Spartakovské retro: Andeli museli dvakrát striedať brankárov, dochytal hráč z poľa

ŠPORT - Futbal - Spartak | 9.2.2018, 16.54, Ján Král

Bol to zápas, aký sa len tak nevidí. Spartak v Prešove pre zranenia prišiel o dvoch brankárov, druhý polčas musel odchytať hráč z poľa. Stredopoliar Ján Gabriel si napokon udržal čisté konto, na prehre andelov 0:1 to ale nič nezmenilo. Písal sa rok 1987...

Vlastimil Opálek (vľavo) a Pavol Gabriška počas cesty zo zápasu v Prešove s "pamiatkami" na tvári. Foto: Václav Škoda 

reklama

Bola to éra, v ktorej už naplno žiarila hviezda brankára Vlastimila Opálka. V stredu 7. februára by mal tento futbalovou verejnosťou obľúbený Trnavčan 59. narodeniny. Žiaľ, už nie je medzi nami. Dňa 5. októbra 1995 podľahol následkom zranenia z autonehody na Morave.

"Keď je Vlasto v bráne, nikdy neprehráme," zvykli spievať fanúšikovia trnavského Spartaka. V spomínanom dueli v Prešove nastúpil podľa očakávania v základnej zostave a vyzeralo to, že Trnava by mohla získať body.

V 9. minúte ale Opálek obetavo ratoval pred útočníkom Molkom, išiel mu pod nohy, no protihráč mu v páde trafil nohou hlavu. Vlasto utrpel otras mozgu a tržné rany na čele, okamžite ho museli previesť do nemocnice. O štyri dni neskôr podstúpil operáciu v Bratislave.

reklama

Vlasto Opálek (vľavo) mal tvár napuchnutú, do bránky sa však vrátil oveľa skôr ako Gabriška, ktorý pauzoval mesiace. Na fotografii aj vtedajší asistent a neskôr prezident Spartaka Ladislav Kuna. Foto: Václav Škoda

Gabrielovi môžu ostatní brankári závidieť

Medzi tri žrde sa v Prešove namiesto zraneného Opálka postavil jeho náhradník Pavol Gabriška, pre ktorého to bola trnavská ligová premiéra. Aj jeho však v závere prvého polčasu postretol podobný osud. Pri ostrom strete mu zlomil lícnu kosť Talášek a tak aj trnavská dvojka musela putovať za lekármi.

"Išiel som prudko do vzdušného súboja, protihráč však tiež. Vyrazil som loptu a zrazil som sa so súperom, myslím, že to bol Talášek a padol som po súboji na zem. Po chvíli som sa zdvihol, že idem chytať ďalej, Vlado Ekhardt na mňa ale pozeral, ževraj kde mám líco?! Pri strete mi praskla lícna kosť a mal som to zatlačené do tváre. Nebolo mi veru všetko jedno...," spomína po rokoch Pavol Gabriška.

"Vlado naliehal na rozhodcu, aby polčas ukončil, ešte chvíľu som ale musel chytať."

V hre už po zmene strán pokračovať nemohol a keďže Trnava viac brankárov na lavičke nemala, duel logicky musel dochytať hráč z poľa. Na úlohu sa podujal Ján Gabriel a udržal si čisté konto!

"Tréner sa v kabíne pýtal, kto si trúfne ísť do bránky. Náhradníci skoro onemeli, keď som medzi nich vybehol cez prestávku v brankárskom výstroji, aby ma rozcvičili. Za celý polčas som musel riešiť len dve situácie, našťastie sa mohla vtedy ešte dávať brankárovi malá domov. Toľko, čo som ich v tom zápase prijal, to neviem, či iný gólman niekedy mal," smeje sa Ján Gabriel.

Ján Gabriel dnes holduje golfu. Foto: Eleonóra Szombatová / Foto 4F

Na body však jeho výkon nestačil, pretože andeli už v tom čase o gól prehrávali po zásahu Mattu z 18. minúty a vyrovnať sa im nepodarilo.

"Dodnes sa pýšim čistým kontom, patrím k mála brankárom, ktorí za celú ligovú kariéru neinkasovali. Síce trvala len 45 minút, ale to vôbec nevadí," dodal zvesela muž, ktorý sa dnes živí cestovných ruchom a zabezpečuje zájazdy pre futbalové kluby do Turecka.

Pre svadbu musel podpísať reverz

Gabriška musel ísť po zákroku na vyšetrenie do nemocnice. "S Vlastom sme sa stretli v ambulancii, zostal prekvapený, čo tam robím. Paradoxom bolo, že som musel čakať do konca zápasu, kým prišiel lekár. Ten bol totiž na futbale... Pichli mi zatiaľ injekciu, operáciu som mal až po stretnutí."

Gabriška si v tom čase pobyt v nemocnici nemohol dovoliť, o týždeň mal totiž vlastnú svadbu. "Naliehal som na lekárov, aby ma pustili domov, tí o tom ale nechceli ani počuť. Musel som podpísať reverz."

V autobuse sa Opálek a Gabriška spolu vyfotili a vznikla legendárna fotografia, pri ktorej sa dnes zasmeje a zaspomína.

"S Vlastom sme boli kamaráti, aj s Marošom Brezinom sme mu chodili pomáhať na stavbu. Bol to bezproblémový, veselý, nekonfliktný človek. Vedel som, že jednotkou v Spartaku je on, to mi aj tréneri dali najavo. Dostal som sa do bránky jedine, keď sa zranil. Vtedy sa mu darilo, prišiel som do klubu v čase, keď mal životnú formu."

Pavol Gabriška s manželkou Henrietou na nedávnom plese. Vpravo známy spevák Igor Kmeťo starší. Foto: archív Pavla Gabrišku

Gabriška neskôr odišiel do Trenčína, potom už s profi futbalom sekol. Chytal ešte chvíľu v Rakúsku a potom obliekal dres viacerých menších obcí v okolí Trnavy.

Posledný zápas odchytal ako 47-ročný za Malženice, kam pôvodne prišiel ako tréner brankárov, no napokon musel ísť medzi tri žrde.

V pracovnom živote prešiel do služieb ministerstva vnútra, riešil správne právo. Pred šiestimi rokmi odišiel na výsluhový dôchodok, popritom si privyrába ako finančný poradca.

V jesenných župných voľbách neúspešne kandidoval do krajského zastupiteľstva.

Do bránky si ešte občas trúfne, keď ho zavolajú do tímu starších pánov. "Už mám zničené kolená, ale ešte si občas s chlapcami kopnem," dodal.

Zarytý Trnavčan je viac ako žoldnier

Ján Gabriel na svojho kamaráta rád spomína. "Vlasto bol zarytý Trnavčan, pre mesto žil, záležalo mu, aby dobre chytal. Tiež som rodák z Trnavy, viem, čo je to klubizmus. Mnohým cudzím žoldnierom je neraz jedno, ako budú hrať. Domáci nechajú na ihrisku srdce. Navyše, sú na nich menšie náklady a už vonkoncom si nedovolia "predať" zápas, veď v meste žijú. Takého cudzinca to lákať môže. Ak by som robil klub, stavil by som určite na klubizmus," hovorí Ján Gabriel.

Vlasto Opálek (vľavo) bol neskôr spoločne s Petrom Zelenským (vpravo) asistentom Karola Peczeho pri A-mužstve Spartaka. Foto: archív Slávka Kostolanského

Na Opálkovu pamiatku organizoval dlhé roky spomienkový memoriál jeho švagor Jozef Dian. V roku 2014 však náhle zomrel a odvtedy sa podujatie nekoná.

Spartak mal najprv plán prevziať podujatie pod svoje krídla v inom termíne, napokon z myšlienky z rôznych dôvodov zišlo.

V stopách Vlastimila Opálka ide jeho krstný syn Andrej Kostolanský, ktorý z pozície brankára prešiel na post trénera brankárov Spartaka a v lete 2014 prijal ponuku z reprezentácie Jemenu. Momentálne pôsobí pri národnom tíme Bahrajnu.

Zápas bez žltej karty

Duel pochádza zo sezóny 1987/88, v ktorej nefiguroval v najvyššej súťaži vtedy druholigový Slovan Bratislava, hralo sa v sobotu 31. októbra s výkopom o 13:30.

V zápase, ktorom mal Spartak pre zranenia napokon až troch rôznych brankárov, paradoxne, český rozhodca Havlíček neudelil ani jednu žltú kartu.

Do stretnutia zasiahol v drese Prešova aj 20-ročný mladík Petr Čmilanský, ktorý o sedem rokov neskôr prestúpil do Spartaka a podieľal sa na pamätnej ére trénera Karola Peczeho.

"Máme šťastie, že cez ďalší víkend je v lige voľno a Opálek sa hádam stihne doliečiť, bolo by to bez neho zlé - nedobré, pretože v klube už máme len brankára béčka a dorastenca," uviedol na margo duelu vtedajší tréner Spartaka Stanislav Jarábek v rozhovore pre dnes už neexistujúci týždenník Tip.

Tatran Prešov - Spartak Trnava 1:0 (1:0)

Gól: 18. Matta

ŽK: -

Rozhodca: Havlíček

Diváci: 1969

PREŠOV: Kopka - Štefan, Madár, Baloga, Bednárik - Talášek (64. Čmilanský), Matta, Fabián - Grňa (89. Buzek), Molka, Tomčák

SPARTAK: Opálek (9. Gabriška, 46. Klejch) - Fašiang, Cabánik, Hucko, Kopčan - Klinovský, Hutta, Ekhardt, Gabriel - Broš, Belanský.