dal trojročnú pauzu, no jeho spartakovské srdiečko sa opäť ozvalo. Predsednícku káru futbalového oddielu Spartaka TAZ ťahal v priebehu rokov 1981 - 1990.

Ani v pozícii dekana a neskôr rektora UCM nezabúdal na výraznú podporu športových aktivít tamojších študentov.

V spomínanom vysokoškolskom subjekte mala uňho zelenú každá pohybová aktivita zo strany poslucháčov univerzity.

Z jednotlivých odvetví uveďme predovšetkým všestrannú podporu pre protagonistov volejbalu, florbalu a dvoch odnoží hokeja.

Živnú pôdu však nachádzali u čelného predstaviteľa UCM aj jednodňové podujatia, napríklad celoslovenský futbalový turnaj o pohár rektora, Nočný beh Trnavou alebo univerzitné dni pohybu a zdravia.

Bežal štafetu do Prašníka

Tiež autorovi týchto riadkov zostalo množstvo zážitkov zo stretnutí so vzácnym človekom. Jozef Matúš napríklad všestranne pomáhal našej trnavskej športovej komisii z pozície podpredsedu mestského národného výboru.

Neskôr sme aktívne spolupracovali na inom telovýchovnom poli. To keď J. Matúš v poslednej dekáde predošlého storočia mal pod palcom riadiaci telovýchovný post okresného úradu a zo mňa sa v tom čase stal športový referent MsÚ.

Keď som zostavoval jeho profil do jednej z kníh, pripomenul mi: „Pamätáte sa, ako sme kedysi spolu bežali masovú štafetu z Trnavy do Prašníka?“

Samozrejme, že nevšedný projekt na poli džogingu sa mi natrvalo ukotvil v pamäti. Išlo o okresné posolstvo kondičných bežcov z konca septembra 1982.

Štafetové kolíky s pozdravnými stuhami sme vtedy bežecky niesli najskôr po šiestich rôznych vetvách a z okresného mesta už viedla spoločná cesta do podhorského centra spomienkových osláv partizánskych bojov počas SNP.

Aj Jozef Matúš, jeden z mnohých organizátorov originálnej akcie, si v ten deň obul maratónky, aby časť trasy pod karpatským regiónom absolvoval spolu s nami.

Rozdával dobro a pokoj

Obísť nemožno ani desiatky rozhovorov a informácií, ktoré poskytol pre masmédia počas môjho pôsobenia v pozícii športového redaktora a spravodajcu.

V jednom z interview prišlo na pretras aj oprášenie spomínanej situácie, keď ako predseda futbalového Spartaka bol pre trénera Antona Malatinského priamym nadriadeným.

Na otázku, či úspešnému koučovi bílích andelov vtedy pripomenul voľakedajšie vyškrtnutie brankára J. Matúša pri zužovaní prvoligového kádra Trnavy, reagoval s úsmevom: „S Toni-báčim sme si vec kamarátsky vysvetlili“.

Charizmatický Jozef Matúš akiste nielen na mňa vždy pôsobil pokojným, vyrovnaným dojmom. Dobro mal v duši aj na dlani. Rozdával ho plným priehrštím.

Posledná rozlúčka s Jozefom Matúšom bude v pondelok 4. decembra o 15.00 na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ