Veľká cesta Johna Dopyeru do mesta anjelov, možno práve vďaka nej poznáme dobro

RELAX - Príbehy | 17.10.2023, 10.57, prispievatelia

V tomto roku si okrem 130. výročia narodenia a 35. výročia smrti vynálezcu rezofonickej gitary Jána / Johna Dopyeru pripomíname ešte jedno významné výročie. 

Rodinná kapela Jozefa Dopyeru a jeho synov v Los Angeles. John Dopyera v strede. Foto: ZsM

reklama

Na jeseň roku 1908 sa 15-ročný Janko Dopjera z Dolnej Krupej pri Trnave, kde jeho otec bol mlynárom, vydal na veľkú cestu.

Spolu s rodičmi a početnými súrodencami, z ktorých najmladšie dvojčatá mali iba 5 rokov, si to zamieril loďou cez oceán až do Ameriky.

Cieľom prakticky všetkých parníkov privážajúcich európskych prisťahovalcov do USA bol ostrov Ellis Island s preslávenou Sochou slobody.

Po príchode na prisťahovaleckú stanicu pre imigrantov a krátkom pobyte v neďalekom New Yorku, Dopjerovcov čakalo ďalšie cestovanie.

Nezostali na východnom pobreží a nešli ani do Pensylvánie, ako mnohí iní vysťahovalci zo Slovenska, aby tam pracovali v baniach. Rodina budúceho vynálezcu išla na západ, až na druhý koniec Ameriky.

Najprv pokračovala ďalšou loďou do prístavného mesta Galveston v južnom Texase, odkiaľ zvyšok cesty absolvovala po železnici.

Vlak spoločnosti The Southern Pacific Railroad ju doviezol cez Nové Mexiko a Arizonu, ktoré v tých dobách boli indiánskym teritóriom a ešte neboli ani súčasťou USA, až do Kalifornie.

Vynálezcove deti pri pamätnej tabuli v rodisku ich otca v Šaštíne - Strážach. Foto: archív autora

Nie práve najpríjemnejšia dlhá cesta trvala asi 10 dní. Ich novým domovom sa napokon v októbri 1908, teda práve pred 115 rokmi, stalo „mesto anjelov“ Los Angeles, kde už žili dve najstaršie sestry mladého Janka.

Kto vie, ako by sa vyvíjal jeho život, keby zostal doma, vo vtedajšom Uhorsku?

Pravdepodobne by nevznikla žiadna rezofonická gitara, žiadne dobro, ani žiadne iné vynálezy, možno by dokonca položil svoj život za cisára pána v I. svetovej vojne a jeho meno by figurovalo na niektorom pamätníku obetí v maďarskej verzii ako János.

Amerika mu dala rozlet, umožnila mu rozvinúť jeho hudobný talent i remeselný fortieľ. Tieto možnosti dokonale využil a svojej novej domovine prispel už s poameričteným menom John Dopyera viacerými patentovanými vynálezmi.

Pamätná tabuľa. Foto: epocha.sk

Za najväčší úspech z nich sa považuje zostrojenie nového originálneho hudobného nástroja – rezofonickej gitary dobro, ktorá zľudovela na americkej hudobnej scéne do takej miery, že dnes sa považuje za súčasť amerického kultúrneho dedičstva a poznajú ju na celom svete.

Okrem toho tento výnimočný vynález z pred skoro 100 rokov, na rozdiel od iných vynálezov z tých čias nezastaral a je do dnešných čias aktuálny, živý a žiadaný.

John Dopyera sa už nikdy na Slovensko nevrátil. Dožil sa vysokého veku a ako 94-ročný zomrel v Grants Pass, v štáte Oregon.

Jeho smrť sa na Slovensku nespomínala, lebo v tom čase verejnosť nemala ani len tušenie, že tento velikán pochádzal zo Slovenska.

John Dopyera s dobrom na fotografii v reinštalovanej muzeálnej expozícii Dobro - dvorana slávy. Foto: archív autora

Trvalo to takmer dve nasledujúce desaťročia, kým sa dostalo do širšieho povedomia verejnosti, že John Dopyera bol slovenským rodákom.

Zaslúžil sa o to najmä medzinárodný hudobný festival Dobrofest v Trnave, pri ktorého začiatkoch stáli aj vynálezcove deti – dcéra Anne Dopyera West a syn John Edward Dopyera s manželkou.

Festival veľkou mierou prispel k popularizácii rezofonických gitár a hudobných žánrov, v ktorých sa používa a takisto zohral aj dôležitú úlohu pri založení unikátnej trnavskej Dvorany slávy dobra, jediného múzea rezofonických gitár nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.

Okrem toho pamiatku Johna Dopyeru, na ktorého môžeme byť právom hrdí, pripomínajú pamätné tabule v Dolnej Krupej a v jeho rodisku, v obci Stráže, ako aj ulice s jeho menom v Dolnej Krupej a v Trnave, kde mu pred 20 rokmi udelili Čestné občianstvo mesta.

PETER RADVÁNYI